~*~
Louis sa prebral z bezvedomia s tichým zastonaním a pocitom, akoby si zrazil hlavu s besným jednorožcom. Miestnosť okolo neho bola hlučná a rušná a tento zvuk mu lámal uši, no nemohol sa dostatočne sústrediť na to, aby to zablokoval. Bodavá bolesť v jeho boku bola príliš odporná a hrozná a cítil sa, akoby mu niekto sedel na hlave. Stále uvažujúc o tom kde je a neschopný otvoriť oči urobil tú chybu, že sa snažil pootočiť hlavu, no okamžite zacítil ako mu poskočil žalúdok. "Pacient bude zvracať." slabo začul, potom prišli ruky, ktoré ho prevrátili na bok a s nimi aj pocit, akoby nebol vo svojom tele. Cítil, že zvracia, ale v jeho hlave nebol žiaden podnet na to, že je mu zle. Avšak, cítil ako mu do úst vošlo niečo ťažké a začalo to sať.Keď sa prebudil druhý krát, všade bolo úžasné ticho, ktoré prerušovalo len jemné pípanie. Bolo to celkom upokojujúce, najmä ak mu niekto hladkal ruku a sústredil sa na to, že stlačí všetky na tlak príjemné body. Stále mal veľké bolesti, ale bolo to tlmené a cítil sa plno - akoby bola jeho krv hustá a spôsobovala, že všetky procesy v jeho tele sa diali spomalene. "Louis?" Ten hlboký hlas poznal... "Louis? Môžeš otvoriť oči?" Louis sa prinútil pootvoriť oči, ale všetko bolo rozmazané. "Ahoj." povedal ten hlas, "neboj sa, tento krát sa ťa nechystám udrieť." Louis sa pokúsil opýtať 'čo sa stalo', ale znelo to skôr ako 'saalo'. "Tvoja infekcia obličiek spôsobila rast cysty na jednej z obličkových žíl," povedal Harry potichu, "a tá žila praskla, keď sme boli v parku a začal si vnútorne krvácať. V sanitke ti museli dať krvnú transfúziu, pretože si jej stratil priveľa. Potom, keď sme tu prišli, sa vrhli rovno na operáciu ... odstránili cystu a žilu ti zašili. A myslím, že ti tiež dali ešte nejakú krv. Zlá správa je, že budeš mať trvalú jazvu - palec alebo dva nad tvojím žalúdkom. Dobrou správou je, a tým som si istý, že fanúšikovia to budú milovať. Pravdepodobne budú ako 'oh Louis, prosím, ukáž nám tvoju mužnú jazvu. Si tak statočný, želali by sme si aby sme boli takí hrdinskí ako ty. Myslím že si dáme vytetovať jazvu na brucho aby sme ti ukázali, ako strašne ťa stále milujeme aj napriek tomu, že teraz máš malú nedokonalosť'." "Harry..." zamrmlal Louis. "Hmm?" "Sklapni." ~*~
"Do riti Harry!" zareval Liam. "Povedal som ti, aby si sa mu šiel ospravedlniť, nie aby si ho dostal naspäť do nemocnice!" Louis sa s trhnutím prebudil. "Aj tebe ahoj Liam." odpovedal Harry sarkasticky, odkláňajúc sa z postele. "Vy... chalani... nechcete... zníži ... hlasitosť?" zamrmlal Louis slabo, trhavo otvárajúc oči. "Louis!" vykríkol Liam potichu a zrazu stál vedľa postele, hladiac jeho líce. "Si v poriadku?" "Bolo mi aj lepšie." zamrmlal a mierne sa naklonil k jeho dotyku. Miloval aký materinský občas Liam dokázal byť. "Kde sú ostatní?" "Presne tu." zašepkal Niall, keď spolu so Zaynom vošli do jeho zorného poľa a postavili sa k Liamovi vedľa postele. "Ahoj." povedal Louis slabo, pokúšajúc sa o ďalší úsmev. "Ahoj." odpovedal Niall, sklonil sa a vtlačil mu na čelo bozk. "Strašne si nás vystrašil. Liam nás takmer zabil, keď nás tu viezol ako taký šialenec." "Vážne?" povedal Harry so záujmom. "Odkiaľ si mal auto?" "Požičal som si ho od Nicka." Harry nadvihol obočie, Nick bol jeden z ich bodyguardov. "A vie o tom?" "Ehm... teraz už áno," Liam sa milo začervenal, "zabije ma ak som mu ho čo i len škrabol." "Zabije ťa tak či tak za to, že si nás sem doviezol bez neho alebo bez iného ochrankára." povedal Zayn s úškrnom, "A už s vami hovoril lekár?" spýtal sa Louisa, sadnúc si na druhú stranu postele. Harry odpovedal namiesto neho, za čo mu bol Louis vďačný, pretože nemal veľa energie na rozprávanie. "Myslím, že sa práve rozpráva s jeho mamou a otcom, ale z toho, čo povedal predtým... chcú si tu Louisa nechať na pár nocí kvôli vyvarovaniu pred ďalšou infekciou. Keď sa dostane domov, nebude sa môcť hýbať až kým mu neodstránia stehy. To bude za pár týždňov." "Áno," usmial sa Louis, snažiac sa udržať svoje oči otvorené - bože, prečo bol taký unavený? "Možno by mi ich mohli vybrať na narodeniny." "Dúfajme, že ešte pred tým." povedal Harry, usmievajúc sa na neho. Jeho úsmev sa zmenšil keď videl, ako sa jeho priateľ snaží zostať hore. "Hej," povedal, postavil sa a naklonil sa ponad neho, jemne hladkajúc jeho líce tak, aby sa mu mohol pozerať priamo do očí, "nemusíš zostávať hore len kvôli nám. Nikam neodídeme." "Prepáčte," zamrmlal Louis, "nechcel som vás znovu dostať do tejto situácie." "Nemáš sa za čo ospravedlňovať." odvetil Niall pevne. "Áno," prikývol Zayn, "len sa sústreď na to, aby ti bolo lepšie."
~*~
Tri týždne neskôr, naspäť v Bexley"Chceš niečo na pitie?" "Harry." varovne povedal Louis, presúvajúc sa hlbšie pod deku.Harry na obranu zdvihol svoje ruky, "Len som sa chystal urobiť si šálku čaju a myslel som, že sa ťa spýtam či nechceš tiež. Žiadne obskakovanie." Louis sa usmial. "Potom je to v poriadku, áno prosím. S lyžičkou uhoriek."
YOU ARE READING
Room 317 LARRY (SK)
FanfictionLouisovo srdce začalo búšiť. Bolo to tu. Harry sa potom otočil a siahol si do vrecka, vytiahol mobil, vypol ho a vložil si ho naspäť do bundy. Potom si to namieril k Louisovi a Louis si nemohol pomôcť, no myslel si 'wow'. Harry vyzeral kurva úžasne...