Room 317 LARRY (SK)

Časť 15 2/2

Zayn sa objavil 20 minút neskôr a vyzeral úplne vyčerpane. Bol na miestnej policajnej West Midlandskej stanici spisujúc zápisnicu a odpovedajúc na niekoľko otázok, ktoré mu policajti kládli ohľadom toho, čo videl. Zastavil sa vo dverách, niekoľko sekúnd hlúpo žmurkajúc na Louisa a potom sa rozbehol priamo k nemu, "Louis!" Louis sa usmial, vyskočil na nohy a stretol sa so Zaynom v smiešne tuhom objatí. "Si späť!" Zakričal Zayn, hľadiac dlaňami každý centimeter Louisovej tváre, "Konečne si späť! Chýbal si mi! Tak strašne si mi chýbal!" Potom vtlačil Louisa do ďalšieho objatia. Avšak po minúte sa odtiahol a upokojil sa, "Vas' happening Tomlinson?" Pozdravil sa. snažiac sa aby to znelo cool. Potom sa jeho oči rozšírili, "Ježiši, pozrite na to opálenie, kamoš! A tvoje vlasy! Zafarbil si si ich?" Louis potriasol hlavou, "Nie, len sa mi zosvetlili od slnka." "Kam si šiel? Na Bahami? Simon nám to nechcel povedať - pravdepodobne pre prípad, že by Harry nechal všetko tak a šiel ťa navštíviť alebo niečo. Trápil sa od chvíle, čo si od nás zmizol. Dokonca ani Aiden ho nevedel rozveseliť. "Louis sa potešene usmial, vyzeralo to tak, že chýbal Harrymu tak strašne, ako Harry jemu. "Mali pravidlo, ktoré mi zakazovalo akúkoľvek komunikáciu s verejnosťou kým som tam bol. Strašne ste mi chýbali chalani ale... úprimne? Bolo fajn koncentrovať sa pre zmenu len na jednu vec. Raz vám o tom porozprávam, keď budete všetci v poriadku."
~*~
Streda 22:04 - Izba 319

