Amanda a vlk

Nie, ako Japonec

,,Spomeň diabla, diabol tu." dodala Amélia. Keď som ho uvidela, moje nohy zastavili na mieste a telo stuhlo od hlavy po päty...

Hneď ako ho Alfa zbadal, rozbehol sa a skočil mu na hruď, čím ho priklincoval k zemi. Neprestajne ceril tesáky, vrčal a štekal. Všetci moji spolužiaci venovali svoju pozornosť veľkému čiernemu vlkovi, pripravenému roztrhať Borka na kusy. Každému koloval strach v očiach, no nik sa neodvážil ani pohnúť či pomôcť Borkovi.

Spamätala som sa a opatrne pristúpila k dvom vlkom, ktorý sa plánovali zabiť pred mladými žiakmi, pričom jeden z nich bol v ľudskej podobe a druhý vo vlčej.

,,Pokoj," zašepkala som a opatrne sa k nemu približovala. Alfa mi nevenoval žiadnu pozornosť a naďalej sa zameriaval na svoju korisť. Nikto ani nemukol a Bork sa ani neunúval brániť.

Pristúpila som k čiernemu vlkovi a opatrne sa dotkla jeho srsti, ktorá bola prekvapujúco drsná na dotyk. Pomaly som sa dotkla aj jeho pokožky, ktorá bola rozhorúčená ako horúca kanvica, posúvala ju stále bližšie k jeho hlave. Po mojom dotyku Alfa jemne uvoľnil svaly no svoj pohľad stále upieral na Borka.

,,Pokoj Alfa. To je v poriadku." snažila som sa ho upokojiť a pristúpila som k nemu ešte bližšie. Chytila som ho za čierny obojok, na ktorom boli malé diamanty a vážne som mu ho nezohnala ja(!), a jemne s ním potiahla dozadu. Alfa varovne zavrčal, čo bolo adresované mne a ani sa nepohol.

Svoju pravú ruku som položila pod jeho krk a naklonila sa k jeho špicatému ušku. ,,On ti za to nestojí." šepla som tak, aby ma počul len on. Okom som zachytila Borkov výraz, ktorý vyzeral pokojne no v jeho očiach koloval výsmech a pobavenie.

Na Alfu moje slová zabrali a prestal vrčať. Chvíľu váhal, no nakoniec sa zliezol z jeho postavy, ťahajúc ma za sebou s mojou rukou v ústach, ktorú ani neviem kedy vzal. Hodila som na Borka vražedný pohľad a poslušne nasledovala Alfu ku dverám triedy a potom na dievčenské WC, nechávajúc za sebou zmätené pohľady spolužiakov. Našťastie tam nik nebol.

Alfa pustil moju ruku a vošiel do kabínky. Ja som si prezrela zápästie a našla tam červené stopy po jeho tesákoch. Ruku mi zvieral silnejšie ako počas vyučovacej hodiny. Premasírovala som si zápästie a pozrela som sa do prasknutého zrkadla nad umývadlom. Zaujímalo by ma, pri kom tak prasklo.

Jemne som sa usmiala nad mojou myšlienkou a sklopila pohľad na svoje modré prezuvky. Okolo mojich bokov som pocítila veľké teplé dlane, ktoré si ma trhnutím otočili k sebe, pričom som tichšie zvýskla, natlačili na svoju nahú hruď a zvierali moje telo vo svojom objatí. Do nosa mi udrela jeho ostrá vôňa mäty, vanilky a mora, pričom sa mi skoro podlomili kolená. Oči som pomaly zatvorila a svoje studené ruky obtočila okolo jeho pevných teplých bokoch. Svoje svaly som pomaly uvoľnila a sústredila sa iba na jeho teplo, ktoré žiarilo z jeho tela.

,,Keby si tam nebola, tak by som ho na mieste zabil." ticho zašepkal a hlasno vydýchol. Bola som ticho, nechávala oči zatvorené a unášala sa jeho prítomnosťou.

Shadow sa pomaly odtiahol, chytil mi moje studené dlane a priložil si ich na lícne kosti. Od každého bruška prstu mi prešla elektrina do celého tela.

,,A teraz mi povedz," ukazováky mi presunul na jeho zatvorené oči a opatrne ich pomalými pohybmi pomaly obkresľoval, ,,či mám naozaj také šikmé oči ako majú Číňania."

Z môjho hrdla sa vydral pobavené smiech a ruky opustil jeho tvár. Rozosmiala som sa na plné kolo a až mi začali slziť oči a neprestajne krútila neveriacky hlavou.

,,Nie. Máš ich ako Japonec." povedala som na jeden dych a znova sa rozosmiala. Nevidela som, kam cúvam, až kým som nenarazila do rohu steny a hlavou si parádne o ňu buchla. Rozosmial som sa ešte viac a rukou nahmatala bolestné miesto.

Okolo mňa sa znova obmotali mocné paže a jedna z nich mi začala masírovať bolestné miesto na temene hlavy.

,,Pomaly Beauté. Ešte by som ti musel vytesať na náhrobný kameň: Zomrela s úsmevom na tvári." Jeho hruď sa rozvibrovala a hlasno sa rozosmial. Jeho smiech bol tak nákazlivý, že som sa rozosmiala ešte viac. Moje nohy to už nezvládli a podlomila sa no Shadowe ruky ma okamžite zovreli tuhšie a chrbtom natlačil na stenu.

Smiech ma pomaly prešiel, keď som pocítila jeho teplý dych na mojej tvári. Okey, zábava sa skončila.

,,Prečo si vlastne tu?" opýtala som sa bez štipky po smiechu.

,,Vážne si si myslela, že ťa nechám ísť do školy samú, keď sa tam môže objaviť Bork?" Dokázala som si živo predstaviť ako zdvihol jedno obočie.

,,Myslela som, že do školy nepríde." kostrbato som sa usmiala do jeho hrude.

,,Amanda, ak si Bork niečo zaumieni tak sa vždy o to bude snažiť dosiahnuť bez ohľadu na následky. Nemohol som ťa nechať ísť do školy bez mojej ochrany." vysvetľoval mi vážnym tónom.

,,A ako ťa vôbec pustili do školy ako vlka?"

,,Stačilo len urobiť nervy tvojej mamičke, ktorá mi jasne vybavila vstupenku do tejto školy."

,,Aha."

,,A kde si dala ten list od mami?" zaujímavá otázka no ťažšia odpoveď.

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Ahojte všetci! 

Konečne som sa dostala k písaniu, čo je priam zázrak no snažila som sa dodržať termín publikovania novej časti :D 

Ja osobne nie som veľmi spokojná s touto časťou, pretože tam nie je (podľa mňa) žiadnu zaujímavú situáciu ale tak.... :D Aký máte vy na túto časť názor? 

Inak, ak by mal niekto záujem, mohol by sa mrknúť na môj nový "príbeh" s názvom: Stratené slová sa našli... Sú tam vlastne iba také.... staršie citáty ktoré som našla zapísané v mojej mamky zošita. Možno niektoré budete poznať, možno niektoré nie ale tak rada budem, ak by ste sa na to mrkli :D 

No, nebudem sa tu už viac rozpisovať, aj tak nikoho moje reči nezaujímajú :D Tak sa s vami lúčim a uvidíme sa pri ďalšej časti :D 

Majte sa :D ;)