Room 317 LARRY (SK)

Časť 11 1/2

14:00 - Silver Pot Coffee House, Londýn

Zatiaľ čo čakal sa Louis nervózne hral s obalom od cukru. Servírka mu venovala malý povzbudivý úsmev vždy, keď prechádzala okolo jeho napoly-ukrytého stola. Nebol si istý, či to bol vôbec dobrý nápad. Možno by mal jednoducho zavolať a zrušiť to skôr, ako zo seba urobí úplného blázna. Dvere zahučali, ako niekto opustil kaviareň a o malú chvíľu sa ozvali znovu. "Preboha, Centrálna Linka metra je každým dňom nabitá viac a viac." Louisova hlava sa strhla na známy hlas. Zadíval sa cez listy súkromia poskytujúcich rastlín. Áno, jeho hosť práve prešiel dverami. Už je príliš neskoro na vycúvanie. Jeho srdce začalo búšiť. Stále hľadiac skrz listy pozoroval, ako mladý muž prešiel k pokladni, otriasajúc sneh zo svojho kabáta. "Ahoj Mandy, je tu?" "Áno zlato," odvetila servírka, ktorá Louisovi venovala úsmevy, "má súkromný stôl vzadu. Chceš, aby som ti doniesla to čo zvyčajne?" "Poprosil by som, vďaka zlato." Louis si zahryzol do pery a jeho srdce začalo prudko búšiť, keď sa muž otočil a kráčal k nemu. Technicky sa s ním stretol tri krát v živote - boli to len tri konverzácie a priateľská výmena čísel. Prakticky to boli cudzinci. Napriek tomu tu teraz Louis bol a chystal sa mu povedať o najtajnejších kútoch seba. Vstal a usmial sa tak prirodzene, ako len mohol. "Ahoj Louis," Joe McElderry sa na neho usmial, žiariac tým svojím nezameniteľným úsmevom. Bol priateľský a trochu odzbrojujúci, ale Louisa to čiastočne upokojilo. "Ahoj Joe, vďaka že si prišiel." odvetil a potriasol mu rukou. "Je mi potešením," povedal Joe láskavo, "a ak môžem povedať, je skvelé vidieť ťa opäť na nohách. Celý národ mal o teba na chvíľu starosti." "Ďakujem." Obaja sa posadili a Mandy priniesla Joeho kávu s výberom sušienok na tanieri, "Mmm, musíš vyskúšať tie s roztopeným maršmelov," povedal Joe, berúc si nadýchanú, mliečne čokoládovú sušienku a zahryzol do nej, "sú na umretie. Vážne." Znova sa usmievajúc si Louis vzal jednu zo sušienok a zahryzol do kraja. Bolo to naozaj dosť dobré. Odhryzol si väčší kus a polkol to spolu s plnými ústami jeho chladnúcej kávy. "Tak, určite premýšľaš, prečo som ťa žiadal o rozhovor." Začal po niekoľkých minútach tichého popíjania, "Viem, že môj hovor bol vlastne z čista jasna." "Premýšľal som nad tým, ale... tiež mám tušenie." povedal Joe. V jeho hlase nebolo žiadne posmievanie ani obviňovanie, len jemné upokojovanie. Louis zistil že sa mu tento chalan páči viac a viac, vyzeral vážne úprimne a milo. "Myslím, že je tu len jedna vec, ohľadom ktorej by taký mladý chalan ako ty chcel poradiť od niekoho ako som ja." Znovu tam nebolo žiadne obviňovanie - len úprimnosť.Louis sa rozhodol že bude úprimný tiež, "Ja... ja vážne neviem, kde začať. "Joe sa jemne usmial, "Začni kdekoľvek chceš, máme kopu času. Neboj sa povedať niečo, čo cítiš že je dôležité - nebudem ťa odsudzovať, chcem len pomôcť." "Si naozaj milý." povedal Louis, takmer s úctou.Joe sa zasmial, "Nepovedal by si to, ak by si bol prvou vecou, ktorú ráno stretnem."Louis sa zhlboka zasmial, "Áno, ani je nie som práve ranný typ, vážne." Joe sa znovu napil z kávy a trpezlivo čakal, kým Louis začne. "Mohol by som začať tým, že sa ťa na niečo