Amanda a vlk

Myšlienky

Keď sa z môjho zorného poľa strácali dvere, počula som hrozný treskot a následne zvolanie môjho mena. Stihla som zazrieť, ako vo dverách na mňa hľadia dve vysoké postavy, medzi ktorými bola jedna nižšia s táckou v ruke. To bola moja jediná šanca. Musia mi tieto osoby pomôcť, inak ostanem v rukách tomu úchylkárovi....

,,Čo sa to tu ,kurva, deje?!" ozval sa celou izbou mocný hlas po ktorom ma útočník okamžite pustil. Rýchlo som sa postavila na nohy a rozbehla sa von s kúpeľne, aby som zistila, kto sú tie dobré duše, čo sa rozhodli ma navštíviť. Skôr ako som si ich všimla, moje telíčko narazilo do mocnej hrude, ktorá mi zarazila únik.

Ostrá vôňa kolínskej mi na malú chvíľu opantala zmysli a skôr ako som sa stihla spamätať ma mocné dlane od seba odstrčili na bok, pričom som dopadla do teplého náručia. Obrazy predo mnou sa rozmazávali a ja som ich nestíhala zaostriť. Slzy na lícach som mala zaschnuté a telo mi stále horelo adrenalínom.

Keď som konečne rozpoznala postavy a kde sa presne nachádzam, plus scéna predo mnou, bála som sa čo i len nadýchnuť.

,,Si v poriadku?" rozpoznala som Borkov hlas a jemne prikývla. Cítila som, ako ma jeho dlane držia na konkrétnych partiách môjho tela. Skôr boli na nich položené a tak som usúdila, že sa mi snaží pomôcť, aby som sa necítila nepríjemne. Predsa len ja to divná situácia, keď pätnásť ročné dievča stojí pri ráme dverí celkom nahá a mokrá od vody s troma, dovolím si tvrdiť mužmi, ktorý majú určite viac ako osemnásť. Ešteže má dlhé ruky a nemá problém zakryť to, čo má byť zahalené.

,,Ako si sa ku nej dostal, čo tu robíš a prečo je Amanda nahá?!!" chrlil zo seba so zlosťou otázky mierené na modrookého diabla, ktorý ma tu prepadol. No ten mal len sklonenú hlavu, ako keby ho Sawyerove slová vážne fyzicky dosť zranili a nepovedal ani slovo.

To Sawyera vytočilo, že ho okamžite chytil pod krk, rýchlymi pohybmi vytiahol na nohy a pritlačil modrookého muža na prvú stenu v mojej izbe, ktorá mu bola po ruke. Čiže hneď vedľa dverí do kúpeľne. Bork a ja sme túto scénu sledovali bez pohnutia pokým ma jedna osoba nezabalila do huňatého bieleho uteráka. Až teraz mi došlo, že po celý čas som sa triasla ako osika a Borkove ruky na mojich intímnych partiách mi nevadili. Brala som to ako pomoc v núdzi, aby som tu nestál takto odhalené.

Žena v staršom veku mi obmotala uterák okolo tela a keď sa uistila, že zakrýva všetko čo má, pokynula hlavou Borkovi, že ruky môže stiahnuť k sebe. Pevne som uchopila príjemnú hrubú látku a viac si ju privinula k telu. Madam, ktorá mi pomohla, som nevnímala a sústreďovala sa na scénu predo mnou.

,,Pýtal som sa ťa niečo, tak odpovedz!" prvé slová Sawyer skoro zašepkal no tie posledné už kričal. Sawyerov výraz bol priam desivý a z očí mu šľahali blesky, zatiaľ čo muž v jeho zovretí sa klepal strachom od zlosti jeho alphu.

,,Ako si to len dovoľuješ sa v tejto nočnej hodine nachádzať v izbe SafiraLuny a ešte keď je nahá!" videla som, ako každým slovom Sawyer uťahoval mužovi prsty okolo hrdla tesnejšie až začal meniť farbu. Preboha, veď ho zabije! Viem, že to od neho nebolo vôbec pekné, ako ma tu prepadol, no smrť za...pokus o znásilnenie, mi pripadá dosť kruté. A ďalší dôvod, prečo mi to je proti srsti je ten, že by to urobil v izbe, kde mám spať!

,,Prečo si ..."

,,Dosť!" odtrhla som Sawyera od modrookého muža a prísne naňho zazerala. Neviem, čo ma to práve napadlo a ani netuším, ako som takú veľkú kopu svalov pohla jednou rukou no práve teraz mi to bolo jedno.

Sawyer na mňa prekvapene pozeral neschopný slov. V očiach mal zmätenie a jeho dúhovky mali veľmi svetlý odtieň sivej, ktorá sa mohla mýliť s bielou. Prečo sa každému vlkovi menia oči, pri určitej situácii?

,,Nemienim sa nachádzať, nie to ešte spať, v miestnosti, z ktorej vyjde niekto zmlátený ako pes alebo mŕtvy!" kričala som a nespoznávala vlastný hlas. Bol plný jedu, znechutenia a zlosti, ktorá ma v danej chvíli premohla.

