Room 317 LARRY (SK)

Časť 14

"Je mi to ľúto," povedala doktorka, "ale idem zvolať čas smrti o..." Pip. Miestnosť stuhla. Harry stíchol. Pip. Veľmi pomaly sa každá hlava otočila smerom k srdcovému monitoru. Pip. Päť úst sa dokorán roztvorilo, keď sa zelená čiara zvlnila v hrboľatom sínuse a potom znovu klesla. To bolo nemožné. Nebolo? Nepatrne si pomyslel Harry. Louisove srdce predsa nemohlo začať biť samo od seba. Mohlo? Musel mať halucinácie... bol príliš zúfalý na to, aby myslel logicky. Vedel, že sa triasol a plakal, ale bolo mu to jedno... len uprene hľadel na monitor, pristupujúc bližšie, vyzývajúc to k ďalšiemu pipnutiu. Pip. "To kurva nie je možné," konečne vydýchla doktorka, keď sa Harrymu podlomili kolená - akoby ho niekto práve pustil z veľkej výšky. Traja asistenti prudko otočili hlavy a civeli na doktorku, no ona si ich nevšímala, lezúc okolo postele a schmatnúc monitor. Uprene sa naň dívala, takmer si rozmliaždiac nos o obrazovku, "To je kurva nemožné!" znovu povedala, vehementne krútiac hlavou. Pip. "Pacient opäť nadobudol normálny, sínusový rytmus," oznámila sestra zbytočne. "To nie je možné," znovu povedala doktorka, odmietajúc uveriť tomu, čo mohla jasne vidieť a počuť. "Z lekárskeho hľadiska je to nemožné. To musí byť vtip!" Harry jej chcel povedať niečo sprosté ako, "nebuďte tak prekvapená. Dokonca aj na smrteľnej posteli Louis rád vtipkuje." Namiesto toho však z jeho úst vyšiel dusivý zvuk, ktorý mohol byť smiechom, plačom, alebo dokonca aj výkrikom. Ďalšou vecou, ktorú si uvedomil bolo, že jeho videnie tmavne.
~*~
"Louis? Louis počuješ ma?" Louis zastonal a snažil sa prekonať nutkanie znovu zaspať. Cítil sa ťarbavo, akoby mal očné buľvy napichané morfiom a viečka prilepené k očiam, pretože nimi vážne nemohol hýbať. "Louis," znovu sa k nemu prihováral známy hlas, "môžeš otvoriť oči?" Oh, takže ich nemal zlepené... so všetkou vôľou, ktorú mal, Louis na stotinu otvoril oči, zachytávajúc záblesk svetla a tmavých tieňov. Jeho viečka boli ako z olova. Bože, tiež ho bolel žalúdok a hrozne hlasno mu dunelo v hlave. "Louis, to je ono! Otvor oči." Louis zastonal, nemohol Liam trochu ubrať zo svojej hlasitosti? Zahučalo mu to v ušiach, znejúc skreslene a bolestivo. "Príliš hlasno..." zachrapčal. Ako odpoveď začul smiech - znel uľavujúco a šťastne. Spánok ho znovu ťahal dole, "som unavený," zamrmlal predtým, než znovu upadol do bezvedomia. Keď sa opäť prebudil, váha na jeho viečkach bola ľahšia. "Louis?" spýtal sa Liam, jeho hlas bol tento krát chvála bohu tichší. Louis zažmurkal a pomaly otvoril oči. Svetlo bolo tak prenikavé ako naposledy a zvyknúť naň sa mu podarilo až na niekoľký pokus. Ešte dlhšie mu trvalo zistiť, čo tie farebné škvrny predstavujú. "L... Liam?" Bože, jeho ústa boli tak suché. "Šššš, tu, vypi to," Louis cítil ako sa mu niečo pružné pritislo na pery. Nechal slamku vkĺznuť dnu a vzal si slabý dúšok. Voda bola ľadovo studená a surovo skĺzla po jeho jazyku. Potiahol si ďalší dúšok a použil jazyk na to, aby tekutinu jemne rozotrel po svojich ústach, meniac ich na klzké a hebké. To malé množstvo vody, ktoré prehltol, sa ťažko usadilo v jeho žalúdku a zrazu mu prišlo nevoľno. Rýchlo slamku odstrčil a