Amanda a vlk

Nie som to ja

,,Miesto!" zreval na vlka Sawyer a vlk poslune sa so stiahnutým chvostom presunul k svojmu veľkému pelechu.

,,Dúfam, e ťa nevystrail." rypol si do mňa Sawyer a presunul sa za čierny masívny stôl. Chvíľu som hľadela na obrovské zviera a vnútorný intinkt mi napovedal, e to nie je iaden ,,vlkolak". Nie len jeho srsť mala sivý nádych ale taktie aj jeho oči. Pripomínali mi oči jeho pána a nato, e ten vlk ich má krajie. Ete hodnú chvíľu som naňho upierala svoju pozornosť, kým som si spomenula, e v miestnosti je aj Sawyer.

Otočila som hlavu doprava a videla, ako sa alpha prehrabáva v papieroch. Pred ním boli dve prázdne stoličky z hnedého dreva, ktoré ladili s kobercom. Podila som bliie ku stolu a sadla si na jednu zo stoličiek.

,,Hovor." Vyzvala som ho. Sawyer zdvihol hlavu od papierov a ostal pohľadom visieť na mne.

,,Pokúsim sa ti to vysvetliť tak, aby si to pochopila." nadviazal so mnou vány očný kontakt.

,,Počúvam." pozrela som sa na sivého vlka, len aby som preruila nae vzájomné skenovanie očí. Spoza stola sa ozvalo nespokojné zavrčanie.

Papiere, ktoré dral v ruke, dal bokom a lakťami sa oprel o hranu stola s prepletenými prstami. Zhlboka sa nadýchol, vydýchol a začal rozprávať.

,,Existuje legenda, ktorá hovorí o tom, e sa narodí výnimočné dievča," začal vysvetľovať, pričom sa mi pohľad vrátil späť k Sawyerovi no jeho očiam sa vyhýbal, ,,ktoré malo byť vo svojich dvoch rokoch mŕtve. Jej vlasy budú mať neprirodzenú farbu od narodenia a jej oči budú nadpozemské a nadprirodzené."

Začal si premeriavať profil mojej tváre.

,,Vďaka svojmu vlkovi, ktorý v nej hlboko prebýva, bude môcť ovládať mágiu, ktorú nemá iaden vlk. Pomocou nej bude chrániť svoju svorku, ktorú si vyberie a postará sa o jej preitie." prestal rozprávať a len mi pozeral na oči. Pohľadom som zakotvila na jeho nose, aby som sa nemusela dívať do tých jeho sivých guličiek. A podľa toho, ako jeho nos skúmam som prila na zistenie, e ho má troičku krivý a tie veľký.

,,To je vetko?" jemne som natočila hlavu, zdvihla obočie a prehltla hrču v krku.

,,To dievča sa nazýva SafiraLuna a dostane mágiu, ktorú bude môcť ovládať v noci. Okrem toho bude môcť ovládať aj tir ivly sveta. Zem, voda a oheň."

,,Prečo nie aj vietor?" po mojej otázke sa Sawyer vystrel a poloil ruky na operadlá primontované ku stoličke.

,,Keď SafiraLuna prijala svoje dary, čo boli vetky tyri ivly, rozhodla sa jedného z nich vzdať. Namiesto neho dostala moc, o akej sa jej ani nesnívalo. Bola to moc samotnej Luny. Keď sa narodí dievča o ktorom hovorí legenda, nosí v srdci jej meno a dostane moc ivlov a noci." dokončil vysvetľovanie a čakal na moju reakciu.

Hlavou som ani nepohla, iba oči presmerovala na sivého vlka v pelechu.

SafiraLuna...

Noc...

ivly...

Voda...

Oheň...

Zem...

Vlci...

Smrť...

Moje roky...

Klamstvo...

Sawyer...

Shadow...

Rivali...

Moc...

Zem...

Voda...

Do kelu!

Ja to nie som! Určite to nie som ja! Tým som si istá. Ako by som vôbec mohla...NIE! Nie som to ja. To, e mám fialové vlasy a zrejme mi blbo vychádzajú roky, nemôe znamenať, e som ja tá SafiraLuna, e?! e?!

,,Podľa toho, ako na teba pozerám si to pochopila veľmi dobre..." do reality ma priviedol hlboký hlas Sawyera, ktorý sa na mňa vykieral od ucha k uchu. Zrejme som dala a dosť poznať na sebe svoje zdesenie, čo sa mi vôbec nepáči.

,,Ako si môe byť taký istý, e som ja tá SafiraLuna?" hrdo som zdvihla hlavu a vystrela sa, aby som pôsobila dôleito a váne. Sawyer sa zachechtal a pohodlne oprel o operadlo. Pohľad zabodol na chvíľu do stropu, akoby premýľal, potom sa vrátil ku mne a tváril sa, akoby a teraz priiel na rieenie ako odpovedať mojej otázke.

,,Tak napríklad... Nali sme u teba doma spis o tom, kedy sa narodilo dievčatko menom Melanie Richardson a potom ďalí, ktorý hovoril o jej smrti na neurčitú chorobu. Potom tu je ďalí spis o dievčati menom Amanda Richardson, ktoré sa záhadne narodilo presne po roku jej mŕtvej sestričky."

Neverím mu!

,,A teraz momentálne ije 15 ročné dievča, ktoré sa volá Melanie Amanda Richardson a sedí rovno predo mnou." pomaly sa postavil zo stoličky a mocnými rukami sa zaprel o nahnutý stôl smerom ku mne. Po chrbte mi začali behať zimomriavky a ruky sa mi roztriasli. To ako sa nado mnou týčil mi pripomínal riaditeľku koly ako ma karhá za poruenie kolského poriadku.

,,Prejdime rovno k veci, prečo tu si." jeho oči, ktoré ma prepaľovali, boli plné vánosti a mi to začalo byť nepríjemné. Toto stretnutie sa mi vôbec nepáči.

,,Ponúkam ti dohodu. Ja a moja svorka ti poskytneme bezpečie, ochranu a pohodlie. Pomôeme ti získať tvoju právoplatnú moc asprávne ju pouívať. Na oplátku nám ty bude taktie poskytovať bezpečiepomocou svojej novej moci." Sawyer pomaly obiiel stôl a lenivým krokom sazačal presúvať ku mne a zastal rovno za mojím chrbtom. Hlavu a plecia som stáledrala rovno. Cítila som, ako sa Sawyer k môjmu uchu a jeho teplý dych mi spôsobil to, e sa mi chĺpky na krku postavili hore dupkom.

,,Úplne mi bude stačiť, keď si zvolí moju svorku za svoju armádu a môem ti sľúbiť, e urobím vetko pre tvoje bezpečie...Tak čo. Dohodneme sa Melanie?"

Nie

,,Neviem. Som unavená. Musím si to ete rozmyslieť." odpovedala som neisto...