Room 317 LARRY (SK)

Časť 16 2/4

Nasledujúci večer si ostatní traja chalani užívali neskorý nočný drink v New Yorku, v bare Hiltonského hotela, kde boli ubytovaní, keď Louisovi zavibroval mobil. Bola to správa od Harryho. Zamračil sa a pozrel sa na hodinky. Bolo tesne po desiatej. To znamenalo, že v Británii museli byť tri hodiny ráno. Prstom klikol na správu a čakal, kým sa mu otvorí. NEMÔŽEM SPAŤ. ZAVOLAJ MI NA SKYPE AK MÔŽEŠ. Louis sa pozrel na Zayna a na Nialla, "Idem do izby," povedal, "možno sa neskôr vrátim." Prikývli. Len čo bola obrazovka jeho iPadu Max zapnutá, dvakrát klikol na ikonku Skypu. Keď sa otvoril, videl, že Harry je online a dostupný. Pobavene pokrútil hlavou, no bol neskutočne rád, že Harry bol tak nedočkavý aby s ním hovoril. Klikol na videohovor a Harrymu trvalo len dve sekundy, kým odpovedal. Sedel pri svojom stole a na sebe nemal nič viac než boxerky. Jediným zdrojom svetla v jeho izbe bola lampička na nočnom stolíku za jeho chrbtom, takže jeho tvár bola v tieni, no Louis ho videl dostatočne dobre. Zacítil túžobnú bolesť v žalúdku a zrazu mu jeho najlepší priateľ chýbal tisíc krát viac než pred tým. Harry vyzeral úžasne. Modriny na jeho tvári takmer úplne zmizli. Ani by ste si nevšimli, že niektoré z jeho kučier boli pri operácii mozgu ostrihané. Louis zacítil ďalšie myknutie v žalúdku - hoci tento krát to bol iný typ túžby. Telesná túžba, ktorá zahŕňala oveľa viac dotykov a bozkov. "Ahoj Curly," s úsmevom ho pozdravil. Harryho tvár sa rozžiarila a Louis z toľkej krásy zakvičal v zadnej často hrdla. Bolo tak nefér, že je 5500 kilometrov ďaleko. "Ahoj, Lou Lou!" "Louis," opravil ho Louis a pokrútil hlavou, "tak, ako to, že nemôžeš spať Hazza? Musí tam byť okolo troch hodín ráno." Harry si povzdychol a jeho trochu rozmazaná tvár klesla dolu, čiže jeho brada spočívala na jeho dlani, "Neviem..." Predtým, než si uvedomil čo robí, sa Louis natiahol za obrazovkou snažiac sa pohladiť Harryho po líci. Odtiahol sa hneď, ako mu došlo, že Harryho sa vlastne nemôže dotknúť a že teraz pravdepodobne vyzerá ako idiot. Harry bol dojatý, keď Louis odtiahol ruku, "Snažíš sa ma dotknúť?" "Ehm... nie?" Louis sa snažil vyzerať nevinne. "Čím myslíš áno?" Harry sa natešene zasmial. Louis sa usmial a sklonil hlavu, trochu sa červenajúc. Harryho smiech bol jasný a milujúci a Louisa to zvnútra zahrievalo. Ježiši, mal dvadsaťpäť rokov a vďaka Harrymu sa cítil ako trinásťročný zamilovaný chalan. Harryho smiech pomaly utíchol a kučeravý chalan si znovu povzdychol, hľadiac priamo do kamery, "Chýbaš mi..." povedal potichu. "Aj ty mi chýbaš," odpovedal Louis, trochu zadýchane, jeho srdce vynechalo niekoľko úderov. Chvíľu len tak sedeli a hľadeli jeden druhému do očí cez obrazovku. Potom sa Harry otočil a postavil sa. Obrazovka sa začala triasť a Louis si uvedomil, že Harry sa presúval do postele. "Čo robíš?" Opýtal sa pobavene. Harry mu neodpovedal, až kým nevliezol do postele, nezasvietil lampu a neuložil si laptop na kolená. Svetlo z lampičky dostatočne rozsvietilo Harryho tvár na to, aby Louis rozpoznal všetky jeho črty, "Povedz mi príbeh." "Príbeh?" zopakoval Louis, neistý tým, či dobre počul. "Áno, rozprávaj mi, až kým nezaspím," zamrmlal Harry a oprel sa o vankúš. Louis sa zasmial, "Naozaj chceš, aby som ti prečítal príbeh na dobrú noc?" "Áno," prikývol Harry a uškrnul sa, "a bol by som rád, ak by to bol jeden z tých lepších