Amanda a vlk

,,Som krásny..." ,,...a namyslený."

,,Nikam nejdem, kráska. Nenechám ťa predsa spať samú. Aký by som to bol gentleman?" zašepkal a hravo ma uhryzol do ucha. Zrejme to má v záľube...

,,Dobre," potichu som súhlasila, ,,tak ja si idem ľahnúť do postele," zatvorila som oči a pomaly zaklonila hlavu dozadu a oprela si ju o jeho mohutné plece, jeho teplý dych som cítila na krku, ,,ale k mojej mame." Odtrhla som sa od neho, otvorila oči a postavila sa na odchod.

Shadow nesúhlasne zavrčal a stiahol ma späť na mäkký matrac. Ruky mi obtočil okolo môjho trupu a jeho teplé pery priložil na moje spánky. ,,Na to zabudni, kráska..." zašepkal.

Jeho veľké ruky ma držali v teplom a pevnom objatí. Svoje ruky som mala položené na tých jeho, zrak upretý na mohutné dvere do chodby a telo som unavene opierala o to jeho. Moja hlava bola opretá o jeho pevnú hruď a podľa toho, aké teplo z naj vyžarovalo som zistila, že je celý čas bez trička. Ešteže má tie kraťasy.

,,Ako dlho tu plánuješ zostať?" napadlo mi. Shadow si vzdychol a objal ma tuhšie.

,,Máš smolu kráska. Mňa sa už nezbavíš." povedal výsmešne. Zmeravela som na mieste a zatajila aj dych. Myslí to vážne? Ako niežeby som ho odháňala ale aby vedel nejaký vlk presne čo robím, kedy a s kým je trošku strašidelné. A ešte taký, ktorého vôbec nepoznám.

,,Prečo?" sťažka som prehltla hrču v hrdle.

,,To zatiaľ nemusíš vedieť. Dôležité je, že teraz musím byť celý čas pri tebe. A nie len vo vlčej podobe. Ak by sa ti niečo dialo a bolo by to na verejnosti, nemohol by som sa premeniť, aby som ti pomohol. Ale to budeme si musieť natrénovať, aby sa nestalo, že uvidíš moju tvár." povedal to so sklamaným hlasom.

,,To vyzeráš až tak zle, že ten smutný hlas?" zľahka som sa zasmiala. Nervozita zo mňa opadla a znova som sa cítila príjemne. Bavilo ma si z neho uťahovať.

,,Až by si sa divila, aký som krásny,"

,,...a namyslený." doplnila som ho. Jeho nezbedné prsty jemne stisli moje boky, čo u mňa vyvolalo menší smiech. Opakoval to celý čas a ja som mala čo robiť, aby som sa nesmiala na celé hrdlo a nezobudila mamu. Svojimi chabými rúčkami som sa snažila tie jeho odtiahnuť ale neúspešne.

,,Tak ja som ti namyslený?" spýtal sa a neprestával v šteklení. Ťažko som dýchala a začalo ma od toho smiechu bolieť brucho. Nech už prestane lebo sa zabijem!

,,Nepočujem odpoveď" zašepkal a na chvíľu prestal. Chvalabohu.

Rýchlo som dýchala a snažila sa chytiť do svojich pľúc čo najviac kyslíku. Keď som ho mala už dosť, pípla som: ,,Si"

,,Práve som sa urazil." pustil ma, postavil sa, zliezol z postele a postavil sa ku oknu oproti dverám. Jeho tiež som jasne videla na koberci a opakovala si stále dookola, že je to skutočné. Že to nie sú iba moje myšlienky, ktoré mi vysielajú signály do tele aby som cítila niečie dotyky. Na koberci bola jasná silueta vysokého a mohutného muža so širokými plecami a vlasmi vyčesanými dohora. Asi. Nemohla som vidieť síce jeho tvár ale to neznamenalo, že nemôžem vidieť jeho tieň.

Hlavu som pomaly otočila jeho smerom. Zvedavosť ma premohla. Chcela som vedieť, že je skutočný. Vidieť ho, či len jeho chrbát. Rukami mu obkresliť tvár. Poznať aspoň jeho vzhľad. Len to jediné.