opýtam?" "Samozrejme," prikývol Joe, "pokúsim sa byť čo najotvorenejší." "Pochopím, ak nebudeš chcieť odpovedať," povedal Louis rýchlo a pozrel sa dolu na stôl, "pravdepodobne to nie je vec, o ktorej by si chcel hovoriť-" "Louis," Joe ho jemne prerušil, "len sa spýtaj." Louis si zahryzol do pery a naklonil hlavu, dívajúc sa na mladého muža pred ním, "Dobre... ako si vedel že si..." stíšil svoj hlas, "gay ?" Joe sa usmial, akoby to bola presne tá otázka, ktorú očakával, "Uvedomil som si, že som gay v pätnástich, keď ma môj kamarát - mužský kamarát - pobozkal a páčilo sa mi to. Neakceptoval som, že som gay, až kým som sa v osemnástich nepriznal." "Pobozkal si svojho kamaráta a páčilo sa ti to?" zopakoval Louis, premýšľajúc nad tým, ako divné bolo bozkávať Liama. On a Liam boli priatelia - najlepší priatelia - ale Louis si bol istý že sa mu bozkávanie s ním nijako zvlášť nepáčilo. "Mmmhmm," prikývol Joe, "ale, ak hovoríme o kamarátovi, je možné že sa mi od začiatku páčil." Louis sa zamračil; do Liama nebol nikdy zamilovaný, to je možno dôvod, prečo sa mu ten bozk nepáčil. Na druhej strane mu to nepomohlo zistiť, či je tiež gay. "Pobozkal si už niekedy chlapca bez toho, aby sa ti to páčilo?" spýtal sa. Joe vybuchol do tichého smiechu, "Nepobozkal som až tak veľa chlapcov ale áno, bol tam jeden alebo dva bozky, pri ktorých som mal zlý, alebo divný pocit. Je to presne to isté, ako bozkávať dievčatá Louis; sú tam bozky, ktoré si užiješ a bozky, ktoré nie. Je to o chémii - to, že niekto dobre vyzerá neznamená, že pri bozkávaní to zaiskrí." Louis prikývol, to dávalo zmysel, "Ako zistíš, že si sa zaľúbil do chlapca?" "Tak isto, ako keď zistíš že si sa zaľúbil do dievčaťa." Odpovedal Joe a zažiarili mu oči. Louis v odpovedi prevrátil tými svojimi, "Jasné, smej sa zo mňa." Joe sa znovu napil z kávy a oprel sa o stoličku, pozorujúc Louisa špekulatívne, "Čo keby si mi to povedal ty?" povedal, "Čo si myslíš, ako by si sa cítil, keby si sa zaľúbil do chlapca?" Louis sa začervenal a znovu sa pozrel dolu na stôl, bolo to trápne, "Ja neviem..." zamrmlal, "keby to bolo dievča... myslím že by som si myslel že dobre vyzerajú, chcel by som ich pobozkať, spoznať ich, flirtovať s nimi, možno by som o nich sníval, chcel by som sa ich dotýkať tak často, ako by to bolo možné..." "To všetko sú tiež príznaky, keď sa zaľúbiš do chlapca," povedal Joe s prikývnutím, "takže... myslíš si, že si sa teda do niekoho zaľúbil?" Špičky Louisových uší ho vášnivo pálili, to bolo tak... trápne ... stále sa díval dolu na stôl, "Um ..." povedal potichu, "Ja neviem ... nikdy pred tým som nad ním nepremýšľal týmto spôsobom...""Ale určite sa stalo niečo, čo ťa prinútilo premýšľať o tvojich pocitoch." Joe jemne zatlačil, "Chcel by si mi povedať čo sa stalo, Louis? Možno keby som vedel na čom si, tak by som ti mohol nejako pomôcť." Znovu si zahryznúc do pery Louis neisto hľadel na koniec stola, "My... sme sa takmer pobozkali... dva krát." "Takmer pobozkali?" Joe nadvihol obočie. "Áno," prikývol Louis."