otočil sa. "Hej kamoš," Zaynova hlava sa objavila vedľa Liamovho čela a Louis si nemohol pomôcť, no usmial sa. "Ahoj," zašepkal. Na moment sa jeho oči zavreli, bojujúc zo spánkom, no potom sa prinútil otvoriť ich a vzhliadol hore. "Čo sa stalo tentoraz?" "Dostal si ranu do brucha," povedal Zayn jemne a sklonil sa dolu, aby mohol Louisovi odhrnúť ofinu z očí, "a to spôsobilo prasknutie tepny v tvojej obličke, ako predtým." "Znovu ju dočasne upevnili," dodal Liam, "ale chystajú sa na ďalšiu operáciu, myslím že zajtra, aby ti okolo nej mohli dať pevnejší obklad, takže nepraskne tak ľahko. Medzitým sa nesmieš hýbať, vôbec. Povedali, že aj najmenší tlak môže spôsobiť znovu prasknutie dočasného uzáveru.""Čo myslíš pod 'znovu'?" opýtal sa Louis, opäť zatvárajúc oči. Liam so Zaynom sa na seba neisto pozreli, "Um..." povedal Liam, "museli ťa operovať, keď ťa tu doviezli ale uh... neskôr, keď si sa zotavil, mal si zástavu srdca. Šoky z elektród pretrhli tú tepnu znova a tak si musel opäť podstúpiť ďalšiu operáciu." "Oh," zamrmlal Louis; to vysvetľuje, prečo ho hruď bolí rovnako strašne ako žalúdok. Pozrel sa z Liama na Zayna a naspäť, prečo cítil akoby tu niečo chýbalo...? "Kde je Harry ?" zachrapčal, náhle si uvedomujúc čo to bolo. Bol sklamaný, že Harry tu tento krát nebol - predtým tu bol vždy... "Je na úrazovom." "Čo?!" Louisove oči sa prudko otvorili od znepokojenia. "Zayn!" zakvičal Liam, buchnúc svojho priateľa do hrude za to, že bol tak tupý. "Čo sa stalo?" Opýtal sa naliehavo Louis, slabo uchmatnúc Liamov rukáv. "Um..." zaváhal Liam, "uh... no... ide o to že... Harry bol pri tom, keď si dostal zástavu srdca a... ehm... doktorka ťa oživovala, ale ty si nereagoval a ona... uh... začala zvolávať čas smrti a Harry, no, vôbec to neniesol dobre, ako si dokážeš predstaviť. Ale potom začalo tvoje srdce znovu byť a myslím že toľká úľava bola pre Harryho až príliš. Omdlel." "A rozbil si hlavu o podlahu," dokončil Zayn a prevrátil očami. "Zayn!" zastonal Liam, znovu ho buchnúc do hrude. "Čo?!" vykríkol Louis a v panike sa snažil posadiť, no okamžite k nemu vystrelili štyri ruky a zadržali ho. "Whoa!" zvolal Zayn, zatláčajúc jeho pravé rameno naspäť na vankúš. "Louis, nemôžeš sa hýbať," povedal Liam naliehavo, pridržiavajúc jeho ľavicu, "nemôžeš si dovoliť ďalšie prasknutie tvojej tepny!" "Ale Harry..." protestoval Louis, bojujúc proti nim. "Je v poriadku," povedal Liam pevne, "len utrpel otras mozgu, to je všetko. Niall je práve teraz s ním. Lekári si ho tu nechajú na noc na pozorovanie - podobne ako to robia zo všetkými, ktorí utrpia otras mozgu. V najhoršom prípade strávi zvyšok noci prekonávaním silnej bolesti hlavy a občasným zvracaním." Louis tvrdo prehltol, "Menej rečí o zvracaní, prosím," požiadal, zatvárajúc oči a nútiac svoj vlastný žalúdok, aby sa upokojil. "Prepáč," ospravedlnil sa Liam."Takže, ako preboha začalo moje srdce byť samo od seba?" opýtal sa Louis, meniac tému. Liam sa zasmial, "Nikto nevie. Sestry to opísali ako zázrak. Doktorka sa, na druhej strane, trochu zbláznila. Prakticky vyhodila srdcový monitor na chodbu, kričiac o tom, že ho ľudia neskontrolovali správne a o súdnych sporoch. Nemyslím si, že verí na zázraky."
