„Nezdvíha mi?“ postavil som sa z postele a znova sa prechádzal po izbe. Musel som vyzerať ako idiot, čo sa tu rozpráva sám so sebou, ale bolo mi to jedno „Fajn“ rýchlim pohybom som si vzal bundu a vyštartoval dole schodami. Zabuchol som za sebou vchodové dvere a po chvíli som sedel vo svojom aute rozhodnutý dostať ju späť, aj keby to malo byť najväčšie poníženie v mojom živote. Naštartoval som a o chvíľu som bol na ceste k nej. Ponáhľal som sa, pretože som s ňou chcel čo najrýchlejšie byť. Jediný, komu som nechal, aby ma predbehli boli asi 2 sanitky a pár policajných áut. Typický, teraz už piatok, v tomto meste.
Asi o pol hodinu som odbočil na Ashleyinu ulicu. Zaparkoval som auto a vystúpil. Skúsil som jej ešte zavolať na mobil, lenže stále nič. Vypnutý. Zohol som sa a dvihol kamienok z príjazdovej cesty. Čo najpresnejšie som namieril a hodil ho do jej okna. Trochu to zarinčalo. Pripomenulo mi to staré časy, ako som sa k nej plížil cez okno a to ma pohnalo ešte viac do toho, aby som sa nevzdal.
Buď môj kamienok ignorovala, alebo to nepočula. Vzal som ďalší, o čosi väčší a znova sa trafil do jej okna. Rozsvietilo sa. To je dobré znamenie. Teda, aspoň dúfam. V okne sa zjavila postava, s kapucňou na hlave.
Z POHĽADU ASHLEY:
Zázračne som na chvíľu zaspala keď ma zrazu zobudil nejaký zvuk. O pár sekúnd sa opakoval, len o trochu silnejší. Dobre som ho poznala a vedela som, že sú to kamienky bijúce o okno. Neverím, že si nedá pokoj. Zasvietila som svetlo a prešla k oknu. Bola noc, hrozná tma, a preto som nič nevidela. Ale aj tak som vedela, kto to je. Jediný človek, ktorý si ma dovolí zobudiť. A bohužial jediný, ktorého za to nezabijem.
„Čo chceš?“ povedala som potichu vyklonená z okna.
„Porozprávať sa?“ povedal Justin.
„Bieber je takmer ráno. Choď domov, lebo keď zobudíš našich--“ sťažka som povzdychla pri tej myšlienke.
„Nie“ zakričal mi.
„Justin do riti buď ticho a choď domov“ kričala som na neho takým tým šepkajúcim hlasom.
„Ashley poď na chvíľu dole“
„Nie“
„Tak idem ja hore“
„Kurva Bieber. Vypadni“ musela som to povedať tak hnusne, lebo v dome oproti sa rozsvietilo. A keď ho počula tá stará pani čo tam býva, nebude trvať dlho, kým sa zobudia naši a dopne im, čo sa deje. Domyslia si, kvôli čomu som dnes pred nimi vyzerala ako chodiaca mŕtvola a Justin pri mojom otcovi nedopadne veľmi dobre.
„Fajn“ zakričal a kopol do zeme. Išla som zatvoriť okno, lenže keď už bolo takmer zatvorené, Justin sa obrátil späť ku mne.
„Vlastne vieš čo? Nikam nejdem. Viem, bol som idiot, ale musíš mi dať šancu aspoň porozprávať sa“ kričal.
„Justin buď ti--“
„Áno, ja viem. Mám byť ticho. A nech toto vyznie neviem ako hnusne, pokiaľ nezídeš dole a nedáš mi šancu rozprávať sa, budem kričať a je mi jedno, či to bude počuť celá ulica“ zaťal sa a nechcel sa nechať prehovoriť. Rukami som si prešla po tvári a zúfalo som pokrútila hlavou.
Z POHĽADU JUSTINA:
Nechcela dať inak, tak som musel takto. Okno sa zrazu zatvorilo a v izbe sa zhaslo svetlo. Pomyslel som si, že ma znova ignoruje a išla jednoducho znovu spať. Išiel som si sadnúť do svojho auta, keď som počul, ako sa otvárajú dvere. Otočil som sa a uvidel ako po chodníku ku mne kráčala Ashley. Ruky mala prekrížené na hrudi, na hlave kapucňa a keď prišla ku mne bez slova ešte bližšie, všimol som si, že sa trasie. Rýchlo som si dal dole bundu a išiel jej ju dať okolo pliec.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...