Amanda a vlk

Amanda, spamätaj sa!

Už sa aspoň tri hodiny prechádzam po lese a Alfa behá okolo mňa. Pustila som ho, lebo je zbytočné to držať na uzde. Nech si aj on užije voľnosť.  Aspoň niekto má dobrú náladu. Musím sa cez to už konečne preniesť. Nemôžem predsa celý život chodiť ako zdochnutý pes. 

,,Prečo je život taký krutý?" položila som si nahlas otázku, sadla si pod najbližší strom a oprela sa o jeho kmeň. Kolena som si prikrčila k sebe a objala. Z očí sa mi znova spustila slza. Čo som komu urobila? Hlavu som si položila na kolená. Na mojom krku som pocítila teplý dych a tiché zaskuvíňanie. Zdvihnem hlavu a pri mojej ľavej strane zbadám Alfu ako na mňa hľadí svojimi pestro zelenými očami. Toto na ňom zbožňujem. Tie jeho krásne zelené oči.  Prebúdzajú vo mne nádej.

,,Máš pravdu. Musím ísť ďalej a nesedieť celé dni ako skysnutá uhorka." skonštatovala som. Čo sa stalo, stalo sa a ja sa s tým musím zmieriť. Musím ísť už  zajtra do školy. Dlho som tam nebola (až 5 dní) a trošku meškám s učivom.  Ale to iba trošku. 

,,Čo chceš robiť?" opýtala som sa skôr samej seba ako tej čiernej chlpatej guli. Napadlo ma mu hádzať paličky ale nerada by som sa strápnila pred Alfom, síce je to vlk. Nikdy som nevedela dobre hádzať. ale za to beh mi išiel celkom dobre. Aspoň niečo.  

,,Nepôjdeme sa prebehnúť?" usmiala som sa naň. Alfa zaštekal na súhlas (aspoň myslím). Zdvihla som sa zo zeme a rozbehla sa smerom von z lesa. Alfa začal bežať hneď za mnou. Moje srdce rýchlo pumpovalo krv a celé moje telo poháňal adrenalín vpred. Vietor v mojich fialových vlasoch sa zaplietal a zdvíhal vyššie.  Pocit slobody ma znova oslobodil od reality. 

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

,,Počkaj! Nechaj ma sa aspoň nadýchnuť." zvolala sam na Alfu. Zastavili sme sa pri lavičke smerom na našu ulicu v polovici kopca smerom dole. Vlci majú veľkú výdrž. Až sa divím, že vôbec vládze. 

,,Ty máš ale výdrž. Nepožičiaš mi trošku tvojej energie?" zasmiala som sa a snažila sa chytiť druhý dych. Keď som si bola istá, že cestou domov sa nezrútim od vyčerpania som sa vydala pomalým krokom domov. Alfa išiel celý čas pri mne. Robil mi príjemnú atmosféru celý čas odkedy som ho dostala. 

,,Pozor!" počula som krik za mojím chrbtom. Alfa odskočil odo mňa na stranu. Kým som sa stihla otočiť, dopadla som na tvrdý betón. Našťastie som rukami zjemnila náraz na zem. Na mne ležalo nejaké dievča, asi v mojom veku.

,,Prepáč." povedala jemným hlasom ospravedlňujúco a snažila sa zdvihnúť zo zeme. Na nohách mala kolieskové korčule.  Hneď na to som vstala aj ja a oprášila si čierne kraťasy a pozrela na útočníčku, ktorá ma zhodila.  Premerala som si ju od hlavy po päty. Bola strednej štíhlej postavy, jasné krivky na tele a ostré črty tváre. Jej dúhovky mali modrú farbu a hnedé dlhé vlasy mala zopnuté do vysokého copu. Bola mi dosť známa. Ako zdvihla zrak ku mne, gravitácia ju ťahala naspäť k sebe ale ja som ju stihla zachytiť pred pádom.

,,Ďakujem." milo sa usmiala. až keď som sa uistila, že sa znova neprevráti dopredu som sa odhodlala niečo povedať.

,,Nestretli sme sa už niekedy?" položila som jej otázku. Nebola som si istá, či ju poznám zo školy alebo mi len niekoho pripomína. 

,,Och, prepáč. Zabudla som sa predstaviť. Volám sa  Amelia a chodíme spolu zrejme to triedy. Ty si Amanda?" ako to, že nepoznám svoje spolužiačky?

,,Áno. Prepáč, že som ťa nespoznala." hneď som sa pre zmenu začala ja ospravedlňovať. Inak, kde je Alfa?

,,Mne prepáč, že som do teba tak vrazila. Neviem brzdiť." obidve sme sa zasmiali. 

,,No, nie si jediná." vážne, ani ja neviem brzdiť. 

,,Prečo si nebola v škole tak dlho?" zatvárila sa vážnejšie. 

,,Bola som chorá." s polovice to bola pravda, čiže nemôžete tvrdiť, že klamem. Z toho plaču som sa cítila ako mŕtvola.

,,Aha. Ja už budem musieť ísť domov, veľmi sa ponáhľam." 

,,Tak ahoj. Rada som ťa znova spoznala." povedala som zo smiechom. 

,,Ahoj." odzdravila sa a už jej nebolo. Moment! Som ja vôbec nachystaná do školy? Do kelu! 

Začala som sa obzerať za Alfom no ten, hneď ako ma uvidel, začal utkať smerom domov. 

,,No počkaj." povedala som si skôr sama pre seba a rozbehla sa hneď za ním...