Amanda a vlk

Rozhovor

  ,, Amanda, ja som tvoj Alfa." zašepkal a pritisol sa svojimi mäkkými perami na moje čelo. Ruky mi obmotal okolo tela a vzal si ma do svojho veľkého náručia. Bol to až tak príjemný pocit, že som to už dlhšie nevydržala. Moje telo vyplo všetky nervy a myseľ sa mi ponorila do ríše snov..... 

++++++++++++++++++++++++++  

Večer. Les. Bork. Vlci. Bitka. Strach. Collin. Shadow. Alfa.... Čože?

Oči mám previazané znova tou tmavou šatkou. Už to začína byť otravné. Moje telo na strane pohodlnom matraci a podľa vône priestoru v ktorom sa nachádzam, som vo svojej izbe. Tú voňavku, ktorú stihla mama počas týždňa mi vyliať na koberec je jasne cítiť. Moje ruky niekto drží v pevnom no zároveň v nežnom zovretí a na studenú pokožku mi dopadá teplý dych. Niekto tu je...

Prudko sa od strachu a prekvapenia zdvihnem do sedu a vytrhnem ruky od neznámeho. Pri pohybe mu asi drgnem do zubov alebo nosa na čo bolestne zasyčí. Nevšímam si ho a rukami namierim na moju tvár s úmyslom dať šatku dole. Skôr ako stihnem sa rukami priblížiť k svojej hlave mi ich neznámi chytí a priklincuje nad hlavu, pričom ostanem znova ležať s rukami nad hlavou. Jeho dlane sú veľké, teplé a silné. 

,,Pusti ma!" precedila som cez zaťaté zuby. Sadol si ma mňa obkročmo a zrejme sa nado mnou nakláňal, pretože jeho vôňa bola veľmi intenzívna. Mäta, vanilka, Búriace more... Shadow....

,,Ukľudni sa zlatko. Nechcem ti ublížiť." ticho zašepkal a perami pristál na mojom čele. Telo sa mi odrazu upokojilo a srdce nevyskočilo z hrude. Ako to robí, že ma jeho dotyk pier na čele tak rýchlo upokojí? Cítim sa paralyzovaná jeho každým dotykom na mojom tele.

,,Výborne..." šepol. Jeho teplý dych ma ovial na tvári. 

,,Kde to sme?" odvážila som sa opýtať. 

,,Vo tvojej izbe kráska. Nehovor, že necítiš tú ostrú sladkú vôňu voňavky tvojej mami, ktorú vyliala pred týždňom na koberec." potichu sa zasmial pri tej spomienke. Moja myšlienka  sa potvrdila. Som doma vo svojej izbe. 

Hneď ma napadla ďalšia otázka, ako to vie, že mi tu mama rozliala voňavku ale spomenula som si na jeho posledné slová, ktoré mi povedal v lese pred tým ako som stihla odpadnúť.  

  Amanda, ja som tvoj Alfa.

,,Prečo ma vlastne sleduješ?" napadlo mi. ,,A ako sa ti vlastne podarilo dostať sa ku mne? Prečo tu vlastne si?" vychrlila som na neho ďalšie otázky. 

,,Spomaľ zlatko, nestíham reagovať na tvoje otázky," zasmial sa mi pri uchu. 'Prosím, prestaň ma už oňuchávať ako pes cudzí zadok!'  pomyslela som si, keď sa jeho teplý dych pohyboval z miesta ne miesto mojej pokožky. 

Nepohodlne som sa zavrtela pod jeho telom a povedala: ,,Zlezieš zo mňa už?" 

Shadow sa úprimne zasmial. Jeho smiech bol krásny a ten zvuk sa mi už navždy usadil do pamäte. 

,,Ako si prajete, slečna. Ale šatku dole nedávajte." poslednú vetu zašepkal a lenivo sa zo mňa zdvíhal. Pustil mi ruky a sadol si na kraj postele blízko môjho tela. Je zvláštny. Akoby sa nechcel, nie, nemohol(!) vzdialiť odo mňa aspoň pol metra. 

