Unexpected

Unexpected 4. časť- I said I'm Sorry...

Som nadrogovaná? Pýtala som sa sama seba. Justin Bieber sa mi práve ospravedlnil alebo už v hlave počujem hlasy?

„Čo?“ povedala som, aby som si overila jednu z mojich teórii.

„Hovoril som, prepáč“ povedal, pustil mi ruky a pozrel sa do zeme.

Bolo to divné. Nevedela som, čo povedať. V hlave som zrovnávala myšlienky.

„Aj ty mne prepáč“ zľahka som sa pousmiala. Justin sa na mňa pozrel a oči sa mu trochu rozžiarili. „Prepáč, že som na teba použila celú slovnú zásobu nadávok a zato, ako hnusne som sa správala“

„Sme si kvit“ usmial sa.

„Fájn“ zasmiala som sa na odľahčenie situácie.

„Inak, bola si vážne dobrá“ povedal mi „veď  vieš, ako sme tu tancovali.“

„Veď ty si viedol“ nadvihla som obočie.

„Veď hej, ale, proste aj tak. Bolo to fajn“

Trochu, ale asi dosť viditeľne som zčervenela. Justin na mňa hodil úsmev.

„Ideme pokračovať?“ opýtal sa.

„Kľudne“ pristúpila som k rádiu a znova ho zapla.

Začali sme spolu pomaly ale iste vymýšľať choreografiu. O asi 3 hodiny sme skončili, lebo sme boli unavený. Zobrali sme rádio a ostatné veci a prišli sme k autu.

Cestou domov sme boli väčšinou ticho. Dúfala som, že na mňa nieje naštvaný. Ešte pred 5 hodinami by mi to bolo úplne jedno, ale teraz, neviem prečo, mi bolo trochu ľúto ako som sa k nemu správala.  

„Tak a sme tu“ vyhlásil Justin a zastavil pre mojím domom.

„Dík“ usmiala som sa.

„Aj nabudúce“ nadvihol jeden kútik úst.

Vystúpila som, zakývala mu a odišla domov.

„Tak ako bolo?“ počula som keď som ešte len odkopávala boty.

„Ušlo to a prosím, nepýtaj sa ma na žiadne podrobnosti, lebo som unavená, potrebujem si dať sprchu a ísť do postele“ povedala som jedným dychom. Na počudovanie to moja mama konečne raz pochopila, a nezahrabala ma otázkami.

„Dobre zlatko, dobrú noc“ povedala mi aj keď bolo asi len pol 8.

Pomalým tempom som vyšla do svojej izby. Prvé čo som urobila bolo, že som išla pod sprchu.

Umyla som si tvár a odmaľovala sa. Nahádzala som si veci do tašky na zajtra a skočila do postele. Vtedy bolo možno pol 9, ale zaspala som do desiatich minút.

„Ashleeey“ počula som, načo som spadla z mojej mäkkej postele na zem. S jedným otvoreným okom som sa posadila na zem, zívla a čudovala sa, ako kruci môže byť už ráno. Prehrabla som si vlasy, pošúchala si oči a postavila sa. Zišla som dole, celá rozospatá, sadla si za stôl a začala jej cereálie, ktoré boli na ňom položené.

„Tak ako bolo včera?“ začala mama. Pozrela som sa na ňu vražedným pohľadom.

„No čo, včera si bola unavená tak som sa ťa pýtať nemohla. Ale už si sa vyspala.“ Usmiala sa.

„Vážne mami, Vážne?!“ povedala som „Pozri sa na mňa, zdá sa ti že už niesom unavená?“

„Tak kedy sa mám s tebou rozprávať, keď stále keď prídeš domov potrebuješ niečo robiť, niekde ideš alebo si nájdeš hocičo iné. A ráno si zase rozospatá. Och“ vzdychla mama.