Amanda a vlk

Únos alebo záchrana?

Shadow

Legendu o SafiraLune pozná každé vĺča. Niektorí vravia, že to bola zlá vlčica, ktorá stále bažila len po pomste a utrpení. Iný zase, že je to ochrankyňa nášho druhu. No nájdu sa aj výnimky, ktorí neveria, že SafiraLuna existovala alebo, že mala vôbec nejakú moc. Nie sú záznamy o jej existencii v zozname obyvateľov svorky v ktorej pôvodne mala žiť. Legenda o dievčati, ktoré malo byť prekliate a zavinilo smrť vlastnej svorky sa prenášala ústnym podaním. Stala sa rozprávkou pre deti, aby ich rodičia mali čím zastrašiť alebo povzbudiť. V tejto dobe už málo kto vie, aká je pravda a aká v skutočnosti SafiraLuna bola. Jej príbeh života sa však nemení.

Legenda hovorí, že pred svojou smrťou SafiraLuna vložila svoju moc do srnky pri útese a poslala ju čo najďalej od jej svorky. Srna medzi tým porodila malé sŕňatá a jedno z nich zdedilo moc SafiraLuny. Sŕňa malo netypickú farbu srsti a očí. Svorke, ktorá ho našla sa veľmi nepáčilo a pokladalo ho za prekliate. Mysleli si, že ak ho zabijú, prekliatie zomrie s ním, no nestalo sa tak. Moc SafiraLuny sa prenášala buď dedením na najstaršieho potomka alebo na vraha obeti. Každého vlka, človeka či divú zver s takouto mocou v krvi čaká krutá smrť. Je to kolotoč, ktorý sa nedá zastaviť. Nik nevie, v kom sa tá moc nachádza. Šíri sa ako mor. Prechádza z obete do rúk vraha, ktorý sa automaticky stáva obeťou ďalšieho vraha. Hľadá pravú dedičku, ktorá je hodná sa jej ujať. Vlčicu, ktorá je natoľko silná, aby dokázala ovládať moc živlov a nestala sa len obeťou vraha. Dievča, ktoré sa jej podobá...

Málokto na to verí. Už je iná doba, iné storočie kedy sa to pokladá iba za rozprávku, pretože vlci zomierajú každý deň a nie každú smrť spôsobilo cudzie zavinenie. Moc SafiraLuny bola umlčaná a zatratená, pretože už nik sa jej nebál alebo v ňu neveril. Ani ja, som tomu neveril, až kým som ju v nej neuvidel... a pochopil som to.

V starších svorkách sa povráva proroctvo, ktoré vraví, že sa narodí dievča, ktoré bude mať vo svojom vnútri dušu SafiraLuny. Dievča sa jej má vo viacerých veciach podobať ako výzorom tak aj vlastnosťami.

SafiraLunu dokázal spoznať každý na základe jej výzoru. Keďže dostala dar ovládať živly, jej telo muselo mať farby daného živlu ako dôkaz toho, že ich naozaj dokáže ovládať.

Nik nevie ako v skutočnosti SafiraLuna počas svojho života vyzerala, či mala modré alebo zelené oči, či jej vlasy mali červenú farbu alebo mala nejakú časť pokožky zafarbenú na fialovo. Je veľa kombinácií no, tieto farby boli súčasťou jej výzoru. Podľa toho ju dokázali vlci spoznať. Stačilo nájsť na jej tele farby živlov.

No, aj keď v každej svorke sa legenda o mocnej vlčici, ktorá uvrhla smrť na vlastnú svorku, hovorí v iných verziách a tiež proroctvá nie sú rovnaké, majú spoločný základ.

Vyhlásenie, že niekto našiel SafiraLunu je posvätné. Jej meno sa na verejnosti nehovorí, pretože je to tisícročná záhada a nie je dôkaz o tom či naozaj existovala alebo je to naozaj iba legenda. No ja som ju našiel!

Amanda. Ona je tá vyvolená, ktorá dokáže ovládať jej moc. Ona je tá, v ktorej si duša SafiraLuny našla útočisko. Ona je tá, ktorá dokáže zachrániť svorky alebo ich vyhubiť. V jej žilách koluje krv najmocnejšej vlčice, aká kedy žila. Je pravá dedička jej moci. A ako som to zistil?

To, že má fialové vlasy, nie je náhoda. Narodila sa s nimi, čiže má fialovú farbu už od svojho narodenia. Symbol jedného zo živlov.

Vietor.

Dar, ktorého sa SafiraLuna vzdala a vymenila ho za dar Noci.

Jej oči majú farbu tej najkvalitnejšej pôdy, aká existuje. Stále mam vyryté v pamäti jej krásne oči, plné malých iskričiek radosti. S hnedými dúhovkami sťa pôdy sa taktiež narodila. Jej oči symbolizujú ďalší znak živlov.