Amanda a vlk

Ako to môžeš jesť?

Odkiaľ vie, že mám doma vlka a sa volá Alfa? A kto do kelu je? Čo vlastne po mne chce? Moment! Do kelu! Ja som na Alfu úplne zabudla. Odložila som mobil a rozbehla sa smerom k môjmu domu... 

Celá zadychčaná som vletela do nášho domu, kde ma už čakal hladný Alfa. Cestou som ešte zašla do obchodu, kde sa mi podarilo sa strápniť  pred predavačmi a zákazníkmi. Aj vám sa niekedy stalo, že ste sa ocitli medzi dverami práve vo chvíli keď sa zatvárali? 

Môj nákup bol rýchli, pretože som kúpila iba psiu konzervu. Bola fest drahá. Keďže ja mám doma vlka (a to ešte vo väčších rozmeroch ako je obyčajný vlk) a nie psa, potrebuje aby v tej konzerve bolo viac mäsa. A j keď si  nie som istá, či mu to vôbec bude chutiť. Dúfam, že tie peniaze nie sú vyhodené len tak. 

Položím konzervu na stôl v kuchyni a zložím z pliec školskú tašku. Alfa poslušne sedí vedľa svojej miske s vodou a svojimi zelenými očami sleduje každý môj pohyb.  Zasmejem sa nad ním a pokrútim hlavou. Je horší ako moja mamka... Sleduje ma na každom kroku alebo pohybe čo urobím. 

Zo skrinky nad mojou hlavou vyberiem pohár a nalejem si doň môj obľúbený čierny čaj a sadnem si na barovú stoličku. Viem, že namiesto môjho vysedávania by som mala mu dať najesť ale začínam pochybovať, že mu to bude chutiť. Predsa len, za pokus mi neodhryzne z ruky....dúfam.  

Položím pohár s čajom na pult a otvorím konzervu. Do nosa mi udrie vôňa nejakého mäsa v omáčke(?) s malými kúskami zeleniny. Ako môžu niečo také podávať psom? Vyzerá to dosť divne. Pokrčila som nad tým nos a s tou gebuzinou si čupla k Alfovi. 

,,Chceš také?! opýtala som sa ho. Alfa sa pohol z miesta, kde doteraz sedel a opatrne svojím ňufáčikom zisťoval, čo držím v ruke. Keď mu vôňa udrela so nosa, okamžite sa zvrtol na labe ustúpil odo mňa aspoň o tri kroky vzad. Pozeral sa na mňa pohľadom typu: "čo som ti urobil, že ma tak trestáš?"  

,,Máš pravdu....Je to odporné." vzdychla som a položila konzervu ku košu. Zbytočne vyhodené peniaze sa nejakú konzervu, ktorú nechce jesť ani....ani... ani vlk! Do piki!

Prešla som k šporáku, kde boli tri rôzne hrnce. Mamka zrejme niečo stihla navariť, keď som bola v škole. Odkryla som všetky tri pokrievky a objavila zeleninovú polievku, bielu omáčku s (asi) kuracím mäsom a cestovinu v tvare kolienok. Tak na tomto si pochutím aj ja a aj Alfa. Omáčka je ešte teplá, čiže ju nemusím zohrievať v mikrovonke. Naberiem teplý obed na dva taniere a jeden položím pred Alfu.  Pošle mi ďakovný pohľad a vrhne sa sa na svoju porciu. 

,,Dobrú chuť!" zaželám mu, na čo na moment zdvihne hlavu na signál, že to počul a vráti sa k svojmu obedu. Viem, nemala by som  ho učiť na takéto lakocinky. Celý týždeň, čo som sa spamätávala zo straty kamarátok dostával moju každodennú stravu. Čiže maškŕt mal až až. 

Vezmem si aj ja svoj tanier a sadnem si za pult kde som nechala svoj pohár s čajom a pustím sa aj ja do jedla. Myšlienkami som zablúdila na môj rozhovor s neznámou osobou. Celkom ma to začína desiť, že ma niekto sleduje ale nemám ani šajnu kto, kedy a ako. Predsa nikomu som nevravela, že mám nejaké domáce zvieratko a už duplom nie, že je to obrovský vlk. Kto ma sleduje? Začínam si robiť starosti. Čo ak sa ma snaží uniesť alebo mi ublížiť nedajbože zabiť? 

Lyžičkou som nervózne prehrabovala jedno z jednej strany taniera na druhú. Nemám tušenie, kto a ani prečo ma sleduje. Ako vlastne získal moje číslo? Alfa už zrejme dojedol pretože prišiel ku mne a položil si svoju veľkú hlavu na moje nohy. Pozrela som sa mu priamo do očí v ktorých som zazrela pokoj a pobavenie. Zato je som musela mať rozšírené zreničky od strachu. Nemôžem sa stále spamätať z toho čísla. Dokonca ma prešla už aj chuť na jedlo. Musím si prevetrať hlavu inak sa znova zbláznim. 

,,Ideme von?" navrhla som aj keď som už vopred vedela aká je jeho odpoveď. Zaštekal a dobre že si nohy nepolámal vyštartoval ku dverám. Len som sa nad jeho reakciou zasmiala a pomalým krokom išla za ním. 

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Zamierili sme na miesto, kde sme boli aj včera a sadla som si znova pod stm a znova si oprela hlavu o jeho kmeň.  Alfa znova skúmal okolie. Pozorovala som, ako sa jeho veľké mohutné telo pripomínajúc výšku žriebäťa pohybuje z prava do ľava. Akoby kontroloval, či nie je náhodou niekde po blízku zver alebo osoba ktorá je by bola schopná nám ublížiť.   Keď sa Alfa uistil, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí vrátil sa ku mne a sadol si hneď oproti. Znova ma zhypnotizoval svojimi žiarivo zelenými očami. Uväznil ma v nich ako dobre svoju chytenú korisť a nehodlal sa jej vzdať. Jeho zreničky rozširovali a zužovali  každých päť sekúnd. No nech som sa snažila akokoľvek, hnedé fliačiky som mu v očiach nenašla. Asi sa mi to iba minule iba zdalo. 

Našu "zábavu" prerušilo nespokojné vrčanie za Alfovím chrbtom. Okamžite odtrhol zrak z mojich očí na vlka, ktorý nám prerušil túto chvíľku. Ochranársky sa postavil predo mňa a začal tiež vrčať. Ja som len potichu sedela a zatajovala dych. Spoza mohutného čierneho vlka som zazrela aj ďalších troch o trochu menších ako Alfa a všetci v útočnej pozícii.  Strach mi stiahol žalúdok a radšej som ani nežmurkla aby to náhodou neupútalo ich pozornosť na mňa....