Bola streda večer, keď sa Harry konečne rozhodol prebrať. Louis sedel v kresle a listoval v Magazíne Nuts spolu so Zaynom a Niallom, keď tichý ston narušil ticho. Všetci vzhliadli hore a usmiali sa, keď zbadali ako sa Harryho viečka otvárajú. Louis sa okamžite zdvihol na nohy a podal časopis Zaynovi, nakláňajúc sa nad posteľ tak, aby ho Harry mohol vidieť. Harryho oči sa pomaly otvorili a Louis sa na neho usmial, "Už bolo načase ty lenivec." Harryho oči sa znovu zavreli keď vypustil ďalší tichý ston. Louis sa sklonil a jemne pohladil svojho kamaráta po líci, "Veľmi to bolí?" Harry zo seba vydal malý kvíliaci zvuk, ktorý znel ako áno tak jasne, akoby to skutočne povedal. Zayn vyšiel z izby, aby zavolal sestru a vrátil sa s Lorraine, ponáhľajúcou sa za jeho chrbtom. Tá mu menila kvapkanie - zvyšujúc dávku akéhosi lieku proti bolesti, ktorý mu podávali. Potom na pár minút zmizla, vracajúc sa s inštrukciami na kontrolu jeho krvného tlaku a všetkého ostatného. Chalani stáli bokom, aby ju nechali pracovať. Nakoniec ustúpila a usmiala sa, "Oznámim službu-konajúcemu lekárovi že ste hore, pán Styles." Pozrela sa na ostatných troch a prísne im pohrozila prstom, "Nie že ho príliš unavíte," varovala ich. Len čo opustila izbu, Harry si slabo stiahol kyslíkovú masku z tváre. Louisovo videnie sa rozmazalo, keď sa opäť sklonil nad posteľ, dívajúc sa do tých zelených hlbín. Harry sa na neho taktiež zadíval, jeho oči boli trochu rozostrené, "Páni..." zachrapčal. "Viem..." prikývol Louis, "Musíš sa dať do poriadku kamoš. Nemôžem ťa nechať samého ani na desať minút, môžem?" "Nie..." Harry na sekundu zavrel oči a potom ich znovu otvoril, s pohľadom stále rozostreným, "ty... vyzeráš... kurva... úžasne... som mŕtvy... že... a ty... si... anjel...?" Zayn s Niallom vyprskli do smiechu a Louis sa zachichotal, červenajúc sa, ale tiež bol rád, "Nie, nie som anjel a ty nie si mŕtvy. Myslím že ti tie lieky poplietli hlavu, kamoš." "Mrznúci hrob... práši na verejnosť," zamrmlal Harry a tento krát vybuchli do smiechu všetci traja. Harry bol definitívne mimo. "Harry," povedal Louis sladko, jemne prehrabujúc prstami cez kučery, vykukujúce spod obväzu, "myslím, že by si mal ísť naspäť spať." "Mmmhmm," Harryho zaklipkal viečkami, "Tá ovca... tancujúca s koňom... je to párty." Zamrmlal a opäť zaspal. Louis sa s úškrnom otočil k Zaynovi, "máš to?" Zayn sa usmial a sklonil telefón, "Jasne a zreteľne. Len nehovorte sestričke, že som tu mal mobil. Pôjdem von a tweetnem to."
~*~
Nasledujúce ráno sa Zayn s Louisom vrátili do nemocnice o ôsmej, keďže strávili noc v miestnom hoteli. Niall zostal s Liamom, ktorý sa vzoprel odhadom doktorov nie len tým, že zostal nažive ale aj tým, že sa jeho stav zlepšoval. Najprv sa zastavili v Harryho izbe. Harry stále spal, keď ho Louis so Zaynom opúšťali predchádzajúcu noc, takže Louis dúfal, že teraz bude hore.Keď sa priblížili, Hillary nahnevane vychádzala z izby. "Čo sa deje?" prekvapene sa opýtal Louis. "Oh, je na posmech," povzdychla si. "Pozrite, vy ho prinútite niečo zjesť, je tak?" Louis sa natiahol za dverami a na sekundu zastal, obzerajúc sa za Zaynom, "Mohol by si nám dať päť minút, prosím?" Zayn sa usmial a prikývol, pokynúc mu aby vošiel. Louis sa zhlboka nadýchol a otvoril dvere. "Nie som hlad... ... ... ... Louis?" Harry zalapal po dychu, jeho oči sa rozšírili. Sedel na posteli a posteľný stolček s jedlom bol odtlačený na stranu. "Ahoj," povedal Louis, zatvárajúc za sebou dvere a mieriac k posteli. Harry vyzeral totálne vyjavene, ale ani o trochu menej nadšene že ho vidí. "Si vážne späť? Myslel som, že sa mi to snívalo..." "Nie," Louis pokrútil hlavou a jemne sa usmial, "nesnívalo sa ti to. Som späť... prekvapenie." Harry na neho hľadel a vyzeral, že stratil reč. Louis sa zavrtel, cítiac sa trochu nepohodlne pri toľkej pozornosti. "Čo?" Spýtal sa. Harry si oblizol pery a natiahol ruku, aby sa mohol dotknúť jeho vlasov. "Vyzeráš úžasne," potom sa jeho spodná pera zachvela, "Bože, chýbal si mi." Pri 'chýbal' sa mu zlomil hlas. Louis sa usadil na kraj postele, opatrne, aby nestrčil do svojho kamaráta - ten chalan mal predsa zlomenú nohu a tri zlomené rebrá. "Aj ty si mi chýbal," povedal potichu s vlhnúcimi očami, "veľmi... ja... tak strašne som sa zľakol, keď som videl ten obrázok v novinách. Myslel som si, že som ťa stratil." Harry sa za ním natiahol s jeho zdravým bokom a pritiahol si Louisa bližšie tak, že sa ich spánky dotýkali a dýchali jeden druhému do ramien. Louis si zavrel oči, vychutnávajúc si vôňu Harryho pokožky, tak bolestne známej, ako korenené sušienky. Bože, tak neuveriteľne mu chýbal. Tak sakramentsky veľmi. "Kde si bol?" zamrmlal mu Harry do krku, "Hrozne som sa bál, že by sa ti niečo stalo a ja by som nikdy nedostal šancu povedať zbohom." "Oh Harry," ľútostivo povedal Louis, znovu cítiac ako ho bolí pri hrudi, "prosím povedz mi, že si si nerobil starosti kvôli tomuto? Som v pohode. Vlastne, som viac ako v pohode, som v najlepšej forme v akej som kedy bol. Ty na druhej strane..." Odtiahol sa a vtisol jemný bozk na Harryho zarastené líce. Harryho