Amanda a vlk

Veľké sklamanie

A je to tu. Dnes mám narodeniny. Veľmi sa teším. O takých desať minút by mali začať prichádzať hostia. S mamou sme všetko pripravili. Všetko je perfektné.

**********

Prešli už tri hodiny a ešte stále nik neprišiel. V dome som iba ja a mama. Veľmi ma to sklamalo trochu ublížilo. Ešte v škole som sa pýtala, či prídu. Každý súhlasil. No som nesmierne hlúpa, keď som verila, že niekto príde. Načo by chodili? Veď som s nimi v triede iba druhý deň a už čakám, že si budem so všetkými rozumieť. Ako som mohla byť taká hlúpa a slepá? Kto by už len chodil na oslavu dievčaťa s fialovými vlasmi, ktorého nevedia poriadne ani jej meno.

,,Napísala si správnu adresu?" opýtala sa ma mama.
,,Áno. Kontrolovala som to aspoň päťkrát. " uistila som ju. Bola som zničená, smutná a sklamaná. Nik neprišiel. Nik sa neozval.

,,Počkaj tu," povedala mama a niekam odbehla. Čo som urobila zle? Prečo neprišli alebo sa aspoň neozvali? Je to kvôli tomu, že som nová? Alebo kvôli tým fialovým vlasom? Nechápem to. Slzy sa mi tlačili von. Tá blbá nádej, že rýchlo zapadnem a všetko bude tak, ako to bolo v Kalamate sa razom vyparila. Nahradila ju bolesť a samota. Slzy sa predierali na povrch a pomaly sa kotúľali po lícach pričom nechávali za sebou vlhké cestičky.

,,Amanda, neplač... To bude dobré... Dnes sa máš predsa tešiť, zabávať, veď máš už 14 rokov! Deň sa ešte neskončil tak neprelievaj zbytočne slzy." utešovala ma mama. Neviem kedy tu prišla ale som rada, že ma teraz drží vo svojom objatí a upokojujúco hladí po chrbte. Vždy stojí pri mne, keď ma niečo trápi. Vždy ostane pri mne, keď ostatný odchádzajú a tvária sa, že nevidia ako ma niečo trápi. Vie poradiť, pomôcť, utíšiť, utešiť a môžem sa na ňu spoľahnúť. Chápe moje problémy a nikdy sa mi za nič nevysmiala do tváre. Stála pri mne, keď nás otec opustil a doteraz stojí. Je to anjel v koži človeka.

Povzbudivo mi stisla ruku, ktorú mi zvierala vo svojom náručí, postavila sa a odišla na chodbu. Ja som si zatiaľ utrela slzy a pobrala sa za ňou. Stála pri dverách a pozerala cez sklenené kukátko. Skôr ako som sa jej stihla opýtať, koho pozoruje sa na mňa doširoka usmiala a otvorila vchodové dvere.

,,Všetko najlepšie Amanda!" zakričali štyri rozdielne hlasy zborovo na plné hrdlá. Od prekvapenia som na nich len nemo pozerala s otvorenými ústami. Oni prišli. Ale ako sa sem dostali? Sem do New Yourku?! Moje najlepšie kamarátky, ktoré pokladám za svoje sestry sa z Kalamatie teleportovali až sem! Vždy som si myslela, že každá z nich utiekla z iného blázinca ale teraz som to mala aj potvrdené.