Moje oči videli vysokú mohutnú postavu otočenú k oknu a okolo neho lúče z pouličnej lampy. Mala som pravdu. Vlasy mal vyčesané dohora. Musel ich mať tmavej farby ale v tejto tme som nevedela rozoznať akej presne. Jeho mohutné plecia zakrývali viac skoro celé okno a podľa toho, aký mal pevný chrbát mi bolo jasné, že má aj takúto hruď. A možno aj srdce. A zadok. Ten určite. To sa nedalo nepovšimnúť... Ehm.

Na sebe mal iba tmavohnedé kraťasy a bol bosý. Už mu verím, že je vlk.

,,Nie si prvá, ktorá slintá na môj zadok." zasmial sa. On vie, že sa naň dívam a nevadí mu to?

,,Kto vraví, že slintám na zadok. Mne sa skôr páči tvoj chrbát." opravila som ho. Shadow stisol ruky v päste, panebože, to tie krásne mocné a silné ruky ma toľko objímali(?), napol svaly a povedal zvodne: ,,Aj takýto?"

Jeho chrbát bol úplne napnutý a pekne rysoval každý jeho sval. Mám veľké nutkanie sa ho dotknúť a znova sa presvedčiť, že to nie sú len ilúzie.

,,Nie, to ma odradilo." zaklamala som. Podľa jeho výšky, ktoré je cez dva metre, mohutnosti a hlasu som mohla by som mu typovala tak dvadsať rokov. Bože, čo to ja mám za diabla v prekrásnom vlčom tele a neodolateľnom ľudskom? Do čoho som sa to zamotala? Shadow je ako zakázané ovocie. Nemôžem ho vidieť jeho krásu pretože zomriem. A ja po tom zatiaľ netúžim. Prešla som si hrozným smútkom, tak nech za to stál.

,,Vidím ten tvoj lačný pohľad, ako sa ma túžiš dotknúť aspoň rukami ak nemôžeš očami." povedal vážne a otočil sa na čo som ja okamžite sklopila zrak. ,,Preto ti to dovolím. Máš právo to vedieť aj to, kto som a do čoho si sa zaplietla." začal kráčať ku mne. Jeho tiché kroky bolo skoro nepočuteľné a verím, že keby chcel, dokázal by sa ku mne priblížiť aj bez toho, aby som ho počula.

,,Ale vieš, že sa na mňa nesmieš pozrieť." varovne zašepkal už tesne predo mnou. Prikývla som.

,,Chcem to počuť." zavrčal. Bol to ako rozkaz. Táto veta bola tak panovačná, až mi naskákali zimomriavky po tele.

,,Áno, nepozriem sa na teba." pípla som a zatvorila oči. Shadow mi pohladil líce a prstami zastavil pri brade, ktorú opatrne zdvihol. Nechávala som zatvorené oči a nechávala sa unášať krásnymi pocitmi. Jeho posledné slová boli temné, panovačné a tvrdé no jeho dotyky boli jemná, starostlivé pokojné. Pripadala som trochu divne. Práve dnes som zistila, že mám doma vlkolaka, pardon, vlka, ktorý ma zatiahol do niečoho o čom ani neviem a nemôže mi ukázať svoju tvár, lebo mu na mne záleží. Mala by som sa cítiť znechutene, vystrašene a zmetene ale žiadny z týchto pocitov som necítila. Ani len malý náznak. Jeho dotyky boli príjemné a bolo by zbytočné vravieť nie, keď ma moje vlastné telo prezrádza. Otázka však znie: Prečo tak reagujem? Nikomu inému by som to nedovolila a už vôbec cudziemu mužovi, ktorý je odo mňa aspoň o šesť rokov starší. Ale jemu neodporujem. Verím mu a neviem, či si u mňa vybudoval dôveru ako vlk alebo človek.

Hlavu mi vyvrátil dozadu, a na svojej tvári som cítila jeho dych. Nerušil môj osobný priestor a ja som to jasne cítila. Cítila som sa pri ňom ako maličké dieťa. Oproti jeho výške som si pripadala ako trpaslík. Palcom mi prešiel jemne po spodnej pere, ktoré som pootvorila.

,,Dobré dievča." zašepkal, skoro nečujne, jeho vôňa mäty, vanilky a mora viac zosilnela a jeho hebké, mäkké pery sa prisali na moje čelo...