Room 317 LARRY (SK)

Časť 3

10. október 2010

Liam nervózne zaklopal na dvere a zavrtel sa, zatiaľ čo čakal až ho zavolajú dovnútra. "Poď ďalej." vykríkol dôverne známy, hlboký hlas. Zhlboka sa nadýchol, otvoril dvere a vstúpil do luxusnej Syco kancelárie. Simon sedel za svojím stolom spolu s jeho tenkými, striebornými okuliarmi, posadenými nízko na nose. Vzhliadol od stola na vstupujúceho Liama a venoval mu polovičný úsmev. "Ah Liam, úžasné ... poď, sadni si," ukázal na stoličku pred stolom. Liam zavrel dvere a prešiel po mäkkom béžovom koberci, aby sa posadil na jednu z čiernych kožených sedačiek pred svojho mentora. "Chcel si so mnou hovoriť ?" opýtal sa namiesto pozdravu. "Áno," odpovedal Simon, očami skenujúc Liama zdola nahor - zdanlivo sa snažiac presvedčiť o niečom, čo vedela iba jeho hlava. Liam bojoval s potrebou nekrútiť sa pod jeho pohľadom. Bol trochu nervózny z toho, o čom by toto stretnutie malo byť a fakt, že ostatní chalani neboli pozvaní tiež ... to znamenalo že toto stretnutie bolo o ňom a nie o kapele ako celku ... a to bolo ... no ... znepokojujúce. "Ako sa ti darí s tvojimi kolegami zo skupiny ?" Spýtal sa Simon po chvíli. "Výborne," okamžite odvetil, "sú skvelí." "Iste," prikývol Simon, "a čo domové priestory? "Liam zaváhal. "No ... priestor v našej izbe je trochu tesný a ostatní sú dosť bordelári ... ale je to ... sranda?" "Mmmhmm ..." Simon sa na neho uprene pozrel a Liam sa začal cítiť dosť nepríjemne. Keď sa mu na krku začal vynárať pot, Simon sa odvrátil. "Jasné, dôvod, prečo som s tebou chcel hovoriť Liam je, že som znepokojení s roľami, ktoré ste si rozdelili v rámci skupiny. Myslím, že One Direction má potenciál stať sa ďalším veľkým boy-bandom - naozaj." Liam sa radostne začervenal, ale nič nepovedal. Mal pocit, že sa blíži nejaké 'ale'. "Ale," povedal Simon, "aby sa tak stalo, musíte preraziť sami a to nielen spevom. Musíte sa preto vedieť správať na verejnosti a znášať humbuk, ktorý vám bezpochyby príde do cesty. Potrebujem niekoho zo skupiny, ktorý by sa sústredil na ostatných a držal by ich od problémov. Úprimne povedané, vyzeráš byť najpokojnejší a najrozumnejší zo skupiny, takže tým poverujem teba." "Ehm ..." "Nežiadam ťa o veľa Liam, nepanikár," rýchlo dodal Simon, keď videl váhanie na jeho 17-ročnej tvári. "Všetko čo od teba chcem je, aby si dal pozor na ostatných chalanov, poradiť im ak budú robiť niečo, čo je zlé a pripomenúť im, čo všetko je v stávke - v podstate byť pre nich veľkým bratom." zdôrazňujúc zamával rukami. "Ako iste vieš, nemôžem byť na blízku stále a ak by bol v skupine niekto, kto by dohliadal na veci - to by bolo ... no ... uľavilo by sa mi." Vstal, obišiel stôl, posadilo sa pred Liama a zložil si okuliare. "Som v tejto brandži už dlho Liam. Viem čo sa deje v zákulisí - všetky dobré, zlé aj škaredé veci. Naučil som sa na čo si treba dávať pozor, ako rozpoznať potenciálne problémy a nebojím sa byť úprimný pri ich riešení. Niekedy je nevyhnutné byť otvorený ak chceš dať spevákovi alebo kapele najlepšiu šancu na úspech. Ste mladí, všetci urobíte chyby a budete musieť čeliť mnohým vzostupom a pádom pozdĺž celej vašej hudobnej kariéry. Sláva robí s ľuďmi divné veci a nie všetci sa s tým dokážu