Room 317 LARRY (SK)

Spomínanie 1

Keď Liam zatiahol ručnú brzdu a vypol motor, otočil sa k Jamiemu a jemne sa pousmial, skrývajúc pobavenie, "Si na to pripravený?"Jamie sa zhlboka nadýchol a potom prikývol, akoby sa snažil viac presvedčiť sám seba než Liama. "Áno," povedal, "Aspoň myslím... len... ochráň ma pred nimi... prosím?" prosebne sa zahľadel na Liama. Liam sa len zasmial a natiahol sa, aby ho vľúdne potľapkal po kolene. "Ver mi Jay, väčšinou majú len silné slová, ale žiadne skutky. Bude to v pohode." Zahľadel sa za seba na známe dvere, "Poď, ideme dovnútra - určite by si nerád prišiel neskoro." Obaja si otvorili dvere na aute a stúpili na upravenú príjazdovú cestu. Bol pekný, júnový večer; slnečno a takmer bezvetrie, sprevádzané nadšeným čvirikaním vtákov. Vážne si nemohli priať lepšie počasie na dnešnú udalosť.Keď obišli predok Mercedesu, mieriac si to k predným dverám, Liam položil ruku na Jamieho rameno, "Máš všetko, čo potrebuješ?" potichu ho skontroloval, citeľný tón jeho hlasu poukázal, na čo myslí. Jamie sa vášnivo začervenal a odstrčil zo seba jeho ruku, "Oci," zaskučal a potom potichu dodal, "um... áno." "Dobre," odvetil Liam, "len... im o tom nehovor." Jamier zastal a neveriacky sa na neho zadíval, "Šibe ti?!" Liam sa len zasmial a znovu ho potlačil dopredu. Zatiaľ čo kráčali, Jamieho chôdza sa stále spomaľovala a spomaľovala - stále viac a viac sa desiac toho, čomu bude za chvíľu čeliť. Stále sa smejúc si Liam ustúpil o krok dozadu a naviedol svojho syna cez verandu a ďalej skrz odomknuté dvere. "Ahojte?!" zakričal do rozľahlej domácnosti. "Ahoj, strýko Liam!" odvetil Ryan veselo sekundu neskôr, keď vyšiel z obývačky s gitarou v ruke. Otočil sa k Jamiemu a zubato sa na neho zasmial, "Ahoj Jay, vyzeráš elegantne. Pripravený na večer?" "Áno, vďaka," nervózne odvetil Jamie, poťahujúc sa za golier. Škeriac sa sa Ryan otočil a zakričal, "Ociiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii! Liam a Jamie sú tu!" "Sme v kuchyni!" odkričal mu Harry. Ryan na nich kývol a namieril si to naspäť do obývačky. Liam začal kráčať smerom ku kuchyni, no potom zastal, vrátil sa, schmatol Jamieho za rameno a potiahol ho so sebou. Chudák Jamie ho nasledoval s takým výrazom tváre, akoby to bola jeho posledná prechádzka pred šibenicou. Keď vstúpili do svetlej, vzdušnej kuchyne zbadali, že Harry sedí na stole a lyžičkou kŕmi Setha s niečím jasne oranžovým a kašovitým. No, 'kŕmenie' je asi príliš prehnaný opis, keďže Seth mal asi polovicu toho na sebe. Či mu to chutilo alebo nie, batoľa, ako obvykle, bľabotalo a chichotalo sa pomedzi sústa. Ne detskej stoličke vedľa neho bola Ella polepená pomerne premočenou sušienkou a veselo si brbľala. Jej oči sa rozžiarili, keď zbadala kto ich prišiel navštíviť a natiahla sa za Liamom, "Abddabbabbah!" zakričala a vzrušene vykríkla. Liam sa uškrnul a zohol sa dolu, aby ju mohol pobozkať na vrch hlavy - uistiac sa, že je dostatočne vzdialený od jej zašpinených rúk. "Ahoj zlatko, čo to tam