Justin zišiel dole a ukázal mi, že mám ísť za ním. Spustila som obe nohy, postavila sa na štrbinu a potom som zoskočila. Trochu som sa pošmykla a spadla –nanešťastie- Justinovi rovno do náručia.
„Whoops. Neboj sa, mám ťa“ dokonalo sa usmial.
„Ehm, ďakujem“ zmätene som povedala. Justin mal ruky položené na mojom páse. Cítila som sa divne, ale zároveň aj príjemne. Stáli sme oproti sebe, pozerali si priamo do očí.
„Prepáč“ povedal zrazu Justin „neuvedomil som si, že ťa stále držím.“ A pomaly spustil jeho ruky dole a dal si ich do vreciek. Viem si živo prestaviť, ako červená musela byť v tej chvíli moja tvár.
Prišli sme k jeho autu, vybral si kľúče a odomkol ho. Pristúpil k mojím dverám a otvoril ich. Ja som si sadla a čakala kým Justin nastúpi tiež.
„Odveziem ťa do školy, a ja potom niekde pôjdem, dobre?“ povedal keď si sadol ku mne do auta.
„Ty nepôjdeš do školy? Prečo?“ trochu som sa pomrvila na sedadle a zapla si pás.
Justin naštartoval auto a letmo na mňa pozrel. „Neviem, necítim sa nato“
Chápala som ho. Po tom, čo mi povedal som ani ja nemala chuť ísť naspäť do školy, a nie to ešte on. „A kde pôjdeš?“
„Ani neviem“ zasmial sa.
„Môžem ísť s tebou?“ vypadlo zrazu zo mňa. Zahryzla som si do pery a čakala ako zareaguje.
„Jasné“ povedal trochu prekvapene.
„Na tri hodiny sa tam zbytočne vrátim. Bude im to ešte podozrivejšie.“ snažila som sa zachrániť situáciu, aby si nepomyslel že chcem byť nejako zvlášť s ním. Justin chvíľu rozmýšľal.
„Pôjdeme sa niekam najesť?“ navrhol.
„To by bolo fajn.“ Súhlasne som prikívla.
Z POHĽADU JUSTINA:
Fakt ma prekvapilo, keď Ashley povedala že pôjde so mnou a vykašle sa na školu. Vyzerá tak slušne, a nie ako nejaká “flákačka.“ Ale bral som to. Aspoň nebudem zvyšok dňa sám.
Asi po 15 minútach cesty sme prišli pred jednu reštauráciu. Ashley vyzerala, že to tam pozná, kedže si sťažka vzdychla keď som zaparkoval.
„Je ti niečo? Chceš ísť nakoniec radšej do školy?“ pýtal som sa jej keď som vyberal kľúč zo zapaľovania.
„Nie, to je dobre“ usmiala sa, ale videl som, že ju niečo trápi. Vystúpila, ja som pribehol k nej a spolu sme vstúpili dnu. Našli sme si stôl a sadli si.
Z POHĽADU ASHLEY:
Rozprávali sme sa s Justinom, keď nám doniesli jedálny lístok.
„Ashley?“ počula som a pozrela sa hlasom, ktorý ma oslovil. Uvidela som známu tvár.
„Mitchi?“ povedala som prekvapene, keď som uvidela ako nám jedálniček doniesla moja stará kamarátka. Vstala som a objala ju. „Čo tu robíš?“ opýtala som sa jej.
„No, mám tu prax“ zasmiala sa a ukázala na svoju čašnícku zásteru.
„Ou, jasné“
„A ako sa má Jen?“
„Ujde to. Chodíme teraz spolu na školu, veď vieš, po tom čo sa stalo“ povedala som trochu tichšie.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...
