Amanda a vlk

Návrat

Ahojte ľudkovia! :D Po UHORSKOM čase, konečne nová časť :O :D. Chcem sa ospravedlniť za môj offline režim ale mala som určite dôvody, ktoré mi stále zabránili napísať novú časť (samozrejme, že to bola AJ lenivosť) :D :D

Ak Vás to trošku štvalo, že ste na ňu tak dlho čakali, nebojte sa, ja som bola tiež na seba naštvaná :D Podľa toho ako sa poznám a raz za týždeň nedám časť, kvôli mojej lenivosti, tak rýchlo sa k tomu neprinútim ale tak..... Tramtadadáá :D Nová je na svete tak si ju užite ;*

Shadow

,,Shadow, kde si sa vyparil? Vieš ako som sa o teba bála?! Opustil si svorku bez toho, aby sme o tom ja, alebo tvoj otec vedeli!" kričala na mňa hneď mama, ako som otvoril dvere nášho sídla.

Ak mám pravdu povedať, nemal som v pláne sa tu tak skoro vracať, ak vôbec sa vrátiť späť. No nemám veľmi na výber. Neviem čo je s Amandou a ani neviem kde je, a ani dokonca neviem, či ešte žije! Ak Bork zistí, že je to SafiraLuna , tak to povie Sawyerovi a ten sa ju určite bude snažiť presvedčiť, aby si vybrala ich svorku a urobí rituál na uvoľnenie jej moci. A to ma desí...

,,Počúvaš ma vôbec?!" vytrhol ma z rozmýšľania matkin hlas. Stredne vysoká žena v krásnych štyridsiatich troch rokoch so zelenými výraznými očami a blond vlasy zopnuté do prísneho copu na mňa vyčítavo hľadela, že na jej slová nič nehovorím.

,,Áno, počúvam ťa." odpovedal som trochu otrávene. Nemám náladu na jej scény. Viem, je to moja mama a ja by som o nej takto nemal rozmýšľať ale niekedy veci viac dramatizuje a preháňa. Inak povedané, robí z komára somára.

,,Tak mi odpovedz, kde si bol?!" dožadovala sa odpovede.

,,Bol som na love." povedal som prvú sprostosť, ktorá ma napadla.

,,To si vravel aj minule. Dúfam, že nechodíš za nejakým dievčaťom o ktorom neviem. Mae je dobré dievča a hodné stáť po tvojom boku." a už je to tu. Prevrátil som očami a rozhodol sa ísť za otcom a opýtať sa ho pár otázok.

,,Prestaň prevracať očami, Shodow! Vieš veľmi dobre, že ma to tvoje gesto neskutočne vytáča!" pokračovala vo svojom monológu. Jej krásne oči sršali hnevom a hlas mala neústupný a rozhodný. To bola celá ona. Vždy musí byť všetko podľa jej. Vsadím sa, že za ten čas, čo som bol preč mi stihla prerobiť izbu podľa svojho vkusu. Ešteže si svoje cennosti skrývam v izbe Collina, ktorý o tom nevie. Našťastie jemu nechodí moja mama prerábať izbu, ako to robí mne.

,,Ešte raz sa takto vyparíš a budeš..."

,,Shadow, prečo vytáčaš svoju matku hneď na obed?" prerušil mamu otec, ktorý svižne zbehol po schodoch. Keď už stál predo mnou, priateľsky ma potľapkal po chrbte, čo znamenalo tichý pozdrav. Vďačne som sa naňho usmial, pretože ma zachránil pred ďalšou kázňou od matky.

,,Vieš veľmi dobre, že keď je hladná, je nervózna. A ty jej so svojím rozprávaním nepomáhaš." zasmial sa a očkom žmurkol na svoju manželku. Tá ho vraždila pohľadom. ,,Myslím, že by si sa mal zaujímať o to, kadiaľ pobehuje tvoj syn."

,,Samozrejme, že sa o to zaujímam. Práve som ho chcel zavolať do svojej pracovne, aby som ho taktiež vykričal za jeho zlé a neslušné správanie." spoznal som, že môj otec predstieral vážnosť a len tak-tak sa držal aby sa pred mamou nezasmial. No ja som to vydržať nemohol. Potichu som sa zachechtal, za čo som, si vyslúžil po hlave od otca.

Matka nás len prepaľovala pohľadom no nakoniec sa zvrtla na opätku a odkráčala určite za mamou Mae.

,,Tak už padaj." postrčil ma otec so smiechom smerom k schodisku. Cestou do jeho pracovne sme rozoberali to, ako matka stratila slová a radšej sa išla sťažovať svojej kamarátke.