~*~
Louis sa znovu prebudil o niekoľko hodín neskôr, keď sa dvere na izbe otvorili. Bolo to dosť tiché, ale preto, že len ľahko driemal, to zaregistroval. Žmurkajúc otvoril oči a pochopil, že muselo byť dosť neskoro večer, pretože hlavné svetlá boli zhasnuté a žalúzie zatiahnuté. No nemohol sa posadiť a už vôbec na to nemal silu, nie ešte skúšať to bez pomoci. A to znamenalo, že nemohol vidieť svojho návštevníka, až kým sa prakticky nebude nakláňať ponad neho. "Harry?!" zalapal po dychu, keď rozoznal obraz kučier skôr, ako jeho tvár. Harry sa na neho zadíval a jeho oči sa v šere leskli. Louis hľadel späť na neho a usmial sa. Harryho spodná pera sa zachvela. "Oh nie," prosil ho Louis a jeho úsmev poklesol, keď sa natiahol po Harryho rameno, "žiadne vodopády, prosím. Len by si ma rozplakal a skončilo by to tak, že by som sa udusil k smrti na vlastných hlienoch, pretože sa nemôžem posadiť a vyfúkať si nos." Harrymu zabehlo od smiechu, alebo to mohlo byť od vzlykania a Louis musel posmrknúť, aby sa udržal od plakania. Zadíval sa na svojho milovaného priateľa a zahryzol si do pery. Okolo Harryho čela bol obmotaný biely obväz, ktorý len podčiarkol Harryho opuch očí a bledosť na jeho tvári. Jeho pohľad zmäkol, Harry vyzeral ako troska, "Hej, čo si to so sebou porobil?" Natiahol sa, aby mohol jemne pohladiť jeho líce. Harryho oči sa pri dotyku zavreli a dlho, chvejúco sa nadýchol, "hej teraz," upokojoval ho Louis, "je to v poriadku." "Je mi to... ľ... ľúto," zakoktal Harry tak potichu, že Louis to takmer prepočul. "Nemáš sa za čo ospravedlňovať," odvetil Louis nežne, "aj keď, ako to, že si tu? Myslel som, že si ťa na noc nechali na pozorovaní? Kvôli otrasu mozgu?" "Prepašoval som sa," priznal Harry, "potreboval som sa ťa vidieť pred zajtrajškom... pred tvojou operáciou... ale mám asi len desať minút než si všimnú, že som preč, takže nemôžem zostať dlho." "Prepašoval si sa ? Harry," napomenul ho jemne Louis, "mal by si odpočívať a nie sa tackať po nemocnici s polootrasom mozgu. Čo keby si omdlel na ceste sem, hmm?" "Len som ťa chcel vidieť," odvetil Harry so slzami v očiach, sadajúc si na sedačku vedľa postele a berúc si Louisovu ruku. Louis sa usmial a prepojil ich prsty. "Som rád," odpovedal úprimne. Harry mu na oplátku venoval slabý, no úprimný úsmev. "Takže, o koľkej ťa zajtra berú na operáciu?""O dvanástej," odvetil Louis.Harry sa vzpriamil na stoličke, "O dvanástej !" vykríkol, "Ale chcem tu byť pred tým, než ťa odvezú!" Louis sa zamračil, "Aj ja chcem aby si tu bol, prečo nemôžeš?" "Zajtra je ten krst!" povedal Harry nešťastne. "To je zajtra?! Do kelu," zakňučal Louis, "Neuvedomil som si, že je to tak blízko." "Viem," povzdychol si Harry, "možno by som mohol zavolať Gemme a zrušiť..." "Nebuď hlúpy Harry," odfrkol Louis, prevracajúc očami, "Si krstným otcom. Musíš tam byť, ináč nemá žiaden zmysel aby sa krst uskutočnil." "Ja viem," povzdychol si Harry."O koľkej to začína?" "Pol desiatej." Harry si unavene pretrel spánky, "Hej, možno keby som nezostal na oslavu, ale šiel rovno do nemocnice, tak ťa stihnem predtým, ako odídeš. Som si istý, že Gemma to pochopí. Je to, koľko, hodinu a pol cesty odtiaľto do Holmes Chapel. Obrat nebude trvať dlhšie ako hodinu, takže ak odídem okolo pol jedenástej, mohol by som prísť na čas!" zrazu sa usmial a vzpriamene sa posadil. "Len buď opatrný," odvetil Louis slabo, usmievajúc sa nad Harryho nadšením, "nechcem