Amanda a vlk

Záclona

Nedáva mi to zmysel! Prečo ja? Čím som taká výnimočná? Ako,...predstava mať moc nie je zlá, ale je ju nechcem! Mám dosť svojich starostí, ako napríklad, známky, škola, domáce upratovanie, útek z tohto väzenia, nájsť parchanta Shadowa a vlastnoručne ho vykastrovať za to, že ma do tohto všetkého zatiahol! Ugh!

Rozčuľovanie mi teraz nepomôže. Sawyer ma prepustil len tak-tak bez toho, aby som mu dala jasnú odpoveď ohľadom tej blbej dohody. Povedala som mu, že je veľmi neskoro na takéto vážne rozhodnutie. Chvalabohu ma zaviedol do jednej z hosťovských izieb, ktorá je na konci chodby, kde nik nie je. Mám konečne, aspoň chvíľu, pokoj od vlkov. Mám chvíľu sama pre seba.

Musím priznať, interiér tohto sídla je celkom pekný. Každá izba je zariadená v inom štýle a na to som nepotrebovala vidieť všetky izby. Stačilo z polovice vnímať Sawyera.

Tá v ktorej som sa práve nachádzala, bola v starovekom štýle....

Vyzula som si svoje prezuvky zo školy, dala dole špinavé a hlavne smradľavé ponožky a pridala k nim taktiež aj svoju bordovú blúzku s bielymi srdiečkami a dlhé čierne legíny. Súrne som potrebovala sprchu a potom tvrdší matrac s teplou perinou. Moja mama sa zo mňa vždy smiala, že aj keby bolo v izbe 45°C, zababuším sa do tej najhrubšej periny až po uši. Keby tu tak mohla byť pri mne a povzbudiť ma svojimi slovami. Objať a povedať, že všetko bude v poriadku. Ona jediná ma pozná najlepšie. Vie kto som...

Ale prečo mi nikdy nepovedala pravdu? Vedela o tom vôbec? Vedela o vlkoch. A kto boli tí, čo unášali deti a prečo? Čo by sa stalo, keby ma vzali so sebou? Mám pocit, že Bork a George mi niečo zatajili. A možno aj Sawyer so Shadowom.

Dosť!

Potriasla som hlavou aby som ako tak odohnala kopu otázok. Keby ma teraz niekto videl, určite by si pomyslel, že sa zastavil čas. Stojím totiž v strede izby iba v čiernom spodnom prádle bez pohnutia, utopená vo svojich myšlienkach. Hah.. sranda.

Pohľadom zastanem pri francúzskych oknách, za ktorými sa týči mesiac v splne. Spomenula som si na mamine pripomienky ohľadom záclon či žalúzii na oknách. Vždy vravela, nech ich zatiahnem, keď sa idem prezliekať, aby to nevyzeralo ako vo výklade. Kebyže som doma, idem sa prezliecť do kúpeľne, ale keďže som úplne inde a nie doma, a už aj v spodnom prádle, bolo by dobre, tie závesy aj zatiahnuť. Ešte by sa mi tu do izby natrepal nejaký nadržaný vlk a pretiahol by ma.

Na chvíľu som sa zhrozila tejto myšlienky až som v rekordnom čase zatiahla záclony a migla do kúpeľne. Ako náhle som zatvorila za sebou dvere, opadol zo mňa divný pocit, ktorý som doteraz nebrala vážne. Na chrbte som cítila tenkú prikrývku, ktorý som na sebe vlastne fyzicky nemala. No teraz, akoby som ju konečne zhodila. Zvláštne...

Z toaletného papiera som si kúsok odtrhla, namočila vodou, ktorý vychádzala zo zlatého vodovodného kohútika a pomocou zrkadla si dala dole ranný make-up. Teraz, keď sa nad tým zamyslím, neviem prečo som si ho vôbec dávala na tvár.

Aby si zapôsobila na Shadowa!

To určite! Jeho meno už nechcem dlhší čas ani počuť. To on ma do toho všetkého zatiahol! Uráčený pánko sa ma ani nechystá odtiaľto dostať! Blbec!

Naštvane hodím kus mokrého papiera do malého koša, ktorý sa nachádza pod umývadlom a prezriem sa v zrkadle. Moje vlasy sú o niečo tmavšie, kvôli mastnote, ktorá sa na nich drží, pod očami mám jasné kruhy od vyčerpanosti. Moja pokožka má na malých miestach svetlú farbu, na zvyšku tmavý make-up. Rúž je rozmazaný po celej tvári a špirála mi ostala v kútikoch očí, ktoré sú od šúchania, sĺz a chladného vetra podráždené.

Posledné kúsky oblečenia dám dole zo svojho tela a vstúpim do sprchovacieho kúta, ktorý tu musí byť od čias baroku. Vošla som dnu, zavrela za sebou posuvné dvierka a prezrela si priestor do ktorého by sa zmestili aj dvaja chlapi veľký ako hora. Ehm! Bože, keby ste vedeli, aká predstava mi práve preletela hlavou ohľadom činnosti tých mužov v tejto sprche... Fuj!

Striasla som zo seba tú hnusnú predstavu a radšej hľadala šampón, ktorý by som mohla použiť na svoje mastné vlasy. Našla som iba v kúte kúta (výborne vysvetlené :D) obyčajný žihľavový šampón. Ten mi určite bude stačiť.

Pustila som na seba teplú vodu a snažila sa uvoľniť napnuté svaly. Potrebujem oddych a relax. Na malú chvíľu vystúpiť z reality, všetko si zrovnať v hlave a potom sa vyspať v pohodlnej posteli.

Šum vody, ktorá mi hučí v ušiach mi pripomína Stredozemné more v ktorom som sa rada chodievala ako malá kúpať ešte v Grécku. Môj domov mi veľmi chýba. New York je oproti Kalamate čistý protiklad. Mesto, do ktorého sme sa presťahovali je veľmi umelé.

Na chrbte ma chvíľu ovial studený chladný vánok, no pod teplou vodou zmizol. Žeby som niekde nechala otvorené okno? Nie, to určite sa mi iba zdalo.

Z fľaštičky so šampónom som si na ruku naliala zelenú voňavú tekutinu a vmasírovala ju do vlasov. No, ako som napenila končeky, na chvíľu som sa zarazila. Moje vlasy mali odrazu o niečo viac svetlejší odtieň ako keď som sa pred chvíľou dívala do zrkadla. Prisahám, že takéto svetlé som ich nemala, ani keď mi ich vyťahalo slnko. Zdá sa mi, že to dievčatko Nina spomínala zmenu vlasov. Alebo to bol jej brat? Už neviem. Bolo to dávno....

Hlavu som znova strčila pod prúd tečúcej vody a vymyla z nich šampón. Jeho vôňa sa rozliehala po celej kúpeľni. Skôr, ako som stihla sa znova stratiť vo svojich myšlienkach, pocítila som mohutnú pažu, ktorá mi zakryla ústa druhá si ma za pás pritiahla k sebe. Že ja som tie záclony nezatiahla skôr...