vyrovnať." "Rozumiem." prikývol Liam. Simonovi sa zablyslo v očiach a so záujmom sa naklonil dopredu. "Áno Liam? Naozaj? Dobre, pozrime sa teda. Aké potenciálne problémy vnímaš u povedzme ... Zayna?" Liam zažmurkal, Zayn? Liam nemal so Zaynom žiadne problémy, vážne nie. Zayn bol ten, s ktorým si rozumel najlepšie. Ale Simon zrejme hľadal niečo konkrétne, takže akým problémom by mohol Zayn prípadne čeliť? Aké problémy by mohol naznačiť, aby to nevyzeralo tak, že ohovára svojho priateľa. Ten chalan by mohol byť hanblivý pred veľkým publikom a rozpačitý pri tanci, pomyslel si. Povedal to Simonovi a ten našpúlil pery. "Možno ... ešte niečo iné?" Liam sa zamračil a Simon pokračoval. "Napríklad, ja sám sa obávam o Zaynov postoj k ženskej pozornosti. Obávam sa, že by sa mohol ľahko nechať zmiasť fanúšikmi ... ak mi rozumieš." Liam očervenel - áno, Simonovi úplne rozumel. Ak mal byť úprimný, myslel na to isté. "Áno ..." odpovedal a pozrel sa na dlážku. Nemohol sa dívať na Simona keď viedli takýto rozhovor. Bolo to trápne - ako hovoriť s otcom o sexe a ochrane. "Hmm ... takže ... ehm ... čo by si chcel aby som s tým urobil?" Simon znovu našpúlil pery predtým, ako odpovedal, "len ho jemne postrč ak si budeš myslieť že jeho vyvádzanie sa začína vymykať spod kontroly ... alebo je neúctivé. Alebo mi to povedz a ja sa s ním o tom porozprávam." "Dobre." váhavo odpovedal Liam a prinútil sa znovu sa pozrieť na svojho mentora. Nemyslel si že Zayn by jeho poúčanie o dievčatách nejako poslúchol. Avšak aj tak to skúsi. "A čo ostatní," spýtal sa potom, "je to to isté ?" "Nie tak celkom ... pozri," Simon naklonil svoju hlavu na stranu a pozrel sa na mladého speváka. "Chcel by si aby som načrtol svoje obavy ako prvý ?" "Áno," prikývol Liam, "to by bol dobrý nápad." Naozaj sa ďalej nechcel hrať na hádanky. "Dobre," Simon sa postavil, "každý z vás má aspoň jeden nedostatok, ktorý by mohol ohroziť kapelu. Ten Zaynov je jeho postoj k sláve. Niallov je jeho pasívna osobnosť - je to nebezpečné, pretože človeku netreba urobiť veľa a vybuchne. Ty by si mohol byť prekážkou kvôli tvojej dlhotrvajúcej túžbe stať sa sólistom. To je niečo, s čím budeš musieť znovu bojovať. Musíš si pamätať, že si v kapele, kde sú si všetci rovní a preto by mali mať rovnaké slovo pri výbere piesní aj pri rozhodovaní." Liam nemohol urobiť nič iné, len prikývol. Vedel to. Vedel, že je to jeho potenciálny nedostatok z hľadiska úspechu One Direction. "Harry," pokračoval Simon, "mi robí asi najväčšie starosti, pretože je príliš ľahko ovplyvniteľný. Ľudia ako Harry, aj keď to hovorím nerád, sú viac náchylní na to, stať sa impulzívnymi, vzdorovitými a ľahko závislými. Určite, bez pochýb, si videl čo dokážu peniaze a sláva urobiť s ľuďmi ako Pete Doherty, Lindsay Lohan a Amy Winehouse." Liam sťažka prehltol. Simonove slová boli tvrdé, ale ... vedel z čoho jeho mentor vychádza. Harry bol drzý a veľmi impulzívny chalan. Pre srandu by urobil všetko a niekedy nevedel kde sú hranice, alebo ich zámerne prechádzal len preto, že bol zvedavý na naše reakcie. "A čo Louis?" spýtal sa náhle. Simon odfrkol, "Louis mi nerobí toľko starostí aj z toho dôvodu, že (ak by to bolo potrebné) mám dobré skúsenosti pri zaobchádzaní so