máš?" "Appah!" odbľabotala mu, ponúkajúc mu slinami zaliaty puding. "Nie, nie, vďaka drobec," rýchlo odvetil Liam s malou grimasou, "len to dojedz." "Awww Ella," ticho sa zasmial Harry, "strýko Liam nechce tvoju rozmočenú sušienku? Nevďačník..." Potom sa pozrel rovno na Jamieho, ktorý trochu ustúpil, "Ahoj Jamie, vyzeráš dobre. Tešíš sa na dnes?" "Á... áno, vďaka," zakoktal Jamie a jeho naleštené topánky zaškrípali o podlahu, keď nervózne prešľapoval. Liam sa zaškeril a odhliadol - chudák chlapec sa celý triasol. Zachytil Harryho pohľad a opýtal sa, "Kde je Louis?" "Hore; odstraňuje pavúka z Bethinej izby," odvetil Harry a nabral trochu viac oranžovej kaše, vkladajúc to Sethovi do úst. "Hneď príde dolu. Rovnako ako Dana." Poslednú časť povedal Jamiemu, ktorý trochu zbledol pri spomenutí Louisovho mena. Niet pochýb, že to dieťa dúfalo, že Louis nebude doma. Liam naklonil hlavu nabok a znovu sa uškrnul - vážne sa až príliš zabával na úkor svojho syna. Ale... vo chvíli ako táto je to ako rodičovské právo. "Liam, ak chceš byť nejako užitočný," Harry ho vytrhol z myšlienok s okúzľujúcim úsmevom (ktorý fungoval len na Louisa), "mohol by si za mňa vyčistiť Ellu." Liam prevrátil očami a prikývol, "Jasné." podišiel k umývadlu a vzal si handru. "Ociiiiiiii?" zaspieval Ryan, keď vletel do kuchyne. "Ánooooooo?" automaticky mu odspieval Harry. "Môžem niečo zjesť?" Harry kútikom oka pozoroval svojho najstaršieho syna, "Myslím, že áno," povzdychol si, "je tam nejaká šunka z obeda, urob si sendvič, alebo niečo. Ale len niečo ľahké, večera bude asi za hodinu a pol." "Fajn, vďaka!" Ryan priskočil k chladničke a roztvoril ju. "Je ako bezodná jama," ticho zahundral Harry Liamovi. Liam si nemohol pomôcť a zasmial sa, presne vediac, koľko sa toho dokáže zmestiť do Jamieho. "Len počkaj, kedy bude naozaj tínedžerom v puberte." "Nie..." zafňukal Harry, "už teraz ledva udržiavam tú chladničku zásobenú. Aj Beth s Danou toho dokážu zjesť pekne veľa." Zrazu sa z poschodia ozval náhly výkrik, nasledovaný hlasným buchnutím a, "Proste ho ZABI!" Liam s Harrym si vymenili spýtavé pohľady a potom sa zachichotali. Na schodoch sa ozvalo dupanie nôh a pár sekúnd neskôr sa v kuchyni objavil Louis, nesúc nádobu s kúskom papiera položeného na vrchu. Beth kráčala hneď za ním. Liam si s miernymi obavami všimol, že Louis vyzeral unavene, vážne unavene a trochu prepracovane, "Nebudem ho zabíjať," povedal Louis svojej prostrednej dcére, "neurobil nič zlé." "Ale urobil," odvrávala Beth, "existuje!" "Oh, upokoj sa a otvor zadné dvere." Beth ho počúvla a Louis vyšiel von, chystajúc sa odstrániť papier zhora. "Nie tak blízko k domu!" Zalarmovane vykríkla Beth. "Vplazí sa naspäť dovnútra!" Povzdychnúc si sa Louis vzdialil ešte ďalej a prevrátil nádobu naopak. Pavúk vypadol na zem a utiekol k najbližšiemu kvetináču. "Tak," povedal, podávajúc prázdnu nádobu svojej dcére, "a je preč." Beth sa široko usmiala a pevne ho objala, "Vďaka oci, si najlepší!" "Áno, áno, ja viem," zasmial