Amanda a vlk

Nie je to jedno

,,Vitaj Amanda Melanie Richardson. Je to pre mňa veľká česť ťa vidieť vo svojej svorke. Som alpha Sawyer." povedal hlbokým hlasom, z ktorého sa celé moje telo, akoby prebralo a tep môjho srdca sa zvýšil ako ešte nikdy predtým....  

Muž vo veku dvadsaťdva rokov presunul svoje sivé oči na Georga a opýtal sa: ,,Vraveli ste jej, prečo tu je?"

,,Nie, alpha." odpovedali zborovo muži po mojich stranách. Kútikom oka som zachytila ako si George nervózne poklepkáva po nohe. Nenápadne sa pozriem na Borka a ten je na rozdiel od neho pokojný.

,,Fajn. Môžete ísť." zavelil a jediné osoby, ktoré som ako-tak poznala poslušne opustili miestnosť. Spomenula som si, čo mi Bork vravel skôr, ako sme vošli do tejto haly, že sa nemám ich alphovi pozerať do očí. Mám pocit, že to nebude žiadny problém.

Keď Bork a George opustili miestnosť, Sawyer sa postavil a urobil sebavedomý krok smerom ku mne. Moje nohy automaticky ustúpili dozadu, čo u neho vyvolalo malý smiech. Neviem, čo je na tom také smiešne, že si chránim svoj osobný priestor, no naháňa mi tým strach. Veď predo mnou stojí asi dva metre vysoká hora s dlhšími tmavo-hnedými vlasmi vyčesanými dohora, ostrými črtami tváre, jemným strniskom na lícach a jasnými sivými očami. Pod tričkom sa mu rysovali svaly bojovníka a už len jeho strašidelný výraz démona naznačoval, že sa s ním nerado zahrávať.

,,Kde je Shadow?" snažila som sa zmiasť svoje myšlienky plného strachu z tohto tvora na niečo iné. Síce nemôžem očakávať kladnú odpoveď ako napríklad; už ťa čaká v tvojej novej izbe a nemôže sa dočkať, kedy budeš v jeho ochrannom náručí ale určite je to aspoň lepšia myšlienka ako sa triasť pred jeho osobou.

,,Tvoj princ, Shadow, po teba nepríde. Teraz si na mojom území. V mojej svorke!" vravel výhražným tónom a oči zabodol rovno do mojich.

,,Už mi poviete, prečo som tu?" pípla som a prerušila náš očný kontakt. Bolo mi dosť nepríjemné, ako si ma obzerá a jeho hnusné oči sa kĺžu po mojom tele. Znechutene ma striaslo a snažila som sa nevnímať paniku, ktorá sa vo mne práve prebudila.

,,Amanda, si výnimočná pre vlkov,"

,,To som už počula." skočila som mu do reči a snažila sa, aby môj hlas znel ostro. Očami som sa na chvíľu vrátila k Sawyerovmu pohľadu, ktorý ma vraždil za nerušenie jeho vzácnej vety.

,,Daj si pozor na svoj ostrý jazyk Amanda. Nemám rád nevychované šteňatá, ktoré potrebujú dostať príručku." varoval ma. Jeho oči kypeli hnevom a jeho dúhovky nabrali svetlejší odtieň. Nechápem, čo to má znamenať.

Jeho hlas ma prísne varuje, oči vraždia, no namiesto toho, aby jeho sivú farbu pohltil temnejší odtieň sa zosvetlili. Dlhšie som mu znova nemohla hľadieť do očí.

,,Zvláštne,...to ako sa mi zahľadíš výrazne do očí, pričom sa až musím zamyslieť, čo v tvojich dúhovkách vidím...a potom prerušíš náš pohľad jedinou sekundou." zamyslene sa odmlčal, no len na chvíľu, ,,ale aby som ti urobil láskavosť a odpovedal na otázku, ktorú si mi pred chvíľou položila, bol by som rád, keby sme sa presunuli do mojej pracovne." rukou naznačil na dvere, ktorými sme vošli, usmial sa a následne mi navrhol svoje mocné plece.

