Unexpected

UNEXPECTED-33. časť- Only thing you really do know, is how to hurt a girl!

Z POHĽADU JUSTINA:

Podľa toho, čo našiel Jaxon, ju ten hajzel zobral dosť ďaleko. Starý motel na konci sveta. Asi 4 hodiny odtiaľto. Prečo sa do riti trepal až tak ďaleko? A k tomu, Jaxon asi 5 hodín hľadal, kde sú, takže pokiaľ tam dojdem ja, bude s ňou dosť dlho.

„Kurva“ buchol som rukou do volantu, keď som si svojimi skromnými výpočtami uvedomil, ako pozadu som. Pomrvil som sa na sedadle a sústredil som sa na tmavú cestu pred sebou.

Z POHĽADU ASHLEY:

„Dobre vieš, že Justin ma bude hľadať“ pozrela som sa na neho vražedným spôsobom, a dúfala, že dostane rozum, a pustí ma.

Ako odpoveď som dostala hlasný výbuch smiechu „Naozaj si to myslíš? Asi ťa vážne sklamem. Nemá potuchy, kde ideme, a aj keby to nejak zistil, pri prvom kroku do našej izby ho zabijem“ povedal, hodil na mňa grimasu a mne sa z jeho slov znova nahrnuli slzy do očí. Nevedela som, čo si mám priať. Aby Justin prišiel, alebo aby ma radšej nechal tak, pretože tento psychopat je schopný všetkého.

„Prečo to vlastne robíš? Neublížil si mi už dosť?“ rukávom som si utrela slzu stekajúcu po líci.

„Tak počúvaj ty suka. Nehráme sa tu na milionára, tak mi prestaň klásť samé skurvené otázky. Drž tie svoje ústočka zavrené. Neboj sa, neskôr ich budeš potrebovať na iné veci“ úchylne na mňa žmurkol, z čoho ma naplo.

„Vieš, že ti toto neprejde“ zhnusene som sa na neho pozrela.

„Zatiaľ mi to prechádza, či nie?“ uškrnul sa na mňa a potom sa venoval späť ceste. Schúlila som sa na sedadle, nohy si pritisla k telu a rukami som si ich objala, lebo mi bola zima. Pozrela som sa do spätného zrkadla, lenže všade za nami bola len stupňujúca sa tma. Išli sme už asi 4 hodiny, keď ma zrazu napadlo, že stále mám svoj mobil. Keď volal Justin, tak ho Scott zobral, lenže potom mi ho hodil späť. Svitlo vo mne kúsok nádeje. Jedným okom som sa pozrela na Scotta. Vyzeral, že sa pevne sústredí na cestu, a niečo si pritom pohmkával.

„Ehm,Scott?“ vyšlo zo mňa.

„Nepovedal som ti kurva niečo?“ vyštekol na mňa.

„Tak prepáč, ale potrebujem si odskočiť. Mám to urobiť tu, v aute?“ nadvihla som obočie.

„Tam kde ideme je to asi 5 kilometrov, to vydržíš“ ironicky sa na mňa pozrel.

„To si nemyslím. Vieš, veľká cola je veľká cola. Vážne, prosím. Zabije ťa to?“

„Tak fajn, tu je nejaký motel. Ale len na wécko a späť. Idem s tebou, a o nič sa nepokúšaj, lebo zabijem ja teba“ povedal, odbočil a zastavil pred niečím polozrúteným, čo bolo asi niekedy motel.

„Fajn“ odvrkla som a otvorila dvere auta. Hneď vybehol a chytil ma pod ruku, aby som neutiekla. Vošli sme dnu, kde za starým pultíkom stál nejaký ešte starší chlap.

„Želáte si?“ povedal, ale s nulovým záujmom.

„Ide len na wc“ použil Scott svoju charizmu. Starý pán, najskôr prevádzkovateľ mykol hlavou do ľava. Scott sa hneď dal do kroku, a za sebou ťahal mňa. O chvíľu sme uvideli nádpis “dievčatá.“ Vytrhla som sa z jeho ruky.

„Môžem to skúsiť sama?“ ironicky som podotkla.

„Fajn. Máš minútu, ani sekundu naviac. Pokus sa o niečo, a tvojou rozkošnou hlavičkou bude prechádzať malá dierka“ sarkasticky sa usmial a otvoril dvere. Bez slova som tam vstúpila a zavrela ich. Vytiahla som mobil, ale triasli sa mi ruky, pretože som nemala už ani minútu.