,,Mal som menšie obavy, že tým opätkom zanechá dieru v podlahe." smial sa otec, pri tom ako vstupoval do pracovne a následne si sadal za svoj veľký masívny stôl plný papierov.

,,Ešteže, máme tak kvalitné podlahy." dal som mu za pravdu a sadol si oproti nemu.

,,Tak hovor." vyzval ma. Môj otec ma lepšie pozná ako matka, čiže vie o mojich výletoch. Chápe ma, že potrebujem niekedy vypadnúť a poriadne sa prevetrať vo vlčom tele.

Moje spomienky začali putovať k Amande. Obavy o ňu mi zaplnili celú myseľ. Dostal som zlosť sám na seba. Sľúbil som jej ochranu a bezpečnosť, no zradil som ju. Preletel som von oknom ako taká handrová bábika. Sklamal som ju na plnej čiare.

,,Potreboval som sa prevetrať, ako vždy. Lenže som sa zrejme nechal uniesť korisťou a odišiel som ďalej ako som mal v pláne." na chvíľu som sa odmlčal a pozrel otcovi do očí. Vyžarovalo z nich menšie zmetenie, keďže asi vie, kde tým smerujem.

,,Čiže si vstúpil na územie inej svorky?" chcel si to spresniť.

,,Áno," zahanbene som sklopil hlavu, pretože som porušil zákon, ktorý platí pre všetky svorky, ,,ale pohyboval som sa len pri hranici."

,,Chceš mi naznačiť, že počas toho čo si bol preč, ťa väznila svorka Beasts Nokturnal?" okamžite som zdvihol hlavu k jeho modrím očiam.

,,Nie! To nie. Ale videli ma a začali naháňať." znova som sklopil zrak. Aj keď už mám dvadsať rokov, stále sa cítim ako sedem ročný chlapec, ktorý nechtiac rozbil vázu starej mami.

,,Shadow, nebudem ti opakovať pravidlá, že sa nemáš približovať ku iným svorkám a myslím si, že si už dosť rozumný a vyspelý na to, aby si to pochopil, rešpektoval, dodržiaval. Ak si narobil nejaké problémy, nechávam to tebe na starosti, aby si ich vyriešil. Čoskoro budeš vodcom tejto svorky a musíš sa už začať správať zodpovedne. Ak svorku dotiahneš do problémov, tiež ju odtiaľ vytiahneš." ukončil svoj monológ.

Jemne som kývol hlavou, ako znak toho, že rozumiem. Otec rukou naznačil, aby som pokračoval v rozprávaní ohľadom svojho zmiznutia.

,,Vlci, ktorý tam strážili ma naháňali dlhšiu dobu až ku začiatku mesta. Tam sme stretli poľovníkov a vieš ako to chodí. Všetkých nás uspali piatimi šípkami a odviezli každého niekde inde."

,,Kam si sa dostal ty?" výraz môjho otca bol neutrálny. Ani naštvaný, ani veselý. Tak, ako sa prezentuje pred svetom a niektorými členmi svorky. Tvrdý alpha svorky, ktorý odstraší každé nebezpečenstvo už len nádychom.

,,Niekde do okolia New York. Dali ma do útulku pre túlavých psov." priznal som.

,,No to je dosť ďaleko od nášho územia. Ako si sa dostal z toho útulku? Pokiaľ viem, vraveli mi, že ja prísne strážený.

,,Adoptovala si ma jedna pani." otec sa nad mojou odpoveďou len zachechtal.

,,Takže si sa hral na domáceho maznáčika? To si ťa má akože aj tvoja matka adoptovať aby si ju počúval?" chechtal sa ďalej, akoby úplne zabudol na to, že som porušil zákony.

,,Adoptovala si ma preto, aby som bol narodeninový darček pre jej dcéru." okamžite jeho smiech utíchol. Vždy keď sa jednalo o dievčatá a nebola to Mae, nebol práve nadšený. Vlastne, o Mae sme sa ešte nikdy nerozprávali, čiže zo žiadneho dievčaťa nemal radosť.

,,Je pravda, že kvôli nej sa tvoj návrat o niečo predĺžil?"

,,Áno." povedal som pravdu. Amandu som nemohol od toho dňa opustiť a preto som sa vrátil. Aby som zistil, kde momentálne je a neopustiť ju už nikdy...

Ak tam nájdete chyby, budem rada, ak mi dáte o nich vedieť pretože som to nekontrolovala :D