Amanda a vlk

Nezvaný hosť

Rukami som sa snažila oslobodiť od neznámeho páchateľa ktorý ma mocne držal. Ruky som mala priklincované po bokoch môjho tela v jeho zovretí. Cez obrovskú dlaň prekrývajúcou mi ústa som sa skoro ani nenadýchla. Zmietala som sa a kopala ako besná s úmyslom ho udrieť, no márne. Môj krik tlmila jeho paprča a nohy sa mi šmýkali na mokrých kachličkách. Nechcela som sa len tak vzdať bez boja. Mám dosť už tých únosov, vlčích prekvapení a legiend. Chcem mať aspoň raz od všetkých pokoj!

Pri uchu sa mi ozvalo varovné zavrčanie. Ignorovala som ho a ďalej sa pokúšala o útek. Takéto prepadnutie v sprche som ešte nezažila a začína ma chytať panika so strachom. V živote som zažila iba jedno prepadnutie, keď mi mama vošla v strede noci do izby kvôli nejakej blbosti, strhla zo mňa perinu a zistila, že často spím nahá. Neviem prečo to robím, ale pripadá mi to viac prirodzenejšie spať bez oblečenia. Pri Shadowi som spala oblečená len kvôli chladnejším nociam, keďže už je jeseň. Vďakabohu tej nočnej zime, inak neviem, čo by som robila, keby začal Shadow rozoberať túto tému. Horšie by to bolo pre mňa, keďže ma každú noc objímal...

Vrčanie utíchlo a namiesto toho som pocítila teplý dych muža na mojom krku. Začal mi naň dávať jemné bozky, na čo som sa znechutene striasla. Bol sklonený na mojej úrovni krku, pričom ma na líci pošteklili jeho vlasy, ktoré som cítila až na mojom pleci. Musí ich mať fest dlhé.

Muž sa zachechtal a strčil ma pod prúd vody, ktorý som nestihla zastaviť. Musela som zatvoriť oči a horko, ťažko som sa nadýchla, bez toho, aby som do pľúc vtiahla vodu. Kopala som, metala, škrabala som a snažila sa mu ako tak vyšmyknúť, no všetko bolo na nič. Jeho pery neopúšťali moju pokožku a po chvíli som pocítila ako si mi niečo vlhké kĺže po ramene a voda z tej sprchy to určite nebola. Jeho jazyk si ma pomaly ochutnával pričom sa k nemu pridali aj dve ostré ihličky. Dopekla, čo to má znamenať?

Slzy si tiekli ako vodopády, sily ma opúšťali a pomaly som strácala dych a vedomie. Chrbát a rameno, ktorého sa dotýkal ten imbecil ma pálili a privádzali nevoľnosť. Z jeho hrdla sa ozvalo spokojné pradenie a pomaly ma začal hrýzť do krku. Ten blbec si to užíval! Keď už-už som si myslela, že sa utopím tak sa jeho praprča, ktorá mi zvierala telo, pomaly presunula nižšie a silno mi stisla zadok. To ma tak naštartovalo, že adrenalín ma vrátil späť na zem. Môj zadok je môj súkromný majetok! Nik sa ho ani nedotkne!

Bez ďalších myšlienok som pokrčila kolená a silno vykopla predo mňa, pričom som sa prudko odrazila od steny, ktorá bola postavená pár centimetrov pred mojím nosom. Neznámy to nečakal, čo bolo moje šťastie, stratil rovnováhu a na klzkých kachličkách sa pošmykol, pričom sme obaja skončili ležať na zemi. Pri uchu sa mi ozval bolestný vzdych a s nadávkou, následne, uvoľnené zovretie a nakoniec môj rýchly nádych po vzduchu. Rýchlo som si oslobodila ruky, pretrela si mokré oči a snažila sa čo najrýchlejšie postaviť. Periférnym videním som zachytila ako neznámi dvíhal hlavu a snaží sa ma znova chytiť, no ja som bola rýchlejšia. Celou silou, ktorú som neviem odkiaľ vzala, som lakťom trhla dozadu, pričom som mu zrejme zasiahla tvár. So zakliatím hlavou tresol o dlaždičky na podlahe a vydal zo seba citoslovce bolesti.

,,Ty malá suka!" precedil pomedzi zuby. Zaprela som sa o jeho mocnú hruď a okamžite sa postavila pevne na nohy. Otočila som hlavu a dobre že si svoje oči nezbieram po tých mokrých kachličkách.

Na zemi si nos držal muž vo veku dvadsaťtri rokov oblečený, alebo skôr neoblečený, v čiernych teplákoch, ktoré sa mu lepili na nohy, kvôli mokrej vode. Na hrudi mal všetky napnuté svaly čo mi ukazovalo krásne divadielko. Bolo to telo bojovníka o čom nebolo pochýb. Jeho krátke čierne vlasy mal po bokoch vyholené a na vrchu mu tvorili malé kučierky a po bokoch líc sa mu tiahlo strnisko. Všimla som si, že na rukách mu výrazne vystúpili žili, čo musím uznať bolo fakt pekné. Skoro som si zahryzla do pery. Čo ak je toto Shadow? Čo ak na mňa nezabudol a teraz mi ide pomôcť odtiaľ utiecť? Čo ma to preboha napadlo naňho útočiť?