sa, odprevadil ju naspäť domov a zavrel za sebou dvere.Až vtedy si všimol Liama s Jamiem a jeho pohľad sa uprel na toho druhého. Jamie zbadal, že sa na neho pozerá a ustúpil dozadu, skrývajúc sa za Liama, skláňajúc hlavu a pozerajúc sa na podlahu. Louisove oči sa do neho zabodli ešte hlbšie - ustúpil kvôli zlému svedomiu? "Oh áno, skôr ako na to zabudnem," zrazu im oznámila Beth, na okamih ho rozptýliac, "učitelia biológie hľadajú nejakých ľudí, ktorí by si mohli vziať nejaké zvieratá k sebe domov na leto. Môžem si jedno priniesť? Prosím?" "Po tom, čo sa stalo naposledy?" opýtal sa Harry, skepticky nadvihujúc jedno obočie. "Prečo, čo sa stalo naposledy?" pobavene sa opýtal Liam - v ich domácnosti nebola núdza o vtipné príbehy. "Škrečok Harold, minuloročný dočasný hosť, sa rozhodol, že si sám urobí päť dennú prehliadku domu," pokojne odvetil Harry, naberajúc ďalšiu lyžičku oranžovej kaše. Jamie sa potichu zasmial a Liam si zahryzol do pery. Tu sa naozaj nikdy nenudili. "Ale našli sme ho," namietla Beth s našpúlenými perami, "bol absolútne v poriadku." "O to nejde," povedal Harry, ktorý si následne povzdychol, čo znamenalo, že sa chystá vzdať, "fajn... myslím, že by si si mohla domov niečo priniesť... pokiaľ sa uistíš, že klietka zostane tento krát zavretá..." "Vlastne..." Beth si zahryzla do pery, "dúfala som, že si budem môcť priniesť Nagini." "Kto je Nagini ?" spýtal sa Liam. To meno odniekiaľ poznal, no nevedel si spomenúť odkiaľ. "Je to Pytón Kráľovský," hrdo odvetila Beth, "jeden a pol metra dlhá samička hada - pomenovaná po hadovi z Harryho Pottera!"Z Harryho vyšiel pridusený zvuk a Liam videl, ako jeho tvár rapídne bledne. Liam si rukou prikryl ústa, aby sa nezačal smiať - Harry absolútne nenávidel hadov. Odmietal ísť kamkoľvek blízko hadieho terária v Zoo a zakrýval si oči kedykoľvek nejakého ukázali v televízii. "Rozhodne nie!" odmietol Harry s neistým výrazom, krútiac hlavou, "Tá vec sa v žiadnom prípade nepriblíži k nášmu domu! Ani za svet! Nie, nie, nie, nie!" "No tak oci!" prehovárala ho Beth, "Je úplne neškodná!" "Nie!" znovu povedal Harry, znejúc naštvane. Harry sa v týchto dňoch len zriedka hneval a Liam vedel, že toto bol len jeho strach, prejavujúc sa vokálne. Beth sa otočila k jej druhému otcovi, ako to robievali všetky deti, ak im jeden z rodičov nevyhovel. "Sľubujem, že zostane v mojej izbe - ani nebudete vedieť, že je tu."Louisovi stačil jeden pohľad na Harryho zdesený výraz, venoval mu jeden upokojujúci úsmev a potom pokrútil hlavou na svoju dcéru, "Hada nie, Beth. Môžeš si priniesť škrečka alebo potkana, dokonca aj rybu, ale nie hada." "Awwww, s vami nie je žiadna zábava..." Beth našpúlila ústa, vyzerajúc presne ako ženská verzia malého Harryho. Liam si zahryzol do pery, aby udržal svoj smiech na uzde. Existovalo veľa slov, ktorými by mohol opísať svojich priateľov, no 'žiadna zábava' sa medzi nimi určite nenachádzalo. Vlastne, slovo 'zábava' by malo byť v slovníku zapísané ako 'Larry'. "Čo keby si sa