Amanda a vlk

Tie oči...

Do pohára som si naliala čistú vodu a vrátila sa späť do izby.... to, čo som videla pred sebou ma úplne vyviedlo z mieri. Pohár, ktorý som drala v ruke som skoro pustila na zem a ústa nechala otvorené do O. Toto nie je moné....

Rýchlo som pribehla k mojej posteli s modrými obliečkami a hodím po ňom prvý vankú, ktorý mám najbliie pri ruke. Vankúom trafím svoj cieľ a okamite sa natiahnem po ďalí a znova zasiahnem svoj cieľ.

,,Čo to má znamenať?!" skríknem s prekvapeným pohľadom. Ako si dovoľuje sa prednými labami opiera o môj stôl a vychutnávať si moje hrianky?! Kto mu ich dovolil?!

Alfa otočí hlavu smerom ku mne a zavrčí keď mu do hlavy hodím tretí vankú a zároveň aj posledný, keďe mi dola munícia.

,,To boli moje hrianky! Ja som si ich pripravila a ja som ich aj mala zjesť!" zvýraznila som slová smerované na moju osobu a bola úplne vytočená. U mám toho dosť! Rupli mi nervy. Prečo mi to robí?!

Alfa sklonil hlavu aj s uami a stiahol chvost. Vyhýbal sa kontaktu s mojimi očami a tichúčko zaskučal. Následne si ľahol na podlahu pohľad namieril niekde pred seba. Nabral do pľúc kyslík s hlasno vydýchol. Vyzeralo to ako ospravedlňujúce gesto, ktoré na mňa troku zabralo. Troku. Toto bolo po prvý krát, čo som naň takto zrevala.

Opatrne dvihol pohľad k mojím očiam akoby sa bál, e ho tým pohľadom upraím alebo odreem chvost. Frustrovane som vydýchla a unavene si sadla na posteľ, nohy poskrúcala do tureckého sedu. Alfa sa postavil a opatrne podiiel k mojej posteli. Následne na ňu vyskočil a ľahol si na moje nohy. Sklonila som hlavu a ruku poloila na jeho hladkú, hrubú, lesklú srsť.

,,Prepáč, nechcela som na teba tak hneď vyletieť ale je toho na mňa u veľa a ja u nezvládam." začala som sa ospravedlňovať Alfovi a po líci sa mi skotúľala slza, ktorú som nestihla zastaviť. Odrazu vetok ten hnev pominul a nahradil ho smútok a sklamanie. Sklamanie z toho, e vetok hnev som si vybila na čierneho vlka ktorý mi leí na nohách a celý ten čas bol pri mne a podporoval ma svojou prítomnosťou. Nie je to fér, e za to ako mi pomáha schytá krik.

,,J-ja.... nikdy som sa neocitla v takejto situácii..." začala som a Alfa dvihol svoje krásne zelené oči k tým mojim. Je to zvlátne ako dlho sa dokáem pozerať vlkovi do očí. Pri ľuďoch to nedokáem. Nie som schopná sa dlho dívať človeku do očí bez ohľadu na to či je to moja mama alebo sú to kamarátky, ktoré mimochodom u nemám. Príde mi to troku trápne a nesluné. Pripomína mi to tie zamilované pohľady, keď si pár pozerá navzájom do očí. Neviem prečo ale nie som schopná sa dlho pozerať do očí. Asi by som mala prestať čítať toľko kníh plných fantázie.

,,...a ete som si nezvykla na novú kolu, moje sklamanie na oslave, smrť kamarátok a aj to, e som nespoznala ani svoju spoluiačku. A teraz som sa na teba vykričala za to, e si mi zjedol večeru a týmto činom som sa ete mimochodom nezmierila." na chvíľu som sa zasmiala a na tvári vytvorila malý úsmev. No môj zrak som nespúťala z jeho očí. Tak ma fascinovali, e som sa nebála mu do nich tak dlho hľadieť. A teraz som si vimla malé hnedé botky v jeho dúhovkách. Ako to, e som ich predtým nevimla? Veď mu tak často hľadím do očí a stále je tam tá svetla zelená farba ale teraz sú tam aj tie kvrnky. Tá hnedá má rovnaký odtieň ako moje oči. Divné...

,,Prepáči mi to?" pozrela som sa naňho mojimi kukadlami. Alfa sa usmial, aspoň myslím, e to bol úsmev, sadol si vedľa mňa a hlavou mi buchol do ramena.

,,To znamená áno?" nebola som si istá jeho odpoveďou. Alfa tekol a tak to brala ako áno.

,,Ďakujem." usmiala som sa a objala ho. Hlavu som zaborila do jeho srsti. Bola príjemne teplá a pohodlná. Čakala som, e taký veľký vlk ako on bude mať samé blchy, kliete a jeho srsť bude drsná. No mýlila som sa.

Po chvíli som sa odtiahla a povedala:,, Tak keď u si sa pustil do mojej večere tak ju môe aj dojesť."

Alfa sa okamite odo mňa postavil a utekal k tanieru sa najesť. Povzdychla som si a ila si pripraviť ďalie hrianky. No teraz sa mi vôbec nechcelo si krájať k tomu paradajku tak som si prichystala iba hrianku s maslom a soľou. Keď som sa vrátila naspäť Alfa leal na mojej posteli a spokojne si odfukoval.

,,Dúfam, e ti chutili." zasmiala som sa nad ním a pustila sa do prípravy do koly...