Okamžite som sa išla skloniť k nemu, pričom som si oboma rukami zakrývala intímne časti môjho tela, ktoré boli úplne odhalené. V strede pohybu som si uvedomila jednu vec vďaka ktorej ma zamrazilo na celom tele. Shadow by na mňa nikdy nenadával a ak by aj, toto by neurobil. Sľúbil mi predsa, že mi nikdy neublíži. Alebo to boli len slová ktoré sa strácali medzi kyslíkom? Myslel to vážne, alebo nie?

Votrelec, ktorý ma prepadol v sprche spustil ruku k zemi aby sa mohol podoprieť o zem a postaviť sa. Prvé čo som si na jeho tvári všimla boli jeho tenké pery, oveľa menej výrazne lícne kosti a menší noc. Toto nemôže byť Shadow. On mal úplne iné črty tváre aj keď som ich nevidela. No viem, čo som cítila pod bruškami prstov a rysy tváre tohto "človeka" to neboli. Čo ma v mojom tvrdení viac usvedčilo boli jeho oči. Nežiarili takou krásnou sýtou zelenou ale jemne vyblednutou modrou. Priam kričali na mňa.

Moje nohy sa po tomto zistení roztriasli a ruky na mojom tele som si viac pritisla k sebe.

,,Spredu si ešte krajšia." zapriadol a pomaly si olizol suché pery. Pri tejto činnosti sa jeho farba dúhoviek zmenila na oranžovú a očné zuby sa mu jemne predĺžili. Kebyže som doma a niečo také sa objaví v telke, pomyslela by som si, že je to upír. No vedela som, že od môjho domu som určite dosť ďaleko a nachádzam sa vo vlčej svorke, kde by upíri nemali čo robiť. Exitujú vôbec upíri?

Okamžite som sa zvrtla na päte, s treskom otvorila dvere a bežala preč. Z kúpeľne som stihla urobiť len tri kroky. Neznámeho ruka stihla zachytať môj členok, pričom ma prudko zastavila v pohybe. Jeho stisk mi ho skoro rozdrvil na kašu. Snažila som sa čo i len rukami niečoho zachytiť, no najbližšie boli len tie poondiate závesy, vďaka ktorým to aj začalo. Neznámi trhol rukou smerom k sebe, pričom som sa za závesy okamžite zachytila, no namiesto toho, aby mi pomohli sa pravá strana tyče, na ktorej boli záclony zviezla so mnou na zem. Izbou sa ozývalo môj krik a žiadosť o pomoc. Nechcela som, aby mi ublížil. Táto svorka mi sľúbila ochranu a nie zneužívanie! V hlave ma už napadali len tie najhoršie myšlienky, čo by sa mohlo stať. Čo ak ma chce znásilniť? V živote som ešte sex nemala, veď mám iba pätnásť rokov. A podľa tejto situácie ho ani zažiť nechcem. Práve ľutujem, že mám izbu na konci chodby, do ktorej málo kto chodí.

Muž ma za členok ťahal smerom k sebe, pričom som kopala nohami a snažil sa ho zasiahnuť. ,,Tu ti nik nepomôže zlatko. Si moja..." zachrapčal a jeho stisk ešte viac zosilnel.

,,Nie! Prosím nie! Daj mi pokoj!" kričala som ako zmyslov zbavená. Kopala, vrieskala, prosila a ťahala so sebou aj tú blbú záclonu, ktorá už bola mokrá od môjho tela, ktoré pred chvíľou utieklo spod prúdu teplej vody. Slzy mi tiekli po lícach a mokré vlasy sa mi lepili na tvár. Bola som bezmocná a veľmi dobre som vedela, že ak mi nik nepomôže, vážne ma tu ten chorý debil znásilní.

,,Dosť!" povedal pričom ma silno tresol po nahom zadku. Pokožka ma na tom mieste pálila až som si myslela, že som dostala žeravím kutáčom.

,,Prosím, pomoc!" posledný krát som zvolala z celého hrdla aj keď som vedela, že je to márne. Krv mi v ušiach hučala a moje vnútro sa triaslo strachom. Mužova hnusná ruka ma chytila za vnútornú stranu môjho stehna a silno stisla, aby si ma pritiahol bližšie.

Keď sa z môjho zorného poľa strácali dvere, počula som hrozný treskot a následne zvolanie môjho mena. Stihla som zazrieť, ako vo dverách na mňa hľadia dve vysoké postavy, medzi ktorými bola jedna nižšia s táckou v ruke. To bola moja jediná šanca. Musia mi tieto osoby pomôcť, inak ostanem v rukách tomu úchylkárovi....