Amanda a vlk

Pochybnosti

,,No tak už hovor! Čo sa stalo? Ako ťa uniesli?" nedočkavo sa ma spýtal Leo a spolu s ním na mňa hľadeli aj jeho kamaráti....

,,Tak dobre." zhlboka som sa nadýchla a snažila si spomenúť na zvrat okolností. Deti predo mnou sedeli na studenej zemi a pozorne ma sledovali. V ich očkách bolo obrovské očakávanie na dobrodružstvo, ktoré som prežila. Ja osobne, by som tú situáciu nezaradila medzi dobrodružné spomienky.

,,Do mojej školy ma prišiel..."

,,Čo je škola?" prerušil ma Eugen.

,,To je budova, kde chodia ľudské deti aby hlúpe neumreli." vysvetlil mu Leo.

,,Preto tam chodí aj tvoj brat?"

,,Chalani prestaňte! Prosím pokračuj v rozprávaní." prosila ma Nina. Po upozornení, jej kamaráti boli ticho akoby im vylepila za uši. Ani jeden z nich necekol.

,,Takže," pokračovala som, ,,do mojej školy ma prišiel navštíviť Shadow..."

,,Jój. Toto poznáme, povedz nám ako prebiehal ich súboj na záchodoch." tentoraz ma prerušil Leo. Neviem, odkiaľ vedia, čo sa dialo predtým ale asi to museli od niekoho započuť.

,,Odkiaľ viete, čo sa dialo predtým?" udivene som sa opýtala.

,,Počuli sme ako o tom vraví Bork bete." mykol plecami Eugen.

,,No hovor už." pobádala ma Nina netrpezlivo.

,,Dobre. Bola som so Shadowom na školských záchodov a preberali sme nepodstatné veci," nemusia vedieť o čom sme sa rozprávali, ,,keď sa otvorili dvere cez ktoré preletel Bork ako blesk. Pustil sa so Shadowom do súboja. Hádzali sa od steny ku stene, päste lietali vzduchom aj s nadávkami, vrčaním a adrenalínom v krvi." keď som vravela ako sa tam bili, deti na mňa pozerali úžasom. Zrejme je pre nich Bork hrdina a počúvať ako sa popasoval so Shadowom.

,,Potom sa Borkovi podarilo zamknúť Shadowa do kabínky, otvoril okno a potiahol ma k nemu. Povedal: ,,Ideme za školu, zlatko," chytil ma pevne za pás a vyhodil ma ním von z tretieho poschodia."

,,Zomrela si?" opýtal sa ma Leo s doširoka otvorenými očami.

,,Keby zomrela, tak tu nie je." prevrátila nad ním oči Nina.

,,A čo sa stalo ďalej?" Eugena nezaujímala otázka Lea.

,,Keď už som si myslela, že cítim tvrdý betón, som pocítila pevné náručie. Potom si už len pamätám, že mi George niečo pichol do ramena a videla som, ako Bork vyhodil Shadowa cez okno a potom vyskočil aj on sám. No, na rozdiel Shadowa, pristál pevne na zemi." ukončila som krátke zhrnutie toho, čo sa mi dnes prihodilo a samozrejme som vynechala tú časť, kedy mi Geogre obchytkával zadok. To pre nich nie je dôležité.

,,Tak toto ti neverím!" skríkla nahnevane Nina.

,,Čomu neveríš?" opýtali sme sa jej všetci zborovo. Čo som také povedala?

,,Že ho Bork porazil!"

,,A čo je na tom také neuveriteľné?" opýtal sa nechápavo jej braček Eugen.

,,Áno, prečo by to nemohla byť pravda?" nechápavo zdvihol obočie.

,,Pretože...Pretože....Proste tomu neverím!" Nina sa jemne začervenala a sklonila hlavu. Vyzerala veľmi zlato.

Jemne som sa na stoličke pomykala aby som aspoň nejako uvoľnila laná okolo mojich končatín, no nijako to nepomohlo. A tak som sa na to vykašľala a ďalej pozerala nechápavo na Ninu, prečo je pre ňu môj zážitok tak neuveriteľný. Jej kamarát a braček tomu veria.