Tomlinson." "Dobre teda, tak mi dovoľ pozrieť sa do mojej knižnice," povedal Louis, postavil sa a predstieral, že prechádza prstami po neviditeľných knihách. "Aký žáner by si chcel? Horor? Mám tu nejaké dobré, hororové príbehy." "Viem," povedal Harry sucho, "už som nejaké počul. Chcem spať Louis, nie zostať hore ďalšie dva týždne." Louis sa zasmial, keď si spomenul ako museli Harry s Liamom spať niekoľko dní so zapáleným svetlom po tom, ako im povedal príbeh o násilnom poštárovi. Nebol to krvavý horor, to nie, bol to strašidelný horor, ktorý je mnoho krát oveľa desivejší. "Dobre," povedal, "ak chceš niečo, čo ťa zaspí, čo tak nejaký nudný príbeh? Napríklad... mechanické fungovanie litografickej tlačiarne?" "Mechanické čo?" Harry nadvihol obočie a zaškeril sa, "to je jedno, nemusíš mi to vysvetľovať, len mi povedz niečo, z čoho nezomriem od nudy." "Hmm," Louis predstieral, že prehľadáva svoju neviditeľnú knižnicu ešte hlbšie, "A čo tak rozprávky? Tie nie sú tak strašidelné ako horory a môžem pri nich robiť smiešne zvuky, ktoré ich urobia zaujímavejšími. Pozrime sa, mám tu Princezná a mrkva, Škaredý Bieber, Robin Hoody a jeho veselá skupina One Direction, Malý Maiden alebo Kráska a Cowell?" Harry sa začal smiať a hodil hlavou o vankúš. Louis sa zastavil v polovici gesta a fascinovane sledoval. Díval sa na Harryho odhalený krk a premýšľal nad tým, aké zvuky by jeho priateľ vydával, ak by ho oblízal... "Oh wow," povedal Harry, vytrhnúc Louisa z jeho myšlienok, "ako ťa vlastne napadajú také somariny?" Louis posmešne našpúlil pery, defenzívne si prekrižujúc ruky na prsiach, "No, ak sa mi mieniš vysmievať potom ti ne" Ale Harry sa zasmial, "Robím si srandu Louis. Čo keby si mi povedal tú o Robinovi Hoodymu a jeho veselej skupine One Direction? Páči sa mi, ako to znie." (*Mená osôb, ktoré Louis použije v jeho rozprávke patria skutočným osobám*) Louis chvíľu predstieral, že o tom uvažuje predtým, ako sa jeho ústa roztiahli do širokého úškrnu. "Tak dobre!" Schmatol zo stola jeho iPad a aj on sám skočil do postele, pohodlne sa usadiac. "Kedysi dávno bola v zemy ďaleko, ďaleko, ďaleko odtiaľto krásna krajina s názvom Simonville." Harry sa zachichotal a Louis ho láskavo umlčal. "Bola ovládaná úžasným kráľom , ktorý bol uctievaný všetkými jeho poddanými. Bol spravodlivým a láskavým kráľom, ktorý poskytoval vykúpenie tým najchudobnejším a dával štedré odmeny tým lojálnym a spravodlivým. Bohužiaľ, aj napriek tomu, akí boli ľudia v Simonville šťastní, si nemohli pomôcť a boli taktiež ovplyvnení rastúcou vojnou medzi susednými mestami - známymi ako Conglomerate Empires (Zložená Ríša). Túto vojnu by neskôr pomenovali ako Great Copyright War (Veľká Vojna Autorských Práv?) 23. storočia. Kráľ Matt sa bál, že jeho krajina by bola ďalšou v rade na útok a tak sa rozhodol, že v záujme krajiny by bolo najlepšie, ak by sa do vojny zapojili - pred tým, než nepriatelia dorazia na ich územie. Ako sa od kráľa očakávalo, viedol svoju armádu do Zloženej Ríše. Bolo spravodlivé povedať, že žiadna armáda nebola zanietenejšia než tá jeho - milovali a rešpektovali svojho kráľa natoľko, že ak by im prikázal zomrieť, ani by nežmurkli pred tým, než by si ľahli na zem a umreli. Počas neprítomnosti kráľa Matthewa v Simonville, nariadil svojmu staršiemu bratrancovi, princovi..." "Boo," zamraučal Harry, prinútiac Louisa usmiať sa pred tým, než pokračoval." ...aby prevzal vládu v