Room 317 LARRY (SK)

Časť 10 2/2

Bol týždeň do Vianoc a One Direction sa nachádzali v London Palladium, zúčastňujúc sa na Festive Variety Show. Minuloročná premiéra mala veľký úspech. Bolo to niečo podobné ako Royal Variety Show, len s tým rozdielom, že táto mala Vianočnú tématiku a výťažok šiel do nemocnice Great Ormond Street. Bola to hviezdna noc s veľkými menami ako Take That, Leona Lewis, Andre Rieu, Kevin Bridges, Rihanna, Justin Bieber, Ed Byrne, JLS, Flawless, Usher, Royal Ballet a mnoho ďalších. Moderovali to Ant a Dec s pomocou od Jedward a One Direction sa smiali na javisku aj v zákulisí. Počas večera mali spievať dve zo svojich vlastných pesničiek 'The Mortal Cause' a 'Life of Liars'.Vystúpenie s 'The Mortal Cause' bolo absolútne veľkolepé - na úrovni neuveriteľného vystúpenie Take That s 'The Flood' na Variety Show pár rokov dozadu. Harry sa doteraz triasol. The Mortal Cause bola jedným z tých vzácnych skvostov, ktoré pozdvihli status One Direction zo zlatej chlapčenskej skupiny na takmer kultové postavenie. Bola to úžasná pieseň, plná významu a relativity k dnešnej spoločnosti. Pulzujúce tóny búšili priamo do vašich kostí a elektrická melódia bola dostatočná na to, aby vás dostala do výšin. Tiež zvýraznila Harryho ťažké tóny, Liamov rozsah, Zaynové čisté vysoké tóny a Louisove sexy hlboké. Dokonca Niallove pravidelné 'Free, free, free' počas refrénu, poslalo vaše srdce až do krku. Publikum na konci doslova kričalo a Harry chcel kričať spolu s nimi. Adrenalín, ktorý mu pulzoval v žilách bol neuveriteľný.Potom sa hudba zmenila na znepokojivú melódiu 'Life of Liars'. Vzhľadom k tomu, že Niall mal nádchu, Liam akosi presvedčil Louisa aby posledný verš odspieval namiesto Írskeho chlapca. Niall bol veľmi vďačný, pretože jeho hrdlo bolo červené a opuchnuté. Istým spôsobom si Harry želal aby to bol Liam, ktorý odspieva tú časť; potom by sa možno nerozplakal a neurobil zo seba na javisku takého blázna - a Ježiši, vďaka tomu ho budú prezývať uplakaným dieťaťom. Ale Louis... oblečený v tom hlúpo nádhernom sivom svetri, zapnutom až ku krku a úzkych džínsoch - jeho smiešne natupírované vlasy trčiace cez golier a nádherné modré oči, vykukávajúce spoza jeho ofiny - spievajúc tak dojemne... Harry nemal žiadnu šancu. Bolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu, takže nestihol ani zvukovú skúšku aby sa na to pripravil. Life of Liars bola už aj tak dosť emocionálna pieseň a so studeným vzduchom, fúkajúcim rovno do ich tvárí a Božským svetlom, ktoré osvecovalo Louisov podstavec zatiaľ čo spieval, "My dreams lay in pieces on the floor, cut up with the china and the glass, photos savaged by hate, furious reflections of your class. I am beyond any tears for you, I am destroyed from the inside out, cold and distant - numb and wasted, your victory is no doubt." (Moje sny ležia v kúskoch na dlážke, rozsekané porcelánom a sklom, fotky napadnuté nenávisťou, stupňom tvojho zúrivého odrazu. Som mimo akýchkoľvek sĺz pre teba, som zničený zvnútra až von, studený a vzdialený - znecitlivený a zbytočný, niet pochýb o tvojom víťazstve.), sa Harry nemohol udržať pokope. Louis to spieval s tak horko-sladkou vášňou, jeho hlas bol drsný a nervózny a celý ten úžasný celok Harryho dostal. Nemohol zastaviť spomienky na svojho priateľa ležiaceho v kóme, tak krehkého a bez života... A teraz tam stál, tak silný, tak nádherný, vyspievavajúc svoje srdce do sveta. Harryho srdce chcelo láskou a pýchou vyskočiť z jeho hrude a dokončujúc posledný refrén, zaliali jeho líca slzy. Našťastie si to Louis nevšimol, bol príliš zaneprázdnený odchádzaním z pódia, ale Liam áno, a na konci ho vtiahol do objatia, takže sa mohol nenápadne vypariť von. Diváci boli na nohách a hluk im burácal v ušiach.Chudák Niall pravdepodobne stratil svoj verš navždy. Teraz stál Harry na balkóne a díval sa na hľadisko pod sebou. Divadlo bolo až po strechu sviatočne vyzdobené a so všetkými tými svetlami, reťazami a umelým snehom to vyzeralo ako z rozprávky. Hneď vedľa pódia bol 6 metrov vysoký vianočný stromček - svietiac na fialovo, ružovo a strieborne.Bolo krátko pred polnocou a väčšina divákov spolu s umelcami už odišla. One Direction stále čakali na svoje auto - v ich agentúre bol nejaký obrovský zmätok a ich auto prichádzalo až z Oxfordu. Liam, Zayn, Louis a Niall stáli a rozprávali sa na chodbe. Atmosféra medzi Niallom a Liamom bola teraz našťastie oveľa menej trápna. V určitom momente bude musieť jeden z nich prelomiť ľady, aj keď Harry, Louis a ani Zayn nemali tušenie kedy a ako. Všetko o čo sa Harry staral bolo, že sa veci vracajú naspäť do normálu. "Hej." Harry privrel oči keď jemný, zastretý hlas v jeho uchu nútil jeho žalúdok prevracať sa. Louisova prítomnosť za ním ho na chvíľu zahriala pred tým, ako sa postavil vedľa neho ku zábradliu, tiež sa pozerajúc dolu. "Wow." "Áno," povedal Harry potichu, "Je to úžasné, však?" Povzdychol, usmial sa a otočil sa k svojmu priateľovi. "Dnes si bol dobrý." povedal jemne. Louis sa na neho nepozrel, ale Harry videl, že sa mu pery trhajú do úsmevu, "Ďakujem. Ty tiež." Harry sa posunul dozadu, položil pod seba vankúš a posadil sa. Po chvíli urobil Louis to isté a prehodil ruku okolo Harryho ramien tak, ako to robil vždy. Harry sa o neho spokojne oprel. "Takže, už si sa rozhodol čo chceš robiť na svoje 21. narodeniny?" Louis si povzdychol a neprítomne sa hral s náramkami na Harryho zápästí, "Nerob si starosti, chcem len večeru s chalanmi a rodinou." Harry sa zhlboka zasmial, vdychujúc Louisovu vodu po holení - bolo to tak bolestivo povedomé. "Na dvadsiate prvé narodeniny je to dosť nudné, kamoš. Mali by sme hovoriť o opití a šialených večierkoch." "Trávenie času s vami všetkými je pre mňa veľmi špeciálne," povedal Louis ticho, prikrývajúc Harryho ruku tou svojou, "mať spoločnú večeru by pre mňa znamenalo oveľa viac ako len opiť sa v nejakom bezmennom klube." Harry sa pomaly otočil aby sa mu pozrel do očí a bol prekvapený ako blízko ich hlavy boli. Louisove diamantovo modré oči žiarili priamo na neho, odrážajúc trblietavé svetlá divadla. "Ty si pre nás veľmi špeciálny tiež." zašepkal a uchvátene sledoval, ako Louisove oči zmäkli. Bez rozmýšľania poklesol Harryho pohľad k Louisovým ústam. Louisov dych sa zasekol a Harry cítil ako ruka, ležiaca na jeho ramene, skĺzla do jeho kučier. Po chrbte mu prešli zimomriavky. Jeho oči prešli naspäť k Louisovým a zbadal, že tie na neho ešte stále hľadia. Harryho hruď sa stiahla a bez mihnutia oka sa pomaly naklonil dopredu. Louis sa tiež opatrne približoval, až kým sa ich horúce dychy nezmiešali a Harry mohol prakticky cítiť mätu z Louisovej žuvačky. Neodvážiac sa ani nadýchnuť, prešiel Harry aj zvyšok voľného priestoru. "Harry! Louis! Auto je tu!" zakričal Zayn z dverí.Harry s Luisom od seba odskočili s naširoko roztvorenými očami. Červenajúc sa sa Louis zrútil naspäť na stoličku a Harry vyskočil na nohy, dívajúc sa všade možne okrem miesta vedľa seba. Srdce mu búšilo, oh bože, oh bože, oh bože, oh bože... "Poďte chalani," znovu zakričal Zayn, "ponáhľajte sa!"
~*~
10:00 - Nasledujúce ráno

Louis si sadol k raňajkovému stolu, obhrýzajúc si nechty. Nikdy vo svojom živote sa necítil tak nervózne. S rozhodujúcim povzdychom schmatol svoj telefón a listoval v kontaktoch, až kým nenašiel to správne meno. Jeho prst sa nad ním pár sekúnd vznášal, až sa nakoniec odvážil a stisol hovor.Zazvonilo to šesťkrát pred tým, než sa niekto ozval, "Haló?" "Um... ahoj. Prepáč že ťa obťažujem... ehm... tu Louis Tomlinson z One Direction. Neviem či si ma pamätáš..." "Samozrejme, ahoj Louis, máš sa fajn, že?" "Ehm... vlastne... nie... ehm," nervózne sa poškrabal vzadu na hlave, "bolo by možné stretnúť sa s tebou neskôr niekde na káve alebo niečo podobné... ja len... vážne by som od teba potreboval poradiť." "Samozrejme."