Amanda a vlk

List

Mesiac, ktorý mi osvetľuje celú izbu, tvorí úžasnú spoločnosť. Necítim sa tak osamelo v tejto izbe, na mne neznámom mieste. Za obrovskými dverami izby stoja dvaja vlčí bojovníci, ktorí dostali príkaz od samotného vodcu, alphy, Sawyera, aby nedopustili k ďalšej scéne, aká bola pred necelou hodinou. Tí stoja nie len pred dverami ale taktiež aj pod mojím oknom...

Po zážitku, ktorý sa nedávno udial, nemám strach len z vlkov a svorky Beasts Norkturant (asi tak sa to píše) ale aj zo samej seba. Neverila som Sawyerovi, keď vravel, že ja som tá ich vyvolená SafiraLuna a ani som o tom nechcela počuť. No teraz po mojich myšlienkach, ktoré boli také silné že dokázali vážne zraniť až zabiť(!), modrookého, úchylného bojovníka, chcem o SafiraLune vedieť viac... Nejde mi však do hlavy, ako som to urobila. Veď predsa čary neexistujú a ak áno, tak mali by byť na ne nejaké zaklínadlá ako vo filmoch, no nie?! Keď si to tak vezmem, že momentálne sa vyskytujem v oblasti ľudí meniacich sa na vlkoch tak by som mala do svojho života zaradiť aj škriatkov, drakov a jednorožcov ako normálnu vec, ktorú vidím každý deň. A možno by som si mala zavolať na pomoc aj Harryho Pottera aby mi pomohol s čarami, jazykom hadov, fotkou jednorožca a naháňaním sa s drakom na metle.

Ale, čo ja viem? Možno je skutočný a mne za chvíľu príde cez neviditeľný komín obálka alebo rovno sova, ktorá mi oznámi aby som sa spamätala, postavila sa z trávnatého ihriska a buď pokračovala vo futbale alebo si radšej išla sadnúť na lavičku. Žila by som zase v Grécku, nebolo by žiadne sťahovanie. Zoey by sa smiala z toho, aká som neschopná vo futbale a jej blond vlasy by trčali na všetky svetové strany, pričom by sa začala pretláčať s Amy, ktorá by, ako vždy, vyhrala. Layla by stála vedľa mňa a kontrolovala si svoje nechty a Emily začala skladať nezmyselné básne.

Nebolo by žiadne sťahovanie, žiadna autonehoda, pocit čiernej ovci v stáde, žiaden Shadow, Bork, Sawyer a ani George. Nič z toho by sa nestalo keby som sa nemusela sťahovať...

No sťažovanie sa a ľutovanie mi momentálne nijako nepomôže aby som sa dostala domov. Musím odtiaľto odísť. Nepatrím sem....

Shadow mi vravel, že mám v sebe vlčiu krv, no môže sa mýliť. Niekde sa mohla stať chyba a ja nie som tá, za ktorú ma pokladajú. Možno mám pätnásť rokov a moje myšlienky sú divné no nechcem uveriť tomu, že ja som pre vlkov výnimočná. Vždy som bola obyčajné dievča s obyčajným životom aký prežíva každý obyčajný človek a chcem sa k nemu aj vrátiť. Chcem ráno riešiť iba to, či stíham do školy a čo si oblečiem. Nie sa prebúdzať s pocitom či ma vrátia späť do šopy alebo niekde neobesia....dobre, je možné, že trošičku preháňam ale potrebujem zvážiť všetky možnosti. Aj útek na metle....

Informácie o SafiraLune chcem preto, aby som sa mohla naozaj uistiť, že ja ňou nie som a nikdy nebudem. Neviem komu môžem veriť a komu nie....

Je možné, že mi moja mama nepovedala pravdu o mojom mene ale taktiež je možné, že si to všetci iba vymysleli a naplánovali. Veď predsa ako je možné..... vlastne,....teraz keď to tak prepočítavam tak mi nejde do hlavy ako som sa dostala do deviateho ročníka s vedomím, že mám štrnásť rokov a pritom som nenastúpila skôr do školy plus taktiež baby vraveli, že majú štrnásť.

Čo?

Toľkým veciam a nedávajú mi zmysel, že by som sa mala začať zaujímať skôr o tom, čo mi zmysel dáva. Príklad: bocian má dlhé nohy preto, aby ho žaby nekopli do zadku, či?

Veď ani poriadne neviem ako sa volám...

Nedokážem sa sústrediť, aj keď sedím v izbe sama pri okne, píšem pri svetle odrážanom od mesiaca s dvoma palacinkami na nočnom stolíku, ktorých som sa ani nedotkla, keďže môj žalúdok by ich nezvládol stráviť. Dnes už asi jesť nebudem a ani nemienim, keďže mi mohli niečo nasypať do jedla...Síce tá pani, čo mi ich priniesla vyzerala milo no zdanie môže klamať...