,,Ako sa cítiš?" jeho hlas zvážnel. Žeby si robil starosti o mňa?

,,Rozrušene, prekvapene, nechápavo, zmätene. Ale inak fajn." hlasno som vydýchla a sadla si do tureckého sedu. Cítim sa divne tu len tak sedieť vo svojej izbe so šatkou cez oči rozprávať sa úplne s cudzím mužom a pritom neviem ani čo mám oblečené.

,,Asi by som mal ti vysvetliť pár vecí, ktoré..."

,,Aj ty si vlk?" skočila som mu do reči. Nechcela som prechádzať okolo horúcej kaše a tak prejdeme hneď k veci. Som dosť nedočkavá odpovedí na moje otázky, ktoré sa mi kopia v hlave a nemožno na nich odpovedať. 

,,Áno aj ja patrím medzi vlkov. Ale nie som ten, ktorý ti chce ublížiť." položil mi jeho veľkú teplú ruku na stehno. Po jeho dotyku sa mi začali telom plaziť zimomriavky. 

,,Prečo tu si?" 

,,Neplánoval som, že sa k tebe presťahujem. Vlastne som ani neplánoval, že budem niekedy sa hrať na domáceho maznáčika." znova sa zasmial. Och bože, to je krásny smiech!

,,Od svojej svorky som musel na chvíľu odísť a počas mojej cesty, keď som bol vo vlčej podobe ma chytili nejaký poľovníci, ktorý nevedia rozoznávať vlka od psa. Dali ma do útulku pre túlavých psov a odtiaľ som sa nejak dostal až k tebe. Ak mám byť úprimný, plánoval som útek..." chvíľu sa odmlčal,: ,,ale, keď som ťa videl... ako sa trápiš....aká si zničená...ako si trpela....nemohol som odísť." 

Svoju ruku presunul na moju tvár. Jeho dotyk bol tak jemný a opatrný, akoby som sa mala každú chvíľu rozpadnúť. 

,,Viac som ťa spoznal a odrazu som ťa už nemohol opustiť. Vlastne sa mi ani veľmi nechcelo. Veď som mal u teba taký veľký luxus..." cítila som ako sa usmial. Neviem ako on, ale mne sa hneď vybavila spoločná sprcha, kde bola aj mama. Ešteže bol vo vlčej podobe. 

Jemne som sa zasmiala nad tou spomienkou. 

,,Ale keď sme stretli v lese Borka aj s tými jeho bojovníkmi po prvýkrát, rozhodol som sa, že ťa neopustím. Zvykol som si tak na tvoju spoločnosť, až mi na tebe začalo záležať. Amanda, mňa sa nemusíš báť. Ja by som ti nikdy neublížil. Chcem ťa chrániť.." celý čas to vravel s vážnosťou v hlase. Zachytávala som každú jednú informáciu, ktorú vypustil z úst. Palcom mi prešiel po perách, jemne mi naklonil hlavu dopredu a vtisol mi bozk do vlasov. Jeho jemné teplé pery som jasne cítila. Aké by to bolo, keby nimi zablúdil raz aj na moje pery? Tiež by sa mi roztopili, ak by sa ich dotkol.

,,Nejak som veľmi nepochopila, prečo mám mať tú šatku na očiach. Myslím, že je za tým niečo viac ako len spoznávanie." 

,,Ako si na to prišla?" opýtal sa trošku nervózne a podozrievavo.

,,Myslím, že je trošku na hlavu to tvoje vysvetlenie." vravela som sekavo a pomaly. Čo ak ho náhodou nejako naštvem?

,,Máš pravdu je za tým viac." priznal.

,,Moja matka je trošku odlišná v správaní, ako tá tvoja. Je až veľmi prehnane starostlivá a každé ľudské dievča s ktorou by som mal nejaký vzťah, má potrebu zabiť. Myslí si, že ľudské dievčatá sú so mnou kvôli môjmu vzhľadu, peniazom a všetky city sú falošné. Preto, ak by si ma uvidela, moja matka ti pôjde po krku." zmeravela som na mieste....