aby si mal nehodu len preto, že si sa ponáhľal späť." "Louis potom, čo sa stalo predtým, si nemôžem dovoliť nebyť tam, ja..." Harry zakašľal, "nedostal som šancu... skôr..." "Hej," upokojoval ho Louis, hladkajúc prstom chrbát Harryho dlane, "ššš, je to poriadku, chápem to. Len mi je ľúto, že som ťa znovu postavil do tejto situácie." Harry sa zhlboka zasmial, "Ani pri najmenšom to nie je tvoja chyba." "A ani tvoja, Harry," odvetil Louis zmysluplne. Ozvalo sa tiché zaklopanie na dvere a Niall strčil hlavu cez záves, "Harry, prepáč, ale musíš sa do minúty vrátiť späť." "Áno, dobre," Harry mu prikývol a Niall znovu zavrel dvere. Opäť sa pozrel na Louisa, ktorý sa na neho uškŕňal, jemne vrtiac hlavou, "Takže si do toho zatiahol Nialla, aby ti pomohol prepašovať sa von. To je hrozné." Harry sa zaškeril, "Čo na to môžem povedať, mám na neho zlý vplyv." "Skôr si zlý vydierač. Čím si mu pohrozil?" "Zverejnením tých fotiek, na ktorých bozkáva plagát Justina Biebera, na twitter." Louis sa zaškeril, "Stále ich máš?!" "Áno, bezpečne uložené pod zámkom - spolu so všetkými ostatnými vydieračskými fotkami, ktoré mám na všetkých z vás." "Áno?" povedal Louis potichu.Harry vstal a naklonil sa nad posteľ, "Takže sa vidíme zajtra." "Dúfajme," povedal Louis s úsmevom, "ale prosím, nerob si starosti, ak to nebudeš môcť stihnúť načas." "Stihnem to včas," sľúbil mu Harry, "musím." Nakonil sa, aby mohol Louisovi vtlačiť jemný bozk na líce. Odťahujúc sa nežne pohladil pokožku, ktorú práve pobozkal, "Ľúbim ťa." Louisove oči sa zaliali slzami. Nikdy by si nepomyslel, že bude od Harryho ešte niekedy počuť znovu tieto slová. Natiahol sa, aby prikryl Harryho dlaň, "Aj ja ťa ľúbim," zachrapčal, dívajúc sa do jeho očí, "veľmi a navždy." Harryho spodná pera sa zachvela a naklonil sa ešte nižšie. Toto by mohla byť jeho posledná šanca. Šiel dostatočne pomaly na to, aby si Louis presne uvedomil, čo robí. Chýbalo už len pár centimetrov, keď sa Louis natiahol a položil prst na jeho ústa, zastavujúc jeho vzostup. "Počkaj." Harry bol tak blízko k tomu, aby sa znovu rozplakal. Druhé odmietnutie bolí rovnako, ak nie viac, ako prvé. "Udrž si tú myšlienku," zašepkal Louis, "kým mi bude lepšie a budem si to môcť užiť, spolu s menšou pravdepodobnosťou, že ťa ovraciam." Harry roztrasene vydýchol a zadíval sa na Louisa, snažiac sa posúdiť či to myslel vážne. Louis na neho uprene hľadel a Harry cítil, ako jeho srdce vynechalo niekoľko úderov, Louis to myslel vážne. Nebolo to 'nie' - bolo to 'neskôr'. "Ľúbim ťa," opäť vypadlo z jeho pier a na Louisove líce vtlačil ďalší bozk pred tým, ako odstúpil a zamieril k dverám.
~*~
"Zatiaľ žiadne stopy?" opýtal sa Louis, keď sa Liam objavil v jeho periférnom videní. Liam ospravedlňujúco potriasol hlavou, "Niall šiel vonku, aby mu zavolal." "Povedal som mu, aby si s tým nerobil starosti," zakvílil Louis, "ak sa mu niečo stane..." "Hej!" povedal Liam prudko, naklonil sa ponad vozík a stisol mu rameno, "Ani sa neopovažuj premýšľať nad robením starostí. Pravdepodobne len uviazol v zápche." "Áno, uviazol," povedal Niall udýchane, vbehnúc do miestnosti. "Je zaseknutý za nehodou na diaľnici M6." "Ako ďaleko?" spýtal sa Louis."Asi dve míle od križovatky 11a, no povedal že kolóna sa aj tak hýbe, aj keď v slimačom tempe." "Je to ešte dvadsať minút," povedal Liam, kontrolujúc svoje hodinky, "stále to môže stihnúť - najmä ak budú lekári meškať."
