Amanda a vlk

Kúpeľ

,,Prosííím! Choď do tej blbej sprchy, sadni si a seď, kým ti nepoviem, že ju môžeš opustiť! " zúfalo prosím a snažím sa dostať Alfu do tej sprchy, ale on sa nie a nie pohnúť. Skúsila som mu dať obojok s vodítkom okolo krku a tak ho tam nasilu dotiahnuť. Ta čo si. Ani sa nepohol...

,,Agh...!" namosúrene som zavrčala a hodila vodítko na zem. Takto to nepôjde. Rukami som si zakryla tvár, hlavu zaklonila dozadu a začala sa prechádzať. Nejako ho tam predsa musím  dostať! Ale ako? Už som skúsila snáď všetko! Upokojovala, že sa nemusí ničoho báť, že voda bude mať dobrú teplotu, lákala na maškrtu, sľubovala, že bude mať pokoj plus moje raňajky, snažila ho tam nasilu dotiahnuť........a on nič. Len tam tak leží, pohľad upretý na moju pohybujúcu sa postavu a spokojný so svojou prácou ako ma dostať do psychiatrie kvôli tomu, že ho nedostanem do taj blbej kúpelne sa usmieva s iskričkami v očiach.

Zastala som pred ním, flustrovane vzdychla dala ruky v bok a zjačala: ,,Ak sa okamžite naspakuješ do tej sprchy tak počítaj s tým, že namiesto mojej posteli budeš spať von pred dverami!"

S Alfom až myklo ako som naň kričala. Okamžite sa postavil na všetky štyri a utiekol do kúpelne. Takže naň platia takéto výhražky?   To by som mala používať častejšie. 

Hneď ako vošiel do kúpeľne som za ním zavrela dvere a zamkla.

,,Mám ťa!" radostne zašepkám. Už som si myslela, že ho tam nedostanem.

,,Mamííí!"  zvolám, pridržiavajúc dvere celou svojou váhou, pretože Alfa začal ich škrabať, štekať a skučať. Priznávam, má dosť veľkú silu. Začínam mať obavy, či tie dvere nevyvalí aj keď ich držím ja z druhej strany. 

,,To ti trvalo." zasmiala sa mamka hneď, ako vošla do izby. Len som nad ňou pretočila očami. Ani nemá potuchy aké to bolo ťažké ho tam dostať. Mamka držala v rukách psí šampón a osušku. 

Alfa neprestával skučať a škrabať na dvere. Už, už mi začínalo ho byť ľúto ale musím sa ovládnuť. On to iba na mňa skúša lebo vie, že som na takéto veci citlivá. Hlavne na jeho skučanie. 

,,OK, poďme na to..." povedala som a pozrela na mamku. Tá iba prikývla..... Hádam ste si namysleli, že to čudo judo budem umývať sama?! Ešte by ma tam utopil! 

++++++++++++++++++++

,,Máš voľno," vydýchla som vyčerpane. Alfa sa okamžite postavil, venoval mi pohľad typu 'Ja ti to vrátim' a zatriasol svojou čiernou hustou srsťou čím nás zamočil všetko a všetkých v kúpeľni. Pretočila som očami a následne, vzdychla a vraždila ho pohľadom. Alfa,  spokojný so svojou prácou, ignoroval moju emóciu, zdvihol pyšne chvost a odkráčal  do mojej čistý so škodoradostným úškrnom. Ten má ale luxus! A to mu ešte dlžím moje raňajky! Tak mu závidím....

,,Nemrač sa naňho už a uprac kúpeľňu." povedala mamka a opustila ma tiež v kúpeľni. Keby sa neozvala, by som zabudla, že tu aj je. Bola. Som jej vďačná za pomoc lebo by som to fakt nezvládla.  Alfa sa celý čas snažil utiecť zo sprchy, čo bola riadna drina ho tam udržať kvôli jeho veľkosti a sile. Nakoniec sa nám ho podarilo udržať a upokojiť. 

Zohla som sa a zdvihla uterák čo ležal pred mojimi nohami a zavesila ho na vešiaky aby preschol. Následne som vzala aj handru a poumývala tu vodu, čo z neho stiekla. Niekedy mám pocit, že mi to robí naschvál. Tiež mi behalo po rozume, že mi robí napriek lebo ma nemá rád. Ale to, čo dnes urobil, ako ma zachránil pred tými vlkmi v lese a ako mi robil spoločnosť v zlých časoch ma upokojilo. Ale......ako to medzi nami je? Teda....aký máme medzi sebou vzťah? On je vodca a ja podriadená? Alebo to vôbec nebral vážne? Mám mu teraz prejavovať úctu?