sexuálnymi problémami." Liamovi zabehlo a s nedôverou a v šoku sa pozrel na svojho mentora. "Sexuálne problémy ... myslíš si, že Louis je gay ? Veď má frajerku!" "Som si toho vedomý." prikývol Simon, bez najmenšieho zaváhania. Liam vehementne pokrútil hlavou, "Louis nemôže byť gay!" Simon nadvihol jedno obočie tým jeho neznesiteľne pokojným spôsobom, ktorý za tie roky doviedol k dokonalosti. "A prečo ?" "Pretože ... pretože," Liam sa snažil prísť na nejaké vysvetlenie a vyhŕkol: "chodil s mnohými dievčatami a ... má priateľku." znovu zdôraznil. "Joe McElderry mal tiež priateľku pred tým, ako sa k tomu tento rok priznal." odvetil Simon a pokrčil ramenami. "Áno, ale ..." Liam nemohol nájsť vhodné slová na argumentovanie. Bolo to absurdné. Louis by nemohol byť gay! Nemohol by byť. Mohol by? Dobre, Liam musel uznať, že Louisov štýl so všetkými tými vestami a šálmi bol trochu uh ... ženský, ale veľa chalanov má podobný štýl a nie sú gayi. Však? A áno, Louis bol trochu na dotyky, ale vyrastal so štyromi mladšími sestrami, takže bol zvyknutý na objatia a ukazovanie náklonnosti. Skutočnosť, že to robil tak s chlapcami ako aj s dievčatami len potvrdzovala fakt, že je priateľský. Bola to jeho osobnosť! A áno, možno niekedy Louisov hlas preskočil do mierne ostrého tónu keď bol príliš nadšený, ale ... nie, bolo to len médiami prenášané klišé, čo nebolo fér. Louis mal priateľku, páčia sa mu dievčatá. Bodka. "Som prekvapený že si sa takto chytil tejto gay problematiky," povedal náhle Simon so zábleskom pobavenia. "keď som prakticky pred minútou povedal, že Harry by mohol skončiť ako narkoman. Je zaujímavé na ktorý problém si sa zameral, zvlášť keď som v súvislosti s Louisovou sexualitou použil "ak by to bolo potrebné". Je tu niečo čo by si mi chcel povedať Liam?" Liam zťažka preglgol. "Nie." Definitívne nie.
Štvrtok 04:52
Zatiaľ čo upokojujúco trel Niallov chrbát, Liam cítil ako sa zdrvujúca váha viny usádzala v jeho žalúdku. Sklamal ich. Sklamal ich všetkých tým najhorším spôsobom, pretože vedel, na čo sa má zamerať. Čas a stres ho spravili neopatrným v jeho práci. Vzal si rolu strážcu ich skupiny - zo začiatku nie tak ochotne, ale po X-Factorovom finále rozhodne. Chcel byť ich veľkým bratom, pretože ich miloval. Z toho dôvodu bol ochotný ochraňovať ich a ako veľký brat robil to najlepšie, čo mohol, avšak na koniec bol príliš ochromený prácou. Toto bol dôsledok: Louis tam ležal pod život-podporujúcimi prístrojmi, napomáhajúcimi pri kóme. Harry: sediac vedľa postele s hlavou opretou o Louisovo rameno, hrajúc sa s jeho chabou rukou, akoby to bola tá najfascinujúcejšia vec na svete. Niall: stratený a zničený, neschopný prestať plakať. Zayn: náladový a naštvaný, odmietajúci na hocikoho sa pozrieť alebo čokoľvek povedať. Louisovi rodičia: zavrel oči. Nemohol sa na nich pozrieť. Nemohol vystáť ten smútok v ich očiach, najmä ak tomu mohol zabrániť keby mu venoval viac pozornosti. V prvých niekoľkých týždňoch, počas živých vystúpení premýšľal o Simonových slovách a veľmi opatrne študoval svojich kolegov - snažiac zistiť sa či bola analýza jeho mentora správna. Spočiatku mohol skutočne vidieť z čoho Simon vychádzal - pre všetkých z nich - ale čím viac času s chalanmi trávil, tým