Unexpected

UNEXPECTED- 21. časť- Don't be horny, Bieber!

Z POHĽADU ASHLEY:

„Kde si bola?“ vyletela moja mama z obývačky hneď, ako som za sebou zavrela dvere. Stála som ticho, lebo som nevedela čo jej povedať. Zavesila som si bundu na vešiak, keď ma mama potiahla za ruku.

„Ashley, rozprávam sa s tebou. Kde si bola?“ kričala po mne. Nemohla sm povedať, že s Justinom, lebo by mi nedovolila viac sa s ním stretávať.

„Bola som vonku“

„Áno, to mi došlo. Ale kde a s kým“ mama zaujala prísny postoj.

„S kamarátkami. Len v meste“ dávala som jej stručné odpovede, aby som náhodou netrepla niečo, čo by ma mohlo prezradiť.

„Ale máš domáce väzenie. To znamená, že nemôžeš chodiť von“

„Áno viem. Prepáč. Ale chcela som sa ísť trochu zabaviť“ skľudnila som trochu hlas, aby som ju zbytočne nevyprovokovala ešte viac.

„Tak vieš čo? Máš domáce väzenie až do odvolania“

„Ale--“

„Žiadne ale. Veľmi si ma sklamala Ashley. Nemyslela som si, že budeš niekedy po večeroch utekať z domu“ pokrútila mama hlavou. A je to tu. Znova začína hrať na city. Ako keby ona nikdy nebola mladá a nechcela ísť za svojím priateľom.

„Fajn“ naštvane som dupla nohou a išla do svojej izby.

„To odkedy sa stretávaš s ním, si takáto“ povedala zrazu mama, načo som sa zastavila v strede schodov a otočila s na ňu.

„Nie. Nemá s tým nič spoločné. Ide tu len o to, že ty nevieš pochopiť že už nemám 12 a že potrebujem trochu voľnosti. A nie nepretržité zaracha“ otočila som sa späť a išla hore. Mama zostala ticho. Počítam, že ju môj výstup trocha zarazil. Keď som prišla do izby, rozvalila som sa na posteli a nevedela čo robiť. Bolo to asi divné, ale ani trochu som neľutovala, že som dnes aj napriek zákazu šla s Justinom. Aj keď mi to zabezpečilo zaracha na dobu neurčitú. Zrazu mi vo vrecku zavibroval mobil. Volal mi Justin. Prešla som prsto pom displeji a zdvihla som mu.

„Ahoj zlatko“ ozval sa „Tak ako to šlo?“

„No, ešte žijem“

„To som rád“ zasmial sa.

„Aj ja“ tiež som sa zasmiala.

„Prepáč mi to. Nemal som naliehať, aby si so mnou šla“ začal Justin.

„Bolo to moje rozhodnutie, dobre? Ty zato nemôžeš.“

„Keď myslíš“ povedal trochu sklesnuto.

„Inak, si zlatý, že voláš aby si zistil, ako to dopadlo“ usmiala som sa, aj keď ma nevidel.

„No, vlastne som potreboval počuť tvoj hlas“

„Veď sme sa videli asi pred pol hodinou“ nechápavo som povedala.

„Áno, ale už mi chýbaš. Nedá sa nič robiť, asi som závislí“ zasmial sa.

„Aj ty mi chýbaš. Chcem byť teraz s tebou a nie tu sedieť a nudiť sa“ potichu som povedala.

„Neboj sa. Zajtra budeme spolu“

„Áno. Keď si si všimol, každý deň sme spolu, ale v škole. A tam sa na teba nemôžem pomaly ani pozrieť, aby Chelsey niečo nevytušila“ prekrútila som očami, pri pomyslení na ňu, pretože som začínala mať dosť tejto situácie.

„Ale veď zajtra budeme spolu celý  deň. Je predsa to vystúpenie. A celý deň sa skúša, a kedže mi dvaja sme pár, nikomu nič nedôjde“