Amanda a vlk

Nezvyčajné zvyky...

,,Čo chceš?" strácala som trpezlivosť. Jeho spoločnosť mi vôbec nerobila dobre.

,,Sawyer chce, aby si si obliekla šaty, ktoré ti nechá doniesť a bosá zišla dole." povedal vážnym hlasom...

,,Nikam nejdem a Sawyer sa môže aj na hlavu postaviť!" agresívne som štekla po vlkovi, ktorý môže za to, že sa tu nachádzam. Nenávidím ho! Toto má byť tá pomsta, ktorú mi niekedy spomínal? Že ma dovlečie do svojej svorky? A za čo vlastne? Ja som nič neurobila! O tomto svete som ani poriadne nevedela, tak prečo sa chcú pomstiť a komu? Mne?! Za čo?! Za to, že dýcham?!

,,Myslel som si, že to povieš..."unavene si vzdychol Bork a rýchlymi krokmi došiel ku mne, pričom ma chytil za pás a prehodil si ma cez rameno ako mech zemiakov.

,,Pusti ma!" skríkla som a začala ho päsťami búchať do chrbta. Začínam nenávidieť to, že sa ma každý dotýka bez môjho povolenia a ignoruje osobný priestor! To si ma tu ani trochu nik neváži?! Vravia, že som výnimočná, že som ich SafiraLuna no každý to má na háku a ja som iba bábika, ktorá nevie podľa nich ani sama chodiť!

,,Nenávidím to tu! Nenávidím teba! Nenávidím Sawyera a Georga! Nenávidím vašu svorku a ani nič čo je s ňou spojené! Počuje?! Nenávidím! Nenávidím! Nenávidím!"

Kričala som, vrieskala, metala so sebou a chcela aby ma pustil no neurobil to, nech som sa snažila akokoľvek. Húpalo sa to so mnou zo strany na stranu a na bruchu ma tlačilo jeho rameno. Cítila som každý jeho sval pri ladnej chôdzi a ruku, ktorou ma držal pod kolenami, aby som nespadla.

Chytala ma zlosť a mala som obrovskú chuť aj tohto imbecila poučiť o tom, že nie som žiadna bábika s ktorou si môže robiť kto chce, čo chce! Zohrievali by sa mu mozgové bunky a rýchlo odumierali, z jeho očí by tiekli krvavé slzy a začala opadávať koža z tváre. Priala by som mu všetko len to najhoršie za to čo mi urobil! Aj by som mu to druhé ucho odhryzla, ak by som mala tesáky aké majú títo vlci. Za každú jednu vetu, ktorú vypustil z úst za každý jeho čin, ktorý v minulosti urobil a za každú myšlienku ktorá nejavia ani náznak dobrého úmyslu...

No nech som sa snažila ako som vedela a myslela na všetko zlé, Bork so mnou v pokoji kráčal von z izby, okolo bojovníkov, ktorý mi strážili izbu a na pozdrav im kývol hlavou pričom pokračoval vo svojej ceste.

ΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩΩ

Keďže som odmietla sa obliecť do šiat, ktoré mi mali priniesť, rozhodli si ma do toho narvať vlastnoručne. Našťastie ma prezliekali ženy, ktoré síce neboli dvakrát príjemné no stále lepšie akoby to mal robiť Bork osobne. Ťahanie za vlasy, štípanie a stúpanie po nohách sa praktizovalo každých päť minút no prežila som to.

Teraz stojím pred masívnymi tmavými dverami, ktoré sa majú čo nevidieť otvoriť a ja mám vystúpiť na terasu, ktorá sa nachádza za domom. Za mojím chrbtom stoja traja vlčí bojovníci, ktorý dávajú pozor, aby som sa len tak náhodou nepokúsila utiecť. Popravde... chcem to urobiť ale momentálne neviem ako. Moju myseľ práve zamestnávajú myšlienky ohľadom toho, čo naplánoval ten imbecil Sawyer.

Moje holé nohy sa dotýkajú čisto vybrúsených drevených parkiet, ktoré ladia s podlahou a krémová farba stien osvetľuje tento priestor aj keď je už okolo polnoci. Vlčí bojovníci majú na sebe obleky tiež v krémovej farbe no o niekoľko odtieňov tmavšie.

Všetko ku sebe krásne pasuje a na mňa. Musím uznať, že šaty, ktoré mám momentálne na sebe sú úchvatné. Sú ušité z príjemnej tmavomodrej látky, spredu siahajúce po kolená a zadná časť voľnej sukne sa tiahne až k členkom. Vrch šiat tvorí čipka, čo mi odhaľuje ramená a tiahne sa k pásu okolo ktorého je utiahnutá modrá stuha zdobená drobnými diamantmi.