šla pozrieť, ako je na tom Dana?" povedal jej Harry, "A nezabudni jej povedať, že Jamie je už tu." "Fajn," nahnevala sa Beth a vybehla z miestnosti. "Tak..." Louis sa teraz otočil naspäť k Jamiemu, "o koľkej tá akcia končí?"Jamie sťažka prehltol, natlačiac sa ešte bližšie k svojmu otcovi, "uh... o-o-o jednej, pane," vykoktal. "Aha ..." Louis pevne prikývol, "a ako sa obaja dostanete domov?"Jamie sa nepohodlne zavrtel, "pôjdeme taxíkom spolu s niekoľkými kamarátmi, pane." "Taxíkom..." Louis zbledol a Jamie sa vzdialil o ďalší krok späť. "Louis," varovne ho napomenul Harry, akoby pripomínal svojmu manželovi niečo, o čom sa predtým zhovárali. Louis sa zastavil a zamračil sa. "O koľkej by sme mali očakávať váš príchod?" pokojne sa potom opýtal Harry. "Um..." Jamie pošúchal nohami. Harryho jemnosť mu neprišla o nič lepšia, "Možno okolo jednej? Ak je to v pohode?" "To je fajn," odvetil Harry, utierajúc Sethovu tvár s vlhkou utierkou. "Len nám zavolaj, ak si budeš myslieť, že prídete neskôr ako o pol druhej. Viem, aké sú stredoškolské plesy; zvyčajne sa to potom celé presunie do nejakého domu kvôli afterpárty. Pokiaľ budeme vedieť kde ste, bude to fajn a môžete zostať tak dlho, ako chcete." Liam videl, že podľa Louisovho priškrteného výrazu to u neho malo ďaleko od 'fajn'. Zjavne s ním mal Harry prísny rozhovor o jeho prehnanom ochraňovaní. Liam sa mu však nečudoval. On sám sa o Jamieho až smiešne príliš staral a len teraz sa učil, ako mu popusťovať uzdu. Liam si bol aspoň istý, že Jamie sa o Danu postará. Nie len, že Jamie bol tak slušný a rozumný, ako len osemnásťročný chlapec môže byť, ale tiež sa o Danu staral tak, akoby bola tou najvzácnejšou vecou na svete. Jamie by nedovolil, aby sa jej niečo stalo - v skutočnosti by bolo viac pravdepodobné, že Dana by do niečoho zatiahla jeho. Avšak Liam si tento názor držal radšej len pre seba. "Je pripravená!" hlasno oznámila Beth, poskakujúc naspäť do kuchyne. Louisova aj Harryho tvár sa rozžiarila. Rýchlo dokončili umývanie dvojičiek a uložili ich dolu do ich ohrádky. Potom sa všetci zhromaždili naspodku schodov na veľkolepý príchod. Liam vtlačil Jamieho rovno dopredu - keďže, napriek všetkému, toto bola jeho noc a jeho moment. Gemma s Lottie prišli dolu ako prvé, škeriac sa od ucha k uchu - očividne boli veľmi spokojné s ich ťažkou prácou. Lottie drzo žmurkla na Jamieho, keď prechádzala okolo neho. "Okey Dana!" zvolala Gemma, držiac v ruke kameru. Všetci zatajili dych, keď sa Dana objavila na vrchu schodov. "Wow..." povzdychol si Liam - hlasy ostatných sa ako ozvena ozývali halou. Vyzerala naozaj ohromujúco. Jej jemné hnedé vlasy, zdedené po Louisovi, mala zopnuté dohora v elegantnom cope so sladkými kučerami okolo tváre. Šaty boli luxusné, v plesovom štýle; svetlo modré, vyrobené z hodvábne vzdušného materiálu, zdobený striebornými flitrami. Skvele predvádzali jej útlu postavu, zatiaľ čo zostávali vkusné na jej vek. Celý jej výzor do bodky zdokonalil jej takmer nervózny úsmev, zdobený