Na pár sekúnd som zdvihla obočie ale nijako som to nekomentovala. Síce niekde v kútiku môjho srdiečka to bola zábava ho takto podpichovať, no nechcela som, aby sa to náhodou zvrtlo a tak som držala klapačku.

Jeho plece som odignorovala, obišla mocnú postavu a zamierila ku dverám.

Sawyer len hlasne vzdychol, sklonil hlavu a nasledoval ma. Jeho kroky sa ozývali celou miestnosťou, ktorú som odmietala si prezerať. Nechcela som, aby to vyzeralo, že na mňa nejako to prostredie zapôsobilo.

,,Si prvá, ktorá sa takto zachovala." povedal len tak, mimochodom a dobehol ma rýchlymi veľkými krokmi.

,,Ako?" nechápala som.

,,Že ma takto ticho odmietaš. Väčšina žien by to veľmi rady prijali." namyslene vysvetlil.

,,Prepáčte, vaše veličenstvo, ale ja nie som ako väčšina vašich žien a ani nestojím o vaše dotyky. V mojich pätnástich rokoch života ich zatiaľ nepotrebujem. A hlavne nie od vás." ostro som reagovala. Sawyer hlasno zavrčal, chytil ma silno za pás, pričom narušil môj osobný priestor, ktorý som si dôkladne strážila, a pritiahol si ma k sebe.

,,Nehovor mi veličenstvo!" precedil pomedzi zuby.

   ,,Medzi vlkmi je to výsmešné oslovenie. Som alpha a nie kráľ!" jeho hlas bol temnejší a stisk na mojom boku zosilnel. Snažila som sa striasť jeho ruku, no bolo to márne.

,,Akoby to nebolo jedno..." potichu som zašepkala.

,,Nie je to jedno!" namosúrene zreval a tlačil ma dlaňou po schodoch smerom hore. Mala som asi držať jazyk za zubami. Prečo som si skôr neuvedomila, že vlci majú lepší sluch ako ja?

,,Je! Namyslený idiot je jeden a namyslený idiot je aj druhý." držala som sa svojho názoru.

,,Po prvé! Ja nie som idiot! Som výborný alpha a vďaka mne táto svorka patrí medzi najsilnejšie a najstrašnejšie a toto by žiaden idiot nedokázal zabezpečiť, ani kráľ a ani Shadow!" podľa hlasu už bola jasné, že je poriadne vytočený.

Vyšli sme po schodoch a zamierili doprava na točivú chodbu. Drevo, po ktorom som kráčala, sa lesklo až som sa bála, či si na tej podlahe nespôsobím úraz.

,,A po druhé," pokračoval, ,,kráľ je ten, kto dáva pozor na poriadok vo svojej krajine a alpha je vodca, ktorý vedie a zabezpečuje svoju svorku aby prežila."

Ostala som ticho, pretože nemá cenu sa s ním hádať. Sawyer je ten typ človeka, ktorý musí mať vždy posledné slovo.

Ticho sme kráčali ďalej chodbou, až kým sme sa nepriblížili k veľkým masívnym čiernym dverám, ktoré kričali do očí, keďže steny sú namaľované čisto bielou farbou. Napätie medzi nami rástlo.

,,Ako sa vlastne volá vaša svorka?" skúsila som ho nadlomiť.

,,Moja svorka má veľmi významné meno."

,,Aké?" išlo to z neho ako z chlpatej deky. To sa vážne musím pýtať nezmyselné otázky aby mi odpovedal?

,,Beasts Nokturnal." odpovedal hrdo. Neviem, aké slová pokomolil, no dúfam, že som dobre zachytila hrdý názov tejto prekliatej svorky.

Otvoril čierne dvere, ktoré jemne zaškrípali a Sawyer mi rukou naznačil, nech vojdem. Nenávistne som naňho zazrela a vstúpila dnu. Moje čierne prezuvky zo školy vkročili na mäkký koberec v krémovej farbe. Ako na povel mi však zdreveneli hneď, ako moje oči uvideli pred sebou sivého vlka s obojkom na krku a ceriaci na mňa svoje zubiská...