viac si vytváral svoje vlastné hĺbkové analýzy. Simon si ich vytváral aj napriek faktu, že ich takmer nepoznal. Vychádzal z toho, čo videl v nominálnej hodnote a z toho, čo zažil v minulosti. Liam pochopil že to, čo pokladal za najväčšie skupinové nedostatky bolo oveľa hlbšie než tie Simonove navrhnuté gýčovité titulky. Keď sa v 8. týždni zveril so svojimi myšlienkami Simonovi, bol prekvapený že vidí hrdý úsmev na tvári svojho mentora. Zayn bol naozaj neistý. To bola prvá vec, ktorú Liam vyzdvihol - hlavne preto, že so Zaynom trávil viac času ako s ostatnými. Iste, Zayn vedel že je sexy a, áno, užíval si pozornosť dievčat - niekedy možno až príliš, ale to bola skôr len dominantná reakcia jeho neistoty. Nepochyboval o tom, že je zbožňovaný, bol neistý z rešpektovania. Bol dosť hanblivý a na svoje vlastné prekvapenie, Liam našiel spôsoby ako mu pomôcť s oboma týmito problémami bez toho, aby si to jeho priateľ uvedomil alebo vyrábal rozruch. Simon mal pravdu aj o Niallovi, v istých skutočnostiach, a Liam sa uistil, že všetci trávili dosť času aj s Írskym chalanom - až natoľko, že sa zdalo že ich počiatočné párovanie odumiera - dobre, tak apsoň čo sa jeho a Zayna týka. Harry a Louis boli úplne iný prípad. Ako týždne plynuli, Liam zistil že je očarený vzťahom medzi týmito dvoma chalanmi. Tiež prišiel k záveru, že Simon sa mýlil ohľadom Harryho a toho, že on mu robí najväčšie starosti z kapely. Bol to Louis a Simon bol dosť prekvapený, keď mu to Liam povedal. Louis, ako sa ukázalo, mal zásadný nedostatok, ktorý sa ukázal asi v 5. týždni. Mal pocit menejcennosti, ale zároveň takmer patologicky problém za žiadnych okolností neukazovať svoju zraniteľnosť. To znamená, že ak by prišlo niečo, o čom by si myslel že by akokoľvek narušilo kapelu, nechal by si to pre seba bez toho, aby to komukoľvek povedal. Svojím spôsobom to bolo podobné mučeníckemu komplexu s výnimkou, že Louis sa nesnažil byť mučeníkom - nenávidel ak okolo neho ľudia robili zbytočný rozruch. Nenávidel pocit zraniteľnosti, aj keď bol v skutočnosti pomerne krehký - vo viacerých smeroch. A to, práve to bol dôvod, prečo Simon spochybňoval jeho sexualitu. Nebolo to veľmi homosexuálne, bol to len nebadateľný pás z dĺžky Temže.Čo robilo Louisa ešte viac nevýhodným bol vzťah, ktorý si vybudoval k Harrymu. Harry bol jednoducho fascinovaný jeho starším kamarátom. Použil slovo "fascinovaný", pretože to bolo jediné slovo dávajúce zmysel. Louis tiež prebudil v Harrym niečo, čo by Liam nikdy neočakával. Zodpovednosť. Čo bola absurdná vec, ak ste sledovali žarty, ktoré títo dvaja spoločne vymýšľali. Avšak bola to pravda - Louis naučil Harryho zodpovednosti - ale vo viac emotívnom spôsobe než dospelý. Naučil Harryho byť opatrným. Preto bol Louis kľúčom k udržaniu Harryho na trati a ... v tom spočíval problém. Louis mal tú úžasnú moc a aj napriek tomu bolo najzraniteľnejším zo skupiny. Bez Louisa by Harry havaroval, pohorel by a stalo by sa všetko, čo Simon predpovedal. Bez Harryho by zvyšok z nich nemalo nádej, žiadnu nádej a preto v ňom vyvolával Louis najväčšie znepokojenie. Liam to všetko vedel, mal byť predvídavý, a preto, že ignoroval tieto varovné príznaky táto scéna skazy nastala. Bola to jeho chyba.