krajine až do jeho bezpečného návratu. Avšak na rozdiel od kráľa Matta, princ Wagner k svojmu ľudu spravodlivý nebol. Bol posadnutý mocou a peniazmi a odjakživa nenávidel svojho mladšieho bratranca za to, že bol prvým v rade na korunu. Zatiaľ čo bol na tróne, začal zvyšovať dane na toľko, že tí najchudobnejší už neboli schopní platiť. Tí úbohí ľudia skončili vo väzení a tí, ktorí ho kritizovali skončili so slučkou okolo krku!""Oh nie!" Harry hravo zalapal po dychu a priložil si ruku k ústam. "Viem, hrozné, však?" povedal Louis so žmurknutím, "obyvatelia Simonvillu upadli do zúfalstva a po prvý krát žili v strachu - najmä ľudia, žijúci v časti Walshham! To je miesto, kde žil Wagnerov najbližší spojenec, šerif." "Booooooo," zasyčal Harry. "Práve vtedy, keď ľudia začínali strácať nádej, stalo sa niečo špeciálne. Vojak s menom sa vrátil domov, zranený, z boja pri Zloženej Ríši. Bol jediným synom Lorda Grimshawa, ktorý viedol kráľovstvo 'Grimshaw Lake' (Grimshawovo jazero). Aidenov otec bol tak veľmi milovaný svojim ľudom, ako bol kráľ Matt, a zároveň bol aj kráľovým dobrým priateľom. Aiden svojho otca veľmi miloval a tešil sa na príchod domov, no zároveň bol smutný z toho, že nemôže aj naďalej bojovať po boku svojho kráľa. Avšak keď sa vrátil domov, dozvedel sa tie najhoršie možné správy. Zatiaľ čo bol preč, jeho otec zomrel a vedenia mesta sa ujal šerif Brookstein. Podľa práv by sa mal novým guvernérom stať Aiden, no ten bol príliš dotknutý otcovou smrťou na to, aby si to šiel vyriešiť s princom Wagnerom. Jeho smútok sa však rýchlo zmenil v hnev keď videl, ako sa zaobchádzalo s ľudom a tak sa vybral do Walshhamu, aby to prediskutoval so šerifom. Nešlo to dobre; Brookstein sa na neho len uškrnul a spolu so svojimi mužmi prenasledovali Aidena až do lesa O'Leray, označiac ho za vyhnanca kvôli tomu, že kritizoval princove rozhodnutia. Takže ani nie deň po návrate domov bol Aiden obraný o všetko - žiaden otec, žiaden dom, žiadne peniaze, žiadne jedlo - dokonca ani žiadne čisté oblečenie okrem toho, ktoré mal práve na sebe. Taktiež pri sebe nemal žiadnu zbraň, čo pri chôdzi lesom nebolo práve najmúdrejšie. Les O'Leray bol notoricky známym domovom pre vyhnancov - úbohých ľudí, ktorí boli na úteku za ich životmi. Väčšina z týchto vyhnancov sa spolčila a boli vedení istým - pre jeho priateľov tiež známy ako Malý John. Johnov najbližší priateľ bol bývalý otrok nazývaný - dovezený z Talianska na prácu v baniach. Obaja boli veľmi dobrí priatelia so sluhom Zaynom, farmárom Niallom a tesárskym učňom Louisom." Harry ospalo zajasal. "No nenechaj sa zmiasť," varoval ho Louis, "možno vyzerajú ako úplní sedliaci, ale títo chalani to so zbraňami fakt vedeli. Museli, ináč by ich šerifova stráž zabila..."

20 minút neskôr...

"Harry? Harry," Louis jemne zašepkal. Harry sa ani nepohol, tvrdo zaspal - práve v tej najlepšej časti. Louis našpúlil pery, no potom sa usmial. Harry vyzeral tak rozkošne s bradou položenou na ramene. Louis si vzdychol a potom vykĺzol z postele, nesúc svoj iPad k stolu, aby ho mohol dať nabiť. Nepáčilo sa mu, že musí prerušiť spojenie, ale sledovať niekoho počas spánku, keď o tom ten druhý nevie, bolo trochu choré - dokonca aj pre neho. Namiesto toho napíše Harryho mame správu. Za pár hodín by mala byť hore, keďže bola ranným vtáčaťom a tak by mohla ísť do Harryho izby a vziať mu laptop z postele skôr, ako by došlo k nejakej nehode.