Čo vás zastavilo?" "Boli sme prerušení." "Uhm," Joe sa znovu napil z kávy a potom sa naklonil, ponárajúc si prsty do brady, "a ako si sa po tom cítil?" "Trápne." povedal Louis rýchlo, "Nemám tušenie, čo mu mám povedať!" Joe sa zasmial a Louis sa na neho prekvapene pozrel, "Myslel som, ako si sa cítil keď ste sa nepobozkali?" objasnil Joe. "Oh," Louis sa znovu začervenal, "úprimne... trochu sklamane." "Takže by si to chcel skúsiť znovu?" Louis sťažka prehltol. Chcel by? Naozaj by ho chcel skúsiť znovu pobozkať? Na moment si predstavil ako sa ich pery spájajú a ako prechádza prstami cez tie nepoddajné kučery. Niečo hlboko v jeho žalúdku sa stiahlo. Niečo na pocit nepríjemné, ako vzrušenie. "Beriem tvoj výraz ako áno." povedal Joe s malým úsmevom. Louis sa na neho pozrel a Joe povzbudivo prikývol. "Prečo mi potom o ňom nepovieš?" navrhol Joe, "Napríklad... čo sa ti na Harrym najviac páči?" Louis zastal, čo sa mu na Harrym páči najviac? Mal pokušenie povedať, že všetko, pretože ho nenapadalo nič, čo by sa mu na jeho priateľovi nepáčilo. "Je vtipný," pokrčil ramenami, "a zlatý a múdry a..." videl ako Joemu zaiskrilo v očiach a zrazu mu to došlo. Jeho oči sa hrôzou rozšírili keď sa díval skrz stôl na mladého víťaza X-Factoru, zdesený z toho, ako ľahko to zistil, "Oh do riti..." preglgol, "Ako si vedel, že je to Harry?!" Joeho úsmev zmäkol, "Bolo to dosť zreteľné Louis," povedal jemne, "aspoň pre mňa." "Zreteľné? Ako?" Louis bol rozpoltený medzi absolútnym ponížením a strachom - strachom, že ak o tom vedel Joe, tak o tom možno vedia aj ostatní. "To len..." Joe pokrčil ramenami, "videl si už niekedy ako sa na seba vy dvaja pozeráte? Je to veľmi milé." Louis sa znovu vášnivo začervenal. Nie, nevidel ako sa na seba pozerajú. Pokiaľ vedel, dívali sa na seba ako najlepší priatelia, ktorí ľúbia jeden druhého akoby boli bratia. To zrejme nebol tento prípad. "Dobre," Joe sa nahol a znovu si oprel bradu o ruky, "tak si poďme zhrnúť, čo zatiaľ vieme. Ty a Harry ste sa takmer pobozkali, dvakrát, a cítil si sa sklamane, keďže k tomu nedošlo. Obaja vieme ako ti na Harrym záleží a ako blízki si ste, ale nie si si istý, či si sa doňho zaľúbil, pretože si nikdy nepremýšľal nad Harrym týmto spôsobom. Aspoň nie pred tými takmer-bozkami." "Áno, to je pravda." prikývol Louis, dívajúc sa dolu na vlastnú kávu a zamiešal ju. "Takže," Joe si na chvíľu premýšľajúc hrýzol hornú peru, "moja ďalšia otázky by bola, mal si už niekedy s niekým iným taký vzťah, aký máš s Harrym?" "Nie." Louis potriasol hlavou. Tým si bol istý. Jeho vzťah s Harrym bol iný ako akýkoľvek vzťah, ktorý kedy mal - úroveň pohodlia, ktoré mali medzi sebou bola mimo akéhokoľvek rozsahu. Bolo to tak už od začiatku. "To by ma viedlo k otázke, či si sa už niekedy pozrel na iného chalana a pomyslel si si, 'wow, ten je ale atraktívny'?" Louis sa snažil nezosunúť sa rozpakmi pod stôl, "Nie," odvetil, sotva počuteľne, "nie, nepozrel." Joeho oči sa podozrievavo zúžili, "To neznelo veľmi presvedčivo." Louis nič nepovedal, nemohol vysvetliť čo by cítil predtým. Vždy sa cítil pohodlne pri oboch pohlaviach. Nemal problém k obom preukázať náklonnosť, ale nikdy by si nepredstavoval robenie intímností s chalanom tak, ako to robil u dievčat. Nikdy by si nedovolil premýšľať nad tým - možno zo strachu, čo by o sebe zistil, ak by tak urobil. "Louis," žiadal Joe, "môžeš byť ku mne úprimný. Nebudem ťa súdiť - nie som v pozícii sudcu." Louis si povzdychol, "Naozaj