Utorok, deň pred kolapsom
Na obed Louis zistil, že nemá len natiahnutý sval, ale rovnako je aj chorý. Už pri prebudení mal pocit, že má tu najhoršiu chrípku vôbec a jeho natiahnutý sval zúrivo pálil. Ale mal nejakú prácu (ako im bolo prízvukované už od začiatku X-Factoru - niekedy musíte pracovať aj keď sa necítite dobre), a tak sa roztrasene vytiahol z postele. Toast, ktorý obhrýzal na raňajky tvrdo dosadol na jeho žalúdok a celú cestu autom do arény strávil ťažkým prehĺtaním, snažiac sa udržať ho v sebe. Podarilo sa mu to, až kým sa nedostali do šatne. Potom sa kŕče v jeho bruchu stali neznesiteľnými a po vymysľení ľahkej výhovorky neisto našiel toalety, zamkol sa v jednej z kabínok, klesol na kolená a bolo mu dosť zle. Louis nikdy nevedel čo robiť keď mu bolo zle, ak jeho mama nebola na obzore (aby mu ponúkla pohodlie a upokojenie) a o to viac bol rozčúlený. Kľačal na podlahe, vznášal sa nad misou, triasol sa a ticho plakal, dokým sa dvere na toaletách neotvorili a hlasné hlasy neprelomili ticho. Okamžité znepokojenie pri pomyslení na to, že by ho takto pristihli ho prinútilo zotrieť si slzy z tváre a postaviť sa. Spláchol záchod a narovnal si oblečenie pred tým, ako otvoril dvere. Boli tam dvaja členovia zákulisného tímu, ktorí si uľavovali do pisoárov. Pred tým ako sa vrátili k ich veselému rozhovoru mu venovali spoznávajúci úsmev. Louis si umyl ruky a rýchlo odišiel. Cítil sa neuveriteľne labilne a slabo a vedel, že to naozaj musí povedať Ronovi a tak sa vybral nájsť svojho manažéra. Ron bol práve na pokraji zrútenia vo vnútri zvukovej kabíny. "Čo myslíš tým, že sa zasekol ?!" Úbohý zvukár, na ktorého kričal zažmurkal. "Stalo sa to len pred hodinou, snažili sme sa to opraviť, ale koľajnička je pokazená." "Nemáte náhradnú ?" odpovedal Ron, s varovným signálom v hlase. "Uh," zvukár vyzeral byť nervózny, "poslali sme to do Dublina minulý týždeň. Ale je tu zopár ľudí, môžem to vyskúšať ..." "Urob to prosím ťa a ... prisahám ... ak sa do zajtrajšieho koncertu pokazí ešte jedna vec, pôjdem ..." Louis sa uškrnul nad drsnými slovami, ktoré nasledovali. A tu to bolo. Jednoducho sa chystal zatajiť to. Nemohol to pre každého urobiť ešte ťažším - chalani boli aj bez toho vo veľkom strese a Ron vyzeral na infarkt. Práve keď sa pokúšal prepašovať preč, Ron zdvihol pohľad a zbadal ho vo dverách. "Louis! Čo pre teba môžem urobiť?" "Um ..." zľakol sa Louis, "prepáč, nič. Je to v pohode." Odišiel preč tak rýchlo, ako mohol, cítiac slzy, ktoré ho pálili v očiach od bolesti v boku, ktorú mal zniesť až do zajtrajšieho koncertu - musel.