~*~
Harry bežal hore chodníkom a priamo do haly, takmer narážajúc do ženy, vychádzajúcej z dverí. Cez rameno zakričal ospravedlnenie no vrátil sa k behu, smerujúc k známemu schodisku. Schody bral po dvoch a chodbou utekal tak rýchlo, ako len mohol. Vbehnúc do čakárne JIP so šmykom zabrzdil, keď zbadal Nialla a Liama rozprávať sa pri automate na kávu. Stačil mu jeden pohľad na Liamovu tvár a vedel, že bolo príliš neskoro. Zrútil sa na najbližšiu stoličku a chytil sa za koreň nosa. Chcel tam byť! Bolo to tak nespravodlivé! Tak zúfalo tam chcel byť. Do pekla s tou hlúpou skurvenou nehodou! Prečo nemôžu byť ľudia na cestách kurva opatrnejší! Keď sa Liam priblížil, vzhliadol k nemu. "Vzali ho pred desiatimi minútami," povedal mu Liam potichu, "nemohli čakať, prepáč." Harry si povzdychol a frustrovane kopol do dlážky. Desať zasraných minút - nemohli počkať desať zasraných minút. "Ale Louis mi tu pre teba nechal odkaz." Harry sa na neho pozrel a videl ako sa Liamove ústa pobavene mykajú, "Aký?" opatrne sa spýtal, cítiac ako sa jeho žalúdok prevracia pri pomyslení nad tým, že Louis nechal odkaz pre neho. "Povedal že bude lepšie, ak sa nebudeš trápiť kvôli tomu, že si to nestihol," Harry prevrátil očami a Liamov úsmev sa roztiahol, "ale ak mu to chceš vynahradiť, môžeš byť pri ňom keď sa preberie a držať mu vlasy keď bude zvracať." "Fuj," povedal Harry a pokrčil nosom, "to nie je to, čo som očakával." "Neviem," zasmial sa Niall, vytŕčajúc spoza Liama, kladúc bradu na jeho rameno a uškŕňajúc sa na Harryho, "ale myslím si, že je to spravodlivé riešenie." "Určite," prikývol Liam, vyzerajúc príliš pobavene touto myšlienkou.
~*~
Louis driemal, zväčša iba z čírej nudy, keď začul klopanie na dvere. Zajtra sa odtiaľto konečne dostane - aj keď v podstate bude musieť namiesto toho stráviť osem týždňov v domácom väzení. Zamračil sa na dvere - len veľmi málo ľudí v týchto dňoch klopalo a čakalo. Nemocnice neboli práve stvorené na súkromie. Chalani zvyčajne vošli rovno dnu a bolo im jedno, či mu práve sestrička menila infúziu, alebo bola uprostred posteľného kúpania. To isté bolo aj s jeho rodičmi a sestrami. Joe pár krát zaklopal na drevo predtým, ako vtrhol dnu. Dokonca aj sestričky zvyčajne len raz zaklopali a otvorili dvere - takže ktokoľvek to bol, nebol jeho pravidelným návštevníkom. "Vstúpte," zvolal. Povedať, že bol prekvapený tým, kto vstúpil dnu, by bolo nepostačujúce. "Strýko Simon?" uškrnul sa, "Ahoj, prišiel si ma vyhodiť z kapely za to, že som otravným, nespoľahlivým idiotom?" Simon sa zasmial, "Videl si to množstvo pozornosti, ktorej sa teraz dostáva One Direction len kvôli tebe? Nevyhodil by som ťa z kapely aj keby si bol sériovým vrahom. Proste by som nahrával albumy z väzenia." Vošiel dnu a posadil sa na stoličku pre návštevy, vyzerajúc až príliš nóbl v jeho drahom obleku na to, aby sedel v nemocničnej izbe - najmä ak Louis mal na sebe len pyžamo. "Tak, ako sa cítiš Louis?" spýtal sa, znejúc veselo. "Šťastnejšie keď viem, že zajtra sa odtiaľto dostanem," odvetil Louis."Zvláštne, že to hovoríš," povedal Simon. Louis si ho ostražito premeral - nechcel tu zostať dlhšie, než bolo absolútne nevyhnutné. "Prečo?" spýtal sa opatrne."No, premýšľal som o tom, že by bolo fajn ak by si svoju rekonvalescenciu strávil niekde úplne bez stresu; niekde, kde by si mohol nadobúdať naspäť svoju silu spolu s odbornými terapeutmi a lekármi po ruke." "Počúvam..." "V