Room 317 LARRY (SK)

Časť 2

Streda ráno (týždeň pred Louisovým kolapsom)

Louis sa prebudil na neprestávajúci pípajúci zvuk Niallovho budíka. Bol to ten druh zvuku, ktorý vám drancuje uši a spôsobuje to, že vaše zuby drkotajú. Zastonal, slepo sa natiahol za vankúšom a hodil ho smerom k svojmu kamarátovi. Tlmené zakňučanie mu naznačilo, že sa mu podarilo nadviazať s ním kontakt. "Vypni to !" zavrčal na svojho priateľa, zahrabávajúc si hlavu pod dekou s nádejou, že zablokuje ten šialený hluk. Trvalo to niekoľko dlhých sekúnd, ale Niall sa nakoniec vyhrabal z postele a vypol budík. Louis si s úľavou vydýchol, užívajúc si následné požehnané ticho a zatvoril oči. Takže ... ďalší deň šialenstva ... woohoo! Nezabúdajme však, že aj predtým ako sa dostali do X-Factoru neboli všetky dni úžasné. Avšak to neznamená, že stále nemiluje svoju posteľ ... zavrtel sa pri pokuse nájsť pohodlnejšiu polohu. Tento matrac pôsobil divne na jeho ľavý bok. Keď ten pocit stále nezmizol, znovu si povzdychol a prevrátil sa na chrbát. Neprítomne si pretrel miesto tesne nad jeho bokom a dumal nad starnutím. V 19 rokoch sa síce rýchlo blíži k veku dospelého, ale určite by nemal mať bolesti svalov takto skoro, však ? Jeho bok nebol bolestivý, ale cítil ... cítil sa divne, tak plne a boľavo - ako po bodnutí. Pravdepodobne to bol len vedľajší efekt bolesti žalúdka, ktorú mal pred niekoľkými dňami - niežeby o tom hovoril chalanom. Mali dosť svojich problémov okolo týchto veľkých koncertov, nebude im predsa pridávať nejakou nezmyselnou bolesťou žalúdka. Fyzicky na tom nebol zle ... len mal otravné bolesti v podbruší a občasné, nepríjemné výlety do kúpeľne. Bolo ľahké zakrývať to pokiaľ zostal pokojný, veselý a šialený ako zvyčajne. Každopádne, bolesť sa trochu zmenšila s pravidelným užívaním paracetamolu. Keď o tom hovoríme ...Raz sa posadil a všetko okolo neho sa začalo točiť. Zalapal po dychu, zatvoril oči a narátal do desať predtým, ako ich znovu otvoril. Izba sa prestala točiť a on zo seba opatrne stiahol prikrývku a vykĺzol z postele. Človeče, naozaj musí starnúť príliš rýchlo ak mu rýchle posadenie vyvolalo pocit závratu. Rozhodne sa o to nemienil deliť z chalanmi - nenechali by to len tak. To ráno bolo celkom chladné; hotelový koberec bol pod bosými nohami drsný a keď vchádzal do kúpeľne, na jeho nahých pažiach sa objavila husia koža. I keď závrat pominul, stále cítil neistotu vo svojich nohách, no rozhodne si povedal aby sa spamätali, pretože dnes majú toho veľa na skúšanie. Urobil vzdušnú čiaru priamo k dresu a zohol sa, aby si vzal svoje veci na holenie. Dvere sa otvorili a zjavil sa v nich Harry, s očami stále do polovice zavretými. Bokom drgol Louisa k dresu, keď sa natiahol po svoju zubnú kefku čím ho rozosmial. "Dobré ráno curly." "Nuh ..." Harry zachytil jeho pohľad v zrkadle a Louis na neho žmurkol. Harry sa pomaly usmial a provokujúco ho šťuchol lakťom, "hej, prečo sa holíš ? Veď ti tam nič nerastie." "Nevybíjaj si na mne svoju žiarlivosť." odsekol Louis a prešiel si prstami popod svoju bradu - áno, nebol to žiaden Robbie Coltrane, ale niečo tam mal. "Len preto, že ty ešte nemáš žiadne mužné chlpy ..." Harry sa zhlboka, zranene nadýchol a potom ho tvrdo udrel do čela. Louis sa zasmial a oplatil mu to vystrieknutím holiacej peny na jeho tvár. To bolo ono, je to tu - boj na život a na smrť. Harry mu venoval zápasnícky chmat, zatiaľ čo Louis ich oboch s nadvihnutými rukami tlačil o múr. "Na čom sa vy dvaja chichotáte takto skoro ?" hundrajúco sa spýtal Niall, keď vbehol do kúpeľne iba v uteráku. Díval sa na nich, stále uviaznutých v hravom boji. "Človeče, vy dvaja ste asi padnutí na hlavu." "Aww," vyriekol Harry, prakticky škrtiac Louisa ramenom okolo krku, "Niall nám dnes vstal z postele zlou nohou ?" "Neviem čo je viac znepokojujúce. Fakt, že môžete byť tak veselý hneď ráno alebo fakt, že sa dotýkate keď máte na sebe iba boxerky." "No, mohol by som ti porozprávať o sne, ktorý som mal-" začal Louis s úsmevom, ale Niall ho prerušil mávnutím ruky. "Prosím nie. Predtým ako si to vypočujem, potrebujem kávu."

Streda v noci (po kolapse) 22:16

Automatické dvere sa rýchlo otvorili a vyrazil z nich celý záchranársky tím od vozíka, až po doktorov a sestry. Predný záchranár prešiel okolo nosidiel k najbližšiemu lekárovi v modrom úbore a keď dorazili, oznámil mu; "Máme tu 19 ročného bieleho muža, vykazujúceho príznaky lekárskeho a septického šoku. Krvný tlak má 80/50 a klesá, dychová frekvencia je 8/60 a spomaľuje sa, telesná teplota 36,1 a rapídne klesá. Aj keď nikdy predtým nemal epilepsiu, pacient dostal záchvat trvajúci približne 2 minúty, neskôr ďalší počas prepravy, trvajúci 3,5 minúty. Pacient tiež utrpel menšie poranenie hlavy, spôsobené pádom na platformu z 1,5 metrovej výšky, no vzhľadom na jeho stav bezvedomia nemôžeme zistiť žiadne príznaky zranenia chrbtice. Vyzerá to tak, že pád nie je príčinou jeho terajšieho stavu. Očití svedkovia tvrdia, že najprv omdlel a pád bol len dôsledkom straty vedomia." "Krvný tlak klesá," povedala im jedna zo sestier, ktorej to oznámilo pípajúce srdce na monitore, ktorý práve zapojila, "až k 30-im úderom za minútu ... 25 ... 20 ..." "Pacient dostáva srdcový záchvat," hlasno oznámil doktor svojmu tímu, "pripravte vazopresor (*liek na zvýšenie krvného tlaku*) a defibrilátor." "Klesá na 15 ... 10 ..." varovala ich sestra. Srdce monitorového alarmu začalo zvoniť a doktor zdvihol elektródy. "1 mg adrenalínu a nabiť na 200 prosím." sestra sa toho okamžite chopila. Doktor umiestnil elektródy na chlapcovu hruď. "Odstúpte !" všetci ustúpili o krok a sestra prepustila prvý šok. Chlapec sa zdvihol z postele a alarm sa vypol. "Rytmus je späť na 60-ich úderoch za minútu." povedala po chvíli sestra. "Dobre, poďme umiestniť tohto pacienta na traumatické oddelenie. Chcem krvný obraz z okamžitých vyšetrení a kompletné biochemické analýzy. Napojte ho na MRI, dokiaľ sa jeho stav nestabilizuje ..."