neviem, Joe. Nikdy predtým som sa nenechal premýšľať nad chlapcami týmto spôsobom. Som v pohode s dotýkaním a prejavovaním náklonnosti k dievčatám aj ku chlapcom... aj s neškodným flirtovaním s nimi... ale neviem či to znamená, že som jednoducho spokojný s mojou sexualitou, alebo som..." odmlčal sa, neschopný to povedať, akoby sa dostával do desivého územia. "Podvedomo priťahovaný oboma?" potichu navrhol Joe. Louis len prikývol a zúrivo sa začervenal. "Mám pocit, že si môžeš spomenúť na pár chalanov, ktorí ti do hlavy kladú otázniky," povedal Joe, "neboj sa, nemusíš mi povedať kto to je." Louis mu bol vďačný, pretože tu nebola žiadna šanca, aby Joemu povedal, že jedným z nich bol on. Joeho cestu X-Factorom sledoval až príliš zblízka na to, aby to bolo normálne pre úplne heterosexuálneho sedemnásť ročného chlapca. Zatláčajúc túto myšlienku späť do mysle, sa rýchlo naladil naspäť na to, čo práve hovoril Joe, "tak si predstav jedného z tých chalanov, predstav si ako ho bozkávaš, aké by si z toho mal v hlave pocity?" Louis zúrivo skenoval svoju myseľ pre niekoho vhodného a našiel ho prekvapivo ľahko. Elijah Wood, alebo, presnejšie Frodo Bublík (*v českom dabingu Frodo Pytlík a v anglickom Frodo Baggins*). A whoa, nechystal sa premýšľať nad podobou medzi ním a tým druhým. Len preto, že obaja majú kučeravé vlasy, hlúpo veľké úžasné oči a neskutočne krásne úsmevy ešte neznamenalo, že má nejaký typ! A prečo vôbec premýšľal nad typmi? Nebol gay! Bol? "Tak čo?" Joe ho štuchol. Opatrne sa Louis zamyslel nad tým, aké by to bolo pobozkať Froda. Na jeho prekvapenie sa mu v hrudi rozšírilo niečo teplé, mravčiac dolu jeho rukou až ku prstom. Šokovaný si rýchlo predstavil obrázok pŕs Megan Fox a prinútil svoje srdce spomaliť. "Um...""Prestaň myslieť na prsia." povedal Joe s náznakom podráždenia. Louisove oči sa prudko otvorili v šoku a zaksichtil sa, keď sa Joe zasmial. "Ten pohľad spoznám kdekoľvek. Takže, beriem to tak, že sa ti to páčilo?" Louis zaváhal a potom prikývol, ak by nemohol byť úprimný k Joemu, nemohol by byť úprimný k nikomu - vrátane seba. "Takže je možné, že by si mohol byť bi?" "Mohla by tam byť šanca." priznal Louis a potom zacítil, akoby mu niečo ťažké spadlo z hrude. "Je dosť oslobodzujúce povedať to nahlas, však?" chápajúco povedal Joe, dívajúc sa na neho. "Áno," vydýchol Louis, bolo to tak, "ďakujem." Joe sa usmial, široko a jasne, "Nemáš za čo." Znovu sa napil kávy a sklonil hlavu. "To nás privádza späť k otázke o Harrym. Myslíš si, že si sa do neho možno zaľúbil?" Louis si tvrdo zahryzol do pery. Premýšľal o svojom priateľovi, o tých žiarivých kučerách, o tom šibalskom úsmeve a tých zeleno zelených očiach. Prevrátil sa mu žalúdok a usmial sa. Bože, toho chlapca proste miloval. Louis sa zrazu vzpriamil. Srdce mu búšilo. Joe sa naklonil nad stôl a položil ruku na tú jeho. "Pokojne Louis," upokojoval ho, "nepanikár. Zhlboka sa nadýchni, to je ono. Zostaň pokojný, je to v poriadku." "Čo to robím?" zúfalo zašepkal, náhle sa cítiac stratene a zmätene. Nemal by myslieť na žiadnu z týchto vecí v súvislosti so svojím najlepším priateľom. Mohlo by to zničiť všetko. "Si len úprimný sám so sebou." jemne povedal Joe, stisnúc mu ruku. "Povedz mi, kto inicioval