leskom na pery.V jej mladej 16-ročnej tvári sa odzrkadľovalo toľko Louisovho pôvabu, - mala jeho jemné lícne kosti a žiarivo modré oči - že Liam cítil, ako sa mu v hrdle formuje hrča. Ešte viac sa zväčšila, keď zbadal výraz úžasu na Jamieho tvári. Želal by som si, aby si tu bol aj ty, Niall, pomyslel si túžobne. Začul, ako Harry vedľa neho zašepkal Louisovi, "Neplač..." "Hovor za seba," odvrkol mu Louis. Liam sa otočil a videl, že obaja mali slzy na krajíčku. Bol v pokušení urobiť si z nich srandu, ale nechcel im pokaziť túto chvíľu. Pomaly a elegantne sa Dana skĺzla dolu po schodoch. Jamie jej podal ruku a pomohol jej prejsť posledné dva schody. "Vyzeráš úžasne," pochválil ju, znejúc trochu zadychčane. Danina tvár sa rozžiarila, "Ďakujem," odvetila rovnako ticho. Liam cítil, ako ho začínajú štípať aj vlastné oči - vážne dúfam, že sa na toto dívaš, Niall, pomyslel si znovu. Potom Harry s Louisom predstúpili pred ich dcéru, "Si krásna," povedal jej Louis, oči mu žiarili hrdosťou. "Ohromujúco," súhlasil Harry, vyzerajúc nebezpečne blízko k rozplakaniu sa. "Ďakujem vám," usmiala sa na nich. "A... uh..." Harry sa pozrel na Louisa, "máme pre teba niečo špeciálne na túto príležitosť." Danina tvár sa premenila na výraz prekvapenia. Harry sa usmial; nemali tendenciu sprchovať svoje deti v darčekoch, a tak sú radi, ak niečo dostanú mimo Vianoc alebo narodenín. "Vieme, aká si bola naštvaná, keď Seth zlomil náhrdelník, ktorý si si chcela vziať... ten, ktorý ti dala starká pred rokmi a tak..."Louis zalovil vo vrecku a vytiahol z neho čiernu krabičku. Otvoril ju a otočil ju k Dane, ktorá zalapala po dychu. "Možno by si si namiesto neho mohla vziať tento?" "Oci..." zašepkala, hľadiac na lesknúci sa náhrdelník vo vnútri a potom sa na nich zahľadela s vytreštenými očami, "To muselo stáť celý majetok." Louis sa jemne usmial, "Páči sa ti?" "Je to nádherné," vydýchla. Bola to tenká strieborná retiazka, držiaca zafírový prívesok uprostred špirály z bieleho zlata. Harry ho opatrne vytiahol z krabičky a zdvihol ho hore. Dana ho takmer zhypnotizovane pozorovala. Harry s úsmevom odopol háčik a naznačil jej, aby sa otočila. "Tak," ticho povedal a Dana sa znovu otočila, hľadiac dolu na žiariaci drahokam, visiaci na jej krku. Potom sa pozrela hore a pevne Harryho objala. Harry, na okamih zaskočený náhlym gestom, jej objatie opätoval a pobozkal ju na líce. Potom sa uhol, aby mohol Louis urobiť to isté. "Vďaka ocko," zašepkala mu do ucha.A snažiac sa nestrápniť pred zhromaždenou rodinou jej Louis s priškrteným hlasom odvetil, "Nemáš za čo zlatko." Ďalej nasledovali fotografie - ich mamy od nich požadovali milióny fotiek, keďže ani jedna z nich sa nemohla zúčastniť tohto veľkého momentu. Harry bol šťastný, že bude mať ďalšiu príležitosť vytiahnuť jeho rodinný album a tak urobil toľko fotiek, koľko sa mu ich tam vošlo.Nakoniec prišiel čas, aby obaja odišli a tak ich všetci nasledovali k autu. Harry pevne držal Louisa za rameno, aby zostal pokojný, zatiaľ čo