Room 317 LARRY (SK)

Časť 11 2/2

Skôr v to isté ráno, 2:03

Harry sa prevalil na posteli a buchol do vankúša. Bože, ako do pekla mal spať, keď všetko, čo mohol robiť bolo prehrávať si ten hrozný moment v hlave znovu a znovu dookola? Hanbil sa sám za seba. Vlastne sa naklonil, aby pobozkal Louisa. Pobozkal Louisa. Na čo preboha myslel?! Určite na nič rozumné! Bože, čo si teraz musí Louis myslieť? Pri tej myšlienke sa otriasol. Kriste, takmer pobozkal svojho najlepšieho priateľa - svojho mužského najlepšieho priateľa. Boli len vlások od nadviazania kontaktu. Ježiši, mal šťastie že ho neudrel! Nespomínajúc fakt, že by nemal na Louisa myslieť týmto spôsobom, mal predsa kontrolovať tieto hlúpe myšlienky a podnety. No, ako hovorí príslovie, teraz bola mačka z vreca von. Najhoršie z toho všetkého bolo, po celom tom zahanbení, že si nemohol pomôcť ale cítil sa horko sklamane. Neexistoval žiaden spôsob, akým by si Louis nevšimol že ho chcel Harry pobozkať, takže veci medzi nimi boli kráľovsky doje*ané. Vlastne, vymaniť z toho všetkého bozk by za zrúcanie ich priateľstva stálo. Všetko, čo mu teraz zostalo, bola len trápna a nepríjemná spomienka a nič na oplátku - žiaden osoh. A tiež si nemohol prestať predstavovať, aké by to bolo. Jeho myseľ hrala tie najkrutejšie hry - nútiac ho predstavovať si, aký by to bol pocit dotknúť sa perami tých Louisových. Pocit, ktorý mu tým jeho myseľ vyvolávala bol zakaždým neuveriteľný a začínal byť nepríjemne vzrušený. Nebolo to až tak prekvapujúce, keďže bol v tom veku, keď stačilo aby vietor správne zafúkal a on stvrdol. Ale nehodlal sa to urobiť, nie dnes. Ak by to urobil, v zásade by to bolo uznanie, že jeho pocity sú skutočné - a už by tam nebolo cesty späť. Už nikdy by nebol schopný pozrieť sa na Louisa ako na 'iba priateľa' - a to by bezpodmienečne zničilo ich priateľstvo... ak už zničené nebolo. Zakňučal a prevalil sa, zabárajúc si hlavu do vankúša a uvažujúc, či by pomohlo ak by sa udusil. Neurobilo to nič okrem otretia istej citlivej časti tela o plachty; ktorá vážne nepotrebovala viac impulzov. Hlboko zastonal a stiahol svoje boky dozadu. Bol tínedžer a bol celkom navyknutý na trochu "pravej ruky" pred spaním. Nechcel urobiť túto situáciu ešte intenzívnejšou - slovná hračka ako určená. Napravil si boxerky, ale pomohlo to len trochu. Bože, bude trvať večnosť kým to samo zmizne - možno by sa mal len rýchlo urobiť a prinútiť sa myslieť na Frankie Sandfordovú - a iba na Frankie Sandfordovú. Nemalo by to byť nič náročné vzhľadom na to, že ona sa zvyčajne nachádzala v jeho mysli počas týchto činností. (*Asi si nepamätáte keď sa objavila jej fotka, na ktorej vyzerala takmer ako Louis.*) Predstavujúc si tie dlhé, hladké nohy, strčil svoju ruku pod lem boxeriek a vzal si ho do rúk, prehĺtajúc vzdych od úľavy. Bol bolestne tvrdý. Predstavil si ako sa mu tie dlhé nohy obmotajú okolo chrbta a pocit jej pŕs natlačených na jeho hrudi. Začal si ho honiť, jeho dych bol čoraz nedostatočnejší. Áno, mohol cítiť ako preplieta svoje prsty v tých krátkych vlasoch, poťahujúc za ne zatiaľ čo ho bozkávala na krku. Vydvihol by ju hore a tvrdo by ju pobozkal, olizujúc vnútro jej úst a cítiac, ako sa jeho jazyk kĺže oproti tomu jej. Potom by uchopil tie štíhle boky a obtrel by sa o ňu, pripravujúc ich na to, čo príde. Potom by ho tie modré oči pozorovali, ohromujúc ho ich intenzitou a on by sa naklonil a znovu by ho pobozkal. Nie... ju... znovu by ju pobozkal. Vášnivo a pomaly. Preč od jej úst, dolu jej krkom, pričom by si vzal trochu času aby mohol drsne sať jeho hrdlo. Potom dolu, cez tú pevnú hruď k medzierkam a priehlbinám medzi tými šiestimi tehličkami naspodku. Jazykom by prešiel po každom jednom hrbolci, až pokým by sa tie boky, ktoré držal, zúfalo nechveli. Následne by sa zohol dolu k svetlím chĺpkom na jeho bruchu, pričom by si vzal zopár z nich medzi zuby a vzhliadol hore, opatrne poťahujúc - vidiac v tých modrých očiach potrebu a túžobný oheň. Vrátil by sa hore, hladiac dlaňami to jemné brucho, dôverne kolísajúc ich boky dokopy, cítiac ako sa ich slabiny trú o seba tak tvrdo, až sa Louis v chrbte prehýbal rozkošou... Harry sa zrobil tak náhle a tak prudko, že skĺzol z postele a vykríkol keď vášnivo pulzoval oproti svojmu bruchu. Slabo padol naspäť na vankúš a pár minút divoko dychčal, cítiac pot kĺzajúci dolu jeho krkom, ešte viac krútiac jeho vlasy. Bože, bolo to tak dobré, až pociťoval bolesť. Ale zatiaľ čo si užíval príval endorfínov, začal ho zaplavovať pocit viny pri spomienke na Louisovu tvár... spôsob akým by si ho predstavil prehýbať sa pod jeho rukou. Zastonal a prehodil si dlaň cez tvár. Bol úplne v koncoch. Je*ať jeho život. Vážne, do pekla s tým všetkým.
~*~
Pred dvoma dňami