~*~
Nasledujúce ráno, 8:44

Louis sa prebudil na to, že mu niekto búši na dvere. So zavrčaním sa prevalil z postele a bez toho, aby otvoril oči, sa dopotácal k dverám. Dúfa, že ide pri najmenšom o požiar. "Louis!" Bol to Niall. "Vydrž, vydrž," zahundral Louis. Zašmátral po kľučke a otvoril dvere, zabúdajúc že je len v boxerkách. Starček, prechádzajúci okolo dverí na neho vrhol vyčítavý pohľad. "Čo je?" zakňučal, keď ho Niall tlačil dopredu, "Je príliš skoro na to, aby sme teraz niekam šli." "Je trištvrte na deväť," odsekol mu Niall s polo prevrátením očí, "Zayn sa stratil." "Čo?" Louis bol príliš unavený na to, aby premýšľal nad tým, čo to znamená. "Zayn sa stratil." zdôraznil mu Niall. Louis si pritlačil prsty na koreň nosa. Bolo definitívne príliš skoro na to, aby sa vysporiadal s niečím takýmto. "Čo myslíš tým, že sa stratil. Poznáš Zayna, pravdepodobne je stále niekde na párty." "Louis," zamračil sa Niall, "vieš, že to nie je pravda." "Áno," pripustil Louis, "viem." Pri všetkých jeho idiotských chvíľach bol Zayn vždy späť pred rannou kontrolou. Bola to kontrola, ktorú si určili oni sami ako preventívne opatrenie. Ak niekto trávil noc mimo, či už boli na turné alebo na výlete, museli sa ohlásiť do siedmej ráno. Bolo to bezpečnostné opatrenie, ktoré ich uisťovalo, že nikto nie je v problémoch. Najhoršou osobou v hlásení zvykol bývať Harry - zvyčajne preto, že bol opitý a spal aj napriek kontrole. Zayn kontrolu nikdy nevynechal a pravidelne za to Harrymu nadával. "Skúšal si mu volať?" povzdychol si Louis. "Áno," prikývol Niall, vchádzajúc do miestnosti a zatvárajúc za sebou dvere, "už niečo vyše hodiny. Stále sa to prepína na odkazovú schránku. Vôbec sa to na neho nepodobá. Jeho mobil je prakticky zrastený s jeho uchom! Louis... mám jeden zo svojich pocitov." Louisov žalúdok klesol a on bezmocne hľadel na svojho priateľa. Niallove pocity mali desivý zvyk, že sa stále neplnili, "Prosím, povedz mi, že to nemyslíš vážne. Nemyslím si, že by som zvládol ešte nejaké nešťastie." "Ja len..." Niall sa odvrátil a povzdychol si, "teraz keď o tom premýšľam, na tom včerajšom dievčati bolo niečo divné." "Akom dievčati?" opýtal sa Louis ostro, ukladajúc si ruky v bok. "Keď som odchádzal, Zayn sa rozprával s nejakým dievčaťom a..." Niall sa nepokojne zavrtel, "rozmýšľajúc o tom... bolo na nej niečo známe. Vlastne ... teraz, keď nad tým vážne premýšľam..." pozrel sa naspäť na Louisa a Louis mohol vidieť neistotu v jeho očiach, "Zayn nevyzeral akoby s ňou flirtoval... skôr akoby sa s ňou vážne rozprával. Vtedy som nad tým veľmi nerozmýšľal - vieš ako sa Zayn vždy rád rozpráva s dievčatami. Netuším, ako to s ním Myra vôbec vydrží." Louis si prekrížil ruky na hrudi, "Napadá ťa niečo, o čom by mohli hovoriť? Myslíš, že to bola reportérka alebo niečo?" "Neviem..." potom Niall pokrútil hlavou, "nie, nemyslím si, že to bola reportérka." "Dobre," povzdychol si Louis a znovu si zatlačil na koreň nosa. Už teraz ho začínala bolieť hlava, "Prezrel si twitter? Fanúšikovia vždy rýchlo zistia, kde sa nachádzame." "To som urobil ako prvé," pripustil Niall, "a nič." "Do kelu," zanadával Louis, "v poriadku, po prvé, nepodliehajme panike. Zayn ma právo urobiť chybu a aspoň raz v jeho živote zaspať. Poďme sa trochu poprechádzať a uvidíme, či ho niekde nezbadáme - môžeme sa opýtať aj personálu, či ho ráno niekde nevideli." Zohol sa dolu a zdvihol zopár šiat, hodených na podlahe. "Taktiež mu neprestávaj volať. Je takmer deväť hodín v bežný pracovný deň, čiže pochybujem, že bude spať ešte dlhšie. Ten, kto s ním je, bude musieť ísť do práce. Len dúfam, že zaspal u niekoho na podlahe a neurobil nič hlúpe." Pod hlúpym myslel vyspať sa s niekým. Louisovi sa Myra vážne páči, myslel si, že je pre Zayna tá pravá, udržiava ho pokope a vážne si nezaslúži, aby ju Zayn s niekým podviedol, či už pod vplyvom alkoholu alebo nie.