Štvrtok (po kolapse) 22:36
"Harry? Zlato?" pani Tomlinsonová jemne zatriasla ramenom najmladšieho chalana. Harry zažmurkal a otvoril oči. Okamžite sa posadil a zachvátila ho panika, no potom, čo do jeho uší preniklo rytmické pípanie sa upokojil. Louis tam ešte stále ležal, ticho, nehybne, ale bol nažive. Harry sa pozrel na staršiu ženu, ktorá mu venovala láskavý úsmev a pohladila ho po líci. "Miláčik, vráť sa do hotela, trochu si oddýchnuť." "Nie." zavrtel hlavou, nespúšťajúc Louisa z očí. V žiadnom prípade. "Hneď ráno sa môžeš vrátiť." pani Tomlinsonová dodala upokojujúco. "Nie, zostanem tu." povedal Harry pevne, zvierajúc Louisovu ochabnutú ruku akoby ho pani Tomlinsonová od neho ťahala preč. "Harry," začal Liam, no Harry len pokrútil hlavou. "Nie. Neodídem." otočil sa a odhodlane všetkých ignoroval - dávajúc všetku jeho pozornosť svojmu spiacemu kamarátovi. Liam si povzdychol a bezmocne sa rozhliadol po ostatných. "Nemôžeme tu zostať všetci." Pán Tomlinson urobil krok vpred. "Zostanem tu s oboma. Vy choďte a trochu si oddýchnite. Ak nastane nejaká zmena, okamžite vám zavolám." Harry prestal počúvať po jeho odmietnutí aby odišiel, ale uvedomil si že všetci naokolo sa balia. Keď sa dvere ticho zavreli, zacítil ruku na svojom ramene. Pozrel sa na Tomlinsona seniora a potom, trochu rozpačito, vrátil svoj pohľad späť na miesto, kde jeho ruka pevne zvierala tú Louisovu. Avšak, nemohol nájsť silu k prerušeniu tohto spojenia. "Vieš, že keď sa narodil," pán Tomlinson ticho zavrčal, "bol jedným z najmenších bábätiek vôbec? Bol dokonca menší ako ktorékoľvek z dvojčiat a sotva zaplakal. "Harry sa pozrel späť na Louisovho otca, ale starší muž sa práve pozeral na ďalekú stenu. "Medzi sestričkami bol najobľúbenejším na oddelení - všetci si ho chceli podržať." Harry sa usmial, vedel si to predstaviť. "Keď mal dva roky, zaujímal sa o všetko, a tým myslím o všetko. Zvykol sa prezliecť do mojich šiat a v kuchyni tancovať na Blues Brothers s maminými slnečnými okuliarmi. Bol tak poplašený a zábavný ... Pred dverami sme mali rad ľudí, ponúkajúcich opatrovateľské služby ...Niekedy som bol znepokojený tým, že nebral veci príliš vážne, avšak po narodení svojich sestier vzal svoju úlohu veľkého brata fakt seriózne. Naozaj sa o nich staral. To, naopak, ma znepokojovalo tiež. S jeho mamou a štyrmi sestrami naokolo som bol jediný mužský vzor, ktorého mal. Priznávam, že som bol na neho dosť prísny - chcel som aby bol úspešný v škole, aby bol ideálnym synom - športový a inteligentný. Nemôžem povedať že som bol nadšený keď nastúpil do školského divadelného krúžku ... Moja žena bola v siedmom nebi ale, môžeš ma volať staromódnym, bál som sa že herectvo môjho syna obmäkčí. Jeho známky v triede sa stali priemernými a chcel skončiť s futbalom. Nachvíľu sme sa odsudzili - každá naša konverzácia skončila hádkou." pán Tomlinson sťažka preglgol, "Na druhej strane to ovplyvnilo vzťah s mojou ženou. Cítila, že som na Louisa príliš tvrdý - snažiac sa sformulovať z neho môj dokonalý obraz namiesto toho, aby som si ho užil takého, aký je. A tak som šiel na školské predstavenie a bol ... fantastický, uvedomil som si, že moja žena mala pravdu. Naozaj som sa snažil vytvoriť z neho nejakú moju perfektnú predstavu. Šiel som za ním do zákulisia a bol prekvapený, že ma tam vidí. Zahanbilo ma to tak, ako nikdy v celom mojom živote a tak som mu povedal že som na neho veľmi hrdý a že ho ľúbim ... pozrel sa na mňa ... a so slzami v očiach mi povedal že ma ľúbi tiež. Odpustil mi tak rýchlo a tak ľahko, že v tej chvíli som si uvedomil že môj syn je perfektný taký, aký je. Bol starostlivý, farbistý, nepredvídateľný, talentovaný, a to najdôležitejšie, mal srdce zo zlata. Čo viac si mohol rodič priať?" Nič, pomyslel si Harry, zatiaľ čo mu niekoľko sĺz pomaly stekalo dolu po líci a pokropilo Louisove teplé predlaktie. Absolútne nič.