Unexpected

UNEXPECTED- 34. časť- One Shout Maybe Saved My Life...

Z POHĽADU ASHLEY:

„Mohla by si sa už kurva zobudiť“ počula som niečij hlas, ale veľmi som to nevnímala. Pred očami som mala hroznú tmu a v myšlienkach prázdno. Zrazu som pocítila na svojom líci tlak. Bola to facka. Pomaly som si rozlepila viečka a otvorila oči. Bolelo ma celé telo. Každučký kúsok bol ako dolámaný.

„Kde to--“ trhla som zo sebou, keď som uvidela, ako nadomnou stojí Scott. Zatočilo sa mi v hlave, a keby som neležala, určite by som spadla. Počkať, prečo ležím? Chcela som sa postaviť, lenže uvedomila som si, že sa nemôžem pohnúť. Ruky som mala doslova prilepené k rámu posteli. Nohy pre zmenu priviazané lanom o druhý koniec.

„Čo do--“ vyšlo zo mňa, keď som si všetko urovnala.

„Konečne“ začula som Scottov hlas, čo ma donútilo pozrieť sa na neho. Približoval sa ku mne s úškrnom na tvári. Jediné, čo som teraz chcela, bolo byť niekde inde, ako práve tu. Potrebovala som sa s tadiaľto nejak dostať. Začala som trhať rukami a nohami, ako zmyslovzbavená, lenže každým centimetrom keď bol Scott bližšie pri mne, som pociťovala návaly bolesti. Moje telo nespolupracovalo a odovzdávalo sa únave. Silná páska, ani lano nepovoľovali. Bola som bezmocná a jeho samoľúby úsmev tomu len nasvedčoval. Ten idiot sa na tom bavil.

„Toto ti neprejde. Zašiel si priďaleko“ vyprskla som nenávistne keď som zistila, že nemám šancu dostať sa z toho.

„Myslíš?“ zasmial sa a znova sa priblížil „Vidíš tu niekoho, kto by mi v niečom bránil? Lebo ja nie. Nikomu nechýbaš ty suka“ sadol si vedľa mňa na posteľ a vytiahol vreckový nôž. V hrdle sa mi vytvorila obrovská hrča.

„Vypadni odomňa“ znova som zo sebou začala mykať.

„Drž hubu“ skríkol a priložil mi nôž priamo pod bradu. Sťažka som prehĺtla a snažila sa svoj krk čo najviac oddialiť od hrotu. „Nechcem ti ublížiť“ trochu sa ukľudnil a hrotom noža mi prechádzal po pokožke od krku až k výstrihu.

„Čo to robíš?“ snažila som sa potlačiť slzy.

„Myslím, že vieš presne, čo robím“ ironicky sa usmial a nožom mi doslova prepáral tričko. O pár sekúnd moje roztrhnuté tričko ležalo na zemi a ja som bola len v podprsenke. Stiahol nôž a dal si ho do vrecka. Jeho oči po mne nechutne prebehli. Nahol sa nadomňa a prstom mi prešiel po hrudi, z čoho sa celé moje telo striaslo. Z nenávisti, ktorú som k nemu cítila. Z toho, že sa to všetko opakuje. Z toho že teraz už tu nie je nič, čím by som ho mohla zastaviť. Do oči sa mi nakotúľali slzy a hrča v hrdle sa nepríjemne zväčšovala.

„Nebráň sa, bude to tak lepšie“ zašepkal a optrel sa mi perami o tie moje.

„Skap na mieste ty hajzel“ vydala som zo seba s dávkou nenávisti a otočila som hlavu do strany. Zovrel mi bradu a prudko mi otočil hlavu späť k nemu, načo som zo seba vydala bolestivý povzdych. Držal ma za bradu a náhlivo sa prilepil na moje pery. Snažil sa ma pobozkať, lenže ja som všetkými silami držala ústa zavreté. Z jeho jazyku v mojich ústach by som sa asi povracala. Snažila som sa mykať hlavou, lenže bol príliš silný. Pokračoval a tak som trochu pootvorila ústa a uhryzla ho do jeho pery.

„Kurva“ zasyčal a odtiahol sa. Keby som nebola v situácii, v ktorej sa práve nachádzam, asi by som sa aj škodoradostne usmiala. Myslela som si, že ho to trochu odradí. Lenže on sa ešte náhlivejšie nadomňa presunul a pretiahol si tričko cez hlavu. Rozkročmo si nadomňa ľahol a začal ma bozkávať po krku.

„Prosím prestaň“ plakala som. Nevyzeral, že prestane. Chcela som len, aby to prestalo, aby sa ma svojimi hnusnými rukami prestal dotýkať.