Jamie držal Danu za ruku a Harry vedel, že jeho manžel z toho nie je práve najnadšenejší. Louis vzal niekedy jeho ochrannosť až do bolestivých levlov, ale Harry ho až príliš miloval na to, aby sa na neho kvôli tomu hneval. "Tak," povedal Harry, adresujúc to svojej dcére, keď sa otočila aby povedala svoje posledné zbohom, "máš všetko, čo budeš potrebovať?" "Áno, myslím, že áno," prikýval Dana, potľapkajúc po svojej kabelke. "Mám svoj mobil, kľúče od domu a kopu peňazí - teta Gemma mi tiež nejaké dala." "Tak dobre," povedal Harry s úsmevom, "zabav sa a ak budeš niečo potrebovať, len nám zavolaj." "Jasné, vďaka oci." Znovu ho objala a potom sa pozrela na svojho druhého otca, ktorý sa na ňu s láskou díval. "Uži si to," usmial sa, "ale buď opatrná. Ako povedal Harry, ak budeš niečo potrebovať - hocičo - neváhaj a zavolaj nám." "Budem v poriadku oci," trpezlivo odvetila a naklonila sa, aby objala aj jeho. "Oh," dodala, keď sa od seba odtiahli, "Dúfam že ti nevadí, že som si požičala zopár kondómov z tvojho nočného stolíka - keby niečo. "Louis sa chytil za hrudník a vydal zo seba taký desivý zvuk, ako umierajúci slon, zatiaľ čo Harryho oči sa rozšírili a niečo nesúvislé zo seba vyprskol, držiac sa za Louisov lakeť, aby náhodou nespadol. "Žartujem!" náhlivo vykríkla a zdvihla ruky. "Len žartujem! Ježiš..." prevrátila očami. "To nebolo ani náhodou vtipné," dostal zo seba Harry, zatiaľ čo jeho srdce šialene búšilo. Chudák Louis vyzeral, akoby bol uprostred srdcového záchvatu a Harry ho zovrel ešte pevnejšie. Zdalo sa, že Dana pochopila, že teraz by bol ten najvhodnejší čas na rýchly odchod a tak sa otočila, zakričiac, "ľúbim vás," ponad jej rameno a nastúpila do auta. Niekoľko sekúnd neskôr Liam naštartoval motor a zatočil nabok predtým, než vyrazil dolu príjazdovou cestou. Zatiaľ čo sledovali odchod auta, veselo mávajúc, Harry zamumlal Louisovi cez zaťaté zuby, "Len žartovala, však?"Louis počuteľne prehltol, "Áno..." posmešne sa zasmial, "ja... som si istý, že áno." Niekoľko dlhých sekúnd nikto z nich nič nepovedal. Potom sa ozval Harry, "Kedy sme otvorili ten nový balíček?" "Ehm..." odmlčal sa Louis, tuho premýšľajúc, "v sobotu." "Takže jeden sme použili v tú noc, druhý v utorok..." "V utorok dva," roztržito ho opravil Louis. Harry sa usmial, jeho oči stmavli pri spomienke na to, "Oh áno..." "A jeden sme tiež minuli v stredu," dodal Louis, "keď si mi to urobil na jedálenskom stole." "To je pravda," prikývol Harry, spomínajúc si na ten príjemný zážitok až príliš jasne a nepohodlne sa zavrtel. "My... uh... použili sme jeden včera, keď sme... oh, nie, nepoužili," sám si odvetil Harry, "tak ... koľko je to dokopy?" "Štyri," povedal Louis, rátajúc ich na prstoch, "a v jednom balíčku je ich 12, čiže... mali by sme ich mať 8?" "Áno." Nastalo trápne ticho a potom sa Harry zavrtel znovu, "Je to dobré dievča... verím jej... ... ... vážne.... ale aj tak by si mal ísť hore a skontrolovať to - len pre istotu." "Áno," prikývol Louis, "len pre istotu."