Amanda a vlk

Lepšie spoznanie

  ,,Dobré dievča." zašepkal, skoro nečujne, jeho vôňa mäty, vanilky a mora viac zosilnela a jeho hebké, mäkké pery sa prisali na moje čelo...   

Celým telom mi prešla príjemná triaška. Keď sa trošku odtiahol, vydýchla som zadržiavaný dych. Shadow mi chytil moje moje malá rúčky do svojich a zdvihol ich smerom hore. Stykom mojej pokožky s jeho mi prešla telom jemná elektrina no snažila som sa ju ignorovať.  Moje ruky vzali jeho tvár do dlaní.  Oči mám stále zatvorené a vo vnútri skáčem od radosti, že sa ho budem môcť dotknúť. Nie! Ja sa ho už dotýkam. Dovolí mi obchytkávať si jeho tvár a zapamätať si jeho črty.  Cítim sa ako slepý človek, ktorý spoznáva novú osobu svojimi dotykmi. Riadi sa len svojimi inštinktmi a fantáziou. A to isté robím aj ja. 

Jeho dlane neopúšťali moje ruky a naďalej ich zohrievali. Svoju pozornosť som plne venovala skúmaním jeho tváre svojimi dotykmi. Palcami som obkreslila jeho lícne kosti, ktoré sú zrejme veľmi výrazné a presné. Pomaly som svoje palce presúvala i niečo vyššie k jeho očiam. Shadow mi dýchol do tváre. Na končekoch som pocítila jemné vlásky, čo boli mihalnice. Zatvoril oči a dovolil mi urobiť ďalší krok k jeho preskúmaniu. Očné jamky nemal hlboko vložené dovnútra a pri dotyku s jeho viečkami som cítila ako mu pod nimi behajú tie krásne zelené oči. Opatrne som obreslila jeho oči a palcami prešla vyššie až ju obočiu. Mal ho riadne husté ale zato pekne vytvarované. Síce mu to obočie nevidím, cítim, že majú pekný tvar. Čo ak si ho každý tretí deň vytrháva? Nie, toho by nebol schopný, nie je žena. Neprežil by tú pichľavú bolesť.

,,Čo ti je smiešne?" preniesol hravým hlasom, keď som mu prešla po spánkoch  a pocítila krátke pramienky jeho vlasov.

,,Smrteľná choroba." mykla som plecami a prstami sa posúvala po bokoch jeho líc, kde mu ich zdobilo jemné strnisko, ktoré dráždili moje brušká na prstoch. 

,,Pre koho je smrteľná?" pokračoval a pevne zaťal sánku. Asi sa mu tá myšlienka nepáčila, že by som mohla byť nejak smrteľne chorá. Svojím skúmaním som pokračovala cez jeho ostrú sánku, vrátila sa k nosu ktorý mal rovný a od neho prešla k skúmaním jeho pier. Chcela som vedieť, ako vyzerajú jeho pery no vo svojej fantázii. Boli plné, mäkké a teplé. Shadow ich mal stiahnuté do rovnej linky a stále čakal na moju odpoveď.

,,Pre mužov. A tiež takých, ako si ty." Chcel sa znova niečo opýtať no ja som ho stopla priložením mojich prstov na jeho pery. Nečakane mi ich nežne pobozkal. 

,,Je to na šesť písmen," pokračovala som v debate a zložila ruky z jeho tváre. No Shadow mi ich nechcel ešte stále pustiť. Hrial mi ich ako radiátor čierny čaj. 

Hlavu mám stále zaklonenú dozadu a už ma začína chytať krč. Shadow mi dýcha do tváre, čo znamená, že je ku mne sklonený. Je až príliš blízko. ,,Povedz mi ju," znel tichý príkaz.

Kútiky som zdvihla do menšieho úškrnu, jemne našpúlila pery a šepla: ,,Soplík.." 

Zasmiala som sa a vymotala sa z jeho rúk. Zistila som, že Shadowa blízkosť mi nerobí dobre. Robí mi až príliš dobre!

Hneď ako som sa otočila a otvorila oči, počula som Shadowov smiech. Sama pre seba som sa usmiala, že som ho dokázala rozosmiať. 

,,Tak o tomto som ešte nepočul." Prišiel zase ku mne, objal zozadu a dlaňou pravej ruky ma jemne poťapkal po hlave ako psíka za uposlúchnutie rozkazu. 

,,Ale mali by sme už ísť spať. Je naozaj veľa hodín, zajtra je streda a ty musíš do školy." vážne mi šepne do ucha a pevnejšie ma zovrie vo svojom objatí. 

,,Pravda," priznám. 

,,Ja viem," zasmeje sa a okamžite ma zdvihne do svojho náručia. Nesie ma ako princeznú čo mi je trošku proti srsti, pretože si pripadám, akoby som nemala  vlastné nohy. No neprotestovala som, pretože som strašne lenivá.  

Opatrne ma uložil do postele a prikryl mojou mäkkou perinou. 

 ,,Dobrú noc, Beauté," zašepkal a dal mi malí bozk na čelo. Rýchlo obišiel moju posteľ a ľahol si hneď vedľa mňa.  

,,Dobrú noc, Shadow," zaželala som spätne. Shadowe ruky sa obtočili okolo môjho trupu a pritiahol si ma k sebe úplne natesno. Chrbát som mala nalepený na jeho nahú hruď. 

,,Z tvojich úst moje meno znie tak vznešene," potichu dodal. Svoje unavené viečka som už nechávala zatvorené a divila sa, ako môžem byť znova unavená. Ako to, že sa jeho blízkosti nebojím? Ako to, že ma neodrádzajú jeho dotyky a nepripúšťa si moje telo strach z neho? 

Beauté. Kráska. To slovo je tak magické...   

Shadow mi vtisol ešte jeden malý bozk do vlasov a prstami sa začal hrať s mojimi pramienkami. 

Kráska. 

Posledná myšlienka, ktorá mi prebehla mysľou skôr ako som upadla so ríše snov o vlkoch meniacich sa na ľudí...

-----------------------------------------------------------------------

Ahojte, ľudkovia! 

Tak konečne ste sa dočkali ďalšej časti. Chcem sa Vám ospravedlniť za chyby, ktoré som pri písaní narobila, pretože je pre mňa už veľa hodín a oči držím len tak-tak otvorené :D 

Dnes to je trošku kratšia časť, ako ste zvyknutý ale keďže mám momentálne prázdniny, časti by mali vychádzať trošku častejšie.:D 

Tak čo vravíte na novú časť? Páčilo sa Vám, ako Shadow sa nechal obchytávať Amandou? A čo si myslíte o chorobe na šesť písmen? Veľmi smrteľná a nebezpečná ta pozor na ňu! :D :D 

Chcem sa Vám ešte poďakovať za vyše  3.3K, 400 hviezdičiek a úžasné komentáre . Veľmi si to vážim a preto Vám patrí moja veľká vďaka. Samozrejme ma poteší aj komentár na dnešnú časť a tak isto by som poprosila aspoň jednu kritiku od každého z Vás. :D

Tak ja už sa tu viac nebudem vykecávať a povedzme si pravdu....nikoho nebaví čítať keci od autorky. :D Tak sa s vami lúčim a uvidíme sa znova pri novej časti, ktorá by mala byť skôr a oveľa dlhšia ako táto:D Majte sa ľudkovia/vĺčatá :D :*   

PS: Pridala som sem pieseň, ktorú som počúvala a na ktorej momentálne fičím. Neviem, či Ste tu niekto, kto počúva hranie na husliach ale ak, mne sa to začalo veľmi páčiť, hlavne od tejto hudobníčky :D