Všetci sa na mňa dívali ako na zjavenie. Zrejme som bola prvá, ktorá takto čelila samotnému alphovy. A úprimne, je mi to jedno.

,,Neviem síce..." pokračovala som, ,,čo tie minúty dozadu mali znamenať, no určite to TU nebudete riešiť násilím." Sawyer jemne kývol hlavou a jeho oči naberali znova prirodzenú sýtu sivú farbu.

Kútikom oka som zachytila, ako Borkovi jemne mykalo kútikmi, no udržal si vážnu tvár. Rýchlo som sa otočila k modrookému mužovi, ktorý sa krčil na zemi. Pozrel sa na mňa ďakovným pohľadom, akoby som mu práve zachránila jeho vlčí kožuch, čo bola z časti pravda, no aj tak sa v jeho očiach nachádzala malá túžba po mne. To ma rozčúlilo ešte viac a chcela som vedieť, prečo mi vrhol do izby.

,,Hovor." vyzvala som ho ľadovým hlasom. Na malú chvíľu zmeravel no potom sa spamätal a začal rozprávať.

,,Ethan mi priniesol list, v ktorom bol napísaný rozkaz, aby som za tebou prišiel." ja som si s ním nepotykala. ,,Nebol v ňom podpis, no písalo sa tam, že je to na váš rozkaz, čiže ste si toho vedomí." zrak presunul za mňa, na jeho alphu.

,,Ale ako vidím, nevedeli ste o tom." Sawyer si hlasno vzdychol a mohla som len predpokladať, že sa otočil a pretrel si tvár.

Zrejme bola moja predpoveď správna, pretože po pár sekundách presunul modrooký muž pohľad na mňa, rýchlo si ma ešte premeral pohľadom a poslal mi vzdušný bozk.

Hnev, ktorý zo mňa jemne opadol sa naspäť vrátil a vedela som, že ku mne prišiel úplne dobrovoľne, pretože sa mu páčila predstava si užiť s pätnásť ročnou žabkou. Vyškieral sa ma mňa ako psychopat a to my stačilo.

Upierala som naňho naštvaný pohľad, priam ho ním prepaľovala. Mala som toho na dnes už dosť. Rada by som sa pokojne vyspala, ale to nie! Vždy mi tu niekto musí prísť a aj keby tu neprišiel tento idiot, vletel by mi tu Bork, Sawyer a tá milá madam. Aspoň niekto, na koho nemám nervy.

Myslela som na všetko zlé, čo on spôsobil mne a to, koľko bolesti mohol spôsobiť v minulosti. Z nejakého, mne neznámeho dôvodu som vedela, že tých zlých vecí nebolo málo. Chcela som mu trošičku prepláchnuť žalúdok no namiesto toho som si veľmi želala, aby si spomenul, komu každému ublížil, a podľa toho množstva sa stupňovala jeho bolesť.

Tak veľmi som sa sústredila na svoje myšlienky, že som vôbec nezachytila, kedy mu ten úškrn opadol, ako dlho sa predo mnou skláňa ani to, že ma za moje plecia silno držia dva páry rúk. Ako keby som naňho mala každú chvíľu vyletieť no ja som mala len napnuté svaly a prepaľovala ho pohľadom.

A potom sa to stalo. Pocítila som, ako určitá moja energia odchádza k tomu vlkovi a čím viac som prižmúrila oči a zosilnela myšlienky, tým viac sa predo mnou krčil a bolestivo si držal hlavu. Ústa otváral akoby chcel kričať, no z neho nevypadla ani hláska. Tvár vraštil do bolestivej grimasy a mohla som zreteľne cítiť, že už pomaly stráca dych.

Očné viečka som uvoľnila od toho, ako boli celý čas prižmúrené a tak isto aj svaly ktoré boli napnuté. Energia medzi mnou a tým chlapom sa odrazu prerušila a cítila som, akoby sa v strede prelomila a polovica nej sa ku mne vrátila.

Neznámy muž sa prestal zvíjať na zemi, no za to rýchlo lapal dych a nahlas dýchal. Keď sa konečne upokojil, zdvihol zrak k mojím očiam. Keď sa nám stretli pohľady, som sa zrejme zhrozila no nedala som to najavo. Vlastne, keď nad tým teraz tak zamyslím, je to jediná bytosť, okrem Shadowa, ktorému som hľadela do očí tak dlho. No nie s vďakou a obdivom, ale s nenávisťou a znechutením.

Jeho oči boli síce modré no celé boli podliate krvou. A nie len oči. Po lícach sa mi tiahli pramene krvi a všimla som si, že taktiež mu jemne krvácali uši. Toto som spôsobila ja? To som mala až také silné myšlienky, že som mu spôsobila bolesť, po ktorej som v danej chvíli túžila?

,,Ako si..."

,,Ja neviem." skočila som Borkovi do reči a nemo pozerala na svoje dielo, ktoré som napáchala iba myšlienkami...