Zatriasla som hlavou nad týmito myšlienkami a vošla do svojej izby. Dvere od kúpeľni som nechala otvorené, aby sa v nej poriadne vyvetralo. Nerada by som tam mala po stenách pleseň. Prvé, čo moje oči zachytili bol veľký čierny vlk zo zelenými očami, ktoré upieral na mňa, vyvalený na mojej posteli. Vyzeral byť dosť vyčerpane. Jeho predná labka bola oviazaná bielym obväzom. Našťastie namal veľkú ranu, skôr by som povedala, že to bol škrabanec ale ako sa im to podarilo...netuším. 

Druhú vec, ktorú moje oči zaregistrovali bol pohľad na stolík plný učebníc a neporiadku. Vzdychla som si, podišla k nemu, vzala prvú učebnicu a ponorila sa do nudného učenia o pol deviatej v noci....

+++++++++++++++++++++++++

Už sa učím aspoň tri hodiny a neviem si zapamätať jednu blbú poučku o látkovej hmotnosti. Oči sa mi pomaly zatvárali a mozog už dávno nevnímal. Alfa spokojne odfukuje na mojej posteli po celej šírke. Nenechal mi ani kúsok voľného miesta. Moja posteľ je síce veľká, ale až tak veľká nie je, aby sa na nej pohodlne vyspali dvaja ľudia.

Pretočím stranu zošitu a znova sa zapozerám na môj pravopis. No nič nevnímam. Len sa na to tak pozerám. Po chvíli cítim, že moje viečka sú i niečo ťažšie a hlavu, ktorú som mala doteraz podopretú pravou rukou, si uložím na stôl spolu z rukami, čím si vytvorím pohodlný vankúš. Len na minútku zavriem oči a potom sa budem ďalej učiť.
No neviem kedy a ako, no dopadla som do spánku, ktorý som potrebovala.

+++++++++++++++++++++++++++

Cítim nejaký príjemný dotyk na mojom líci, ktorý sa následne presunie do mojich fialových vlasoch. Za každým pohybom, čo spraví, zanecháva ohnivú stopu. No moje viečka sú až príliš zalepené k sebe, aby sa odtrhli.
Dotyk následne prejde od mojich vlasov na chrbát  a ja spoznávam, že je to mužská dlaň. Iba muži majú také veľké dlane a to teplo, ktoré ma zahrieva na chrbte pochádza práve z nej. Nechcem sa z tohto sna zobudiť. Chcem cítiť tu prítomnosť toho neznámeho stvorenia, ktoré mi necháva srdce biť do hrude  ostošesť. Nechcem sa nikdy zobudiť a preto, aj keď je moja zvedavosť veľká, neotvorím oči. Bojím sa.

Na vonkajšej strane pravého stehna pocítim tiež príjemný dotyk veľkej, teplej dlane. Tá sa mi presunie pomaly smerom dole, ku kolenám, zastaví a dá ju pod ne. Následne pocítim nie len teplo z tých dlaní ale aj pravú stranu mi začne zohrievať niekoho hruď. Unavene si o ňu opriem hlavu a počúvam ako mu rýchlo búši srdce. Zodvihne ma ako princeznú a pomaly sa niekam presúva. Je mi jedno, či mi ublíži alebo nie. Je mi jedno, či je to sen alebo realita, ktorá ma nepekne prekvapí. Je mi to jedno....teraz chcem mať iba sladký pokoj a ďalej odpočívať po boku tohto neznámeho.

Pod svojím telom cítim pevný stisk, no zároveň nežný a ochranárskych akoby som sa mala každú chvíľu rozpadnúť. Hruď musí mať dobre vypracovanú, pretože mi poskytuje pohodlný vankúš. Má na sebe nejaké tenké tričko, ktoré vonia za zmesou mäty, vanilky a k tomu ostrá vôňa búriaceho mora.

Moje unavené telo uložil na mäkký matrac. Ruky opustia moje telo a podľa krokov sa asi presunul k mojim nohám. Jeho teplé ruky mi dávali opatrne dole ponožky. Následne mi stiahol dole kraťasy a prevliekol cez nohy. Nie, nebála som sa. Viem, je to divné, že sa nechám vyzliekať cudzími rukami, no ja im verím a stále žijem v tom, že je to iba sen. Určite sa ráno zobudím celá dolámaná pri mojom stole s kruhmi pod očami.

Neznáme ruky muža, ktorého zrejme nepoznám moje telo prikryjú perinou. Matrac sa vedľa mňa trošku nakloní a pocítim tú vypracovanú hruď nalepenú na mojom chrbte, mocné paže si ma pritiahnu bližšie, spokojne dýchne do ucha a prepletie si svoje nohy s mojimi. Vdychujem jeho vôňu a moje vnútro sa nad ním roztápa.....