Los Angeles je istá klinika, nazývajúca sa Charlotte Lea Wellness Centre. Špecializujú sa na uzdravovanie pacientov po závažnejších operáciách. Za desať týždňov ťa dostanú do top formy, tak fyzicky ako aj psychicky, bez akéhokoľvek prerušenia od médií alebo fanúšikov. Nie je to lacné, ale Syco by to zaplatilo, samozrejme." "V čom je potom háčik?"Simon sa usmial, "Vážne tu žiaden nie je - no... nie veľmi. Jediná vec, na ktorej centrum trvá, je kontakt s vonkajším svetom. Nemôžeš komunikovať s tvojou rodinou alebo priateľmi počas tvojho pobytu tam." "Máš na mysli, že by som nemohol hovoriť s kapelou alebo mojimi rodičmi desať týždňov?!" zalapal po dychu Louis, zrazu sa cítiac osamelo a nervózne - počas celých šiestich rokov nestrávil bez kontaktu s chalanmi v akejkoľvek forme viac ako jeden týždeň. Simon pokrútil hlavou, "Ale na konci by si sa mal cítiť viac fit a silnejšie než kedykoľvek pred tým. Tiež budeš mať počas celého tvojho pobytu k dispozícii špeciálneho hlasového trénera, ktorý ti pomôže dostať späť silu do tvojich pľúc. To znamená že po skončení tých desiatich týždňov, budeš pripravený skočiť naspäť na pódium. Vlastne budeš pravdepodobne behať v kruhoch okolo chalanov na javisku." Louis si zahryzol do pery. "Takže," povedal Simon, "čo si o tom myslíš ?"Louis si na chvíľu zahryzol do jazyka a premýšľal, "Kedy by som musel odísť?" Simon sa pozrel na hodinky, "Približne za pol hodiny. Odteraz ťa na letisku čaká špeciálny lekársky vrtuľník." Louis neveriacky pokrútil hlavou, "Myslím, že potom nemám veľmi na výber." Simon sa zaškeril, ukazujúc pri tom všetky svoje porcelánové zuby ako tiger, "To je môj človek!"
~*~
"Vážne som si myslel, že to bola žena," zahučal Niall, keď všetci štyria mierili k Izbe 317. Ďalší traja sa zachichotali. "No," povedal Zayn, "musím povedať, že som nikdy predtým na mužovi nevidel tak veľké prsia. Na minútu som si tiež myslel, že je to žena, až kým som si nevšimol jeho bradu." Liam sa rozrehotal ešte hlasnejšie keď otvoril dvere do Louisovej izby. "Držal kabelku," protestoval Niall, štuchnúc lakťom svojho frajera za to, že sa z neho smeje. "Ale očividne to bola kabelka jeho ženy," povedal Harry, "aj keď na diaľku by som len ťažko povedal ktorý z nich bol chlap a ktorá žena. "Hej Lou-" začal Liam predtým, ako prekvapene zastal. Posteľ bola prázdna a na stoličke pre návštevy nesedel nik iný, než Simon Cowell. "Simon? Čo sa deje?" Harry sa natlačil dopredu, aby videl. "Kde je Louis?" spýtal sa, postaviac sa pred Liama s rastúcim nepokojom, keď zbadal prázdnu posteľ. Louis vyzeral oveľa lepšie predtým, keď odchádzali na obed - komunikatívne a v dobrej nálade. Určite sa nemohlo stať nič zlé za tak krátky čas, však? Strach zrazu zovrel jeho vnútornosti. "Upokoj sa Harry," povedal Simon, "Louis je v úplnom poriadku." "Ale kde je?" naliehal Harry neistý tým, či tomu môže uveriť kým to neuvidí. "Odišiel na, ako by som to nazval... na dovolenku?" povedal Simon."Na dovolenku?" Liam znel skepticky. "Dobre, tak možno nie na dovolenku," pripustil Simon, "vlastne odišiel, aby strávil nejaký čas na špeciálnej klinike a nabral naspäť svoju silu." "Nič nám nespomínal," odvetil Harry, necítiac sa ani o štipku pokojnejšie, aj keď Simon pôsobil absolútne kľudne. "No, pred štyridsiatimi piatimi minútami o tom nevedel ani on sám," odvetil Simon, znejúc pobavene sám so sebou, "ale nerobte si starosti, za dva a pol mesiaca bude naspäť."