tie takmer-bozky?" Louis roztrasene vydýchol, "Neviem. Myslím, že minulú noc sa prvý naklonil Harry." Všetko to teraz vyzeralo rozmazane. Spomínal si, ako sa díval do Harryho očí, tak dojatý slovami svojho priateľa a ako vtedy niečo horúce vybuchlo v jeho vnútri. Potom nachvíľu Harryho pohľad klesol dole a Louis si vzal malý, prekvapený nádych istý tým, že celú túto situáciu čítal zle. Potom boli ich tváre zrazu tak blízko seba, že Louis mohol cítiť teplý Harryho dych na svojich perách..."Minulú noc?" Joe vyzeral prekvapene, "Po Festive Variety Show?"Louis prikývol, prelamujúc svoje rozjímanie. "Zaujímavé." "Zaujímavé? Ako?" Louis zažmurkal a spýtavo sa pozrel na svojho spoločníka na druhej strane stola.Joe len pokrčil plecami, "Videl si záznam z vašej druhej piesne? Life of Liars, myslím že sa to volalo tak." Louis potriasol hlavou, "Nie, prečo?"Joe si oblizol peru pred tým, ako opatrne prehovoril, "Možno by si si to mal pozrieť neskôr na Youtube. Sleduj Harryho tvár počas tvojho sóla." "Prečo? Čo robí?" Louis bol teraz zaujatý.Joe potriasol hlavou, "Bude lepšie ak si to pozrieš. Mimochodom, odbočili sme od témy. Takže Harry bol prvý, ktorý sa naklonil?" "Áno," Louis si opäť zahryzol do pery a prikývol, "som si istý." Joe taktiež prikývol, oprel sa a roztiahol si ruky, "No, znie to tak, že čokoľvek cítiš ty, cíti to aj on." "Myslíš?" Louis cítil niečo teplé, ako nádej, narastať v jeho hrudi. "Áno, vážne," povedal Joe, jeho úsmev sa rozšíril, "a myslím si, že je pravdepodobne taký zmätený, ako si ty." Louis si vzal ďalšiu sušienku z taniera a zamyslene ju obhrýzal. Nezvažoval ako sa ohľadom toho cíti Harry - čo bolo dosť hlúpe pri zvážení, že on to vlastne celé inicioval. Ale čo ak Louis prečítal tú situáciu zle? Čo ak sa ho Harry nechystal pobozkať? Čo ak sa ho snažil len znervózniť alebo mu z tváre odfúknuť mihalnicu alebo niečo podobne stupídne? "Čo si myslíš, že by som mal urobiť?" konečne sa spýtal Louis dúfajúc, že Joe ho znovu navedie správnym smerom. Joe mykol plecami, "To je vážne na tebe." na moment sa odmlčal a potom povedal, "Myslím, že potrebuješ ísť a dlho a poriadne sa zamyslieť. Toto nie je len zaľúbenie do kamaráta alebo kolegu z kancelárie, toto je láska k tvojmu kolegovi z kapely - s ktorým pravdepodobne stráviš ďalšie desaťročie alebo pôjdeš mimo. Musíš vziať do úvahy, že ak by si niečo povedal, ako to ovplyvní váš pracovný vzťah - najmä ak to nevyjde. Musíš tiež zvážiť svojich ďalších kolegov z kapely, ako váš vzťah môže ovplyvniť ich - či už to s Harrym zvládnete ako pár alebo nie. Mohli by ste stále pôsobiť profesionálne aj keď by ste sa pohádali? Brali by to ostatní v pohode, vidieť vás spolu? Spravilo by to spiace rozmiestnenie nepríjemným? Tiež budeš musieť premýšľať o tom, aký by to malo vplyv na fanúšikov, ak sa vy dvaja dáte dokopy, nebudete schopní tajiť to naveky. Ten tlak sa v určitom bode prejaví - bez ohľadu na to, ako opatrní budete. Boli by fanúšikovia pre to, alebo proti tomu? Ak by boli proti, tak potom to rozhodne zasiahne celú kapelu. Aj keď to vyzerá trápne, ak sa ty s Harrym rozhodnete dať dokopy, najprv to budete musieť prebrať s ostatnými pred tým, než v tom budete až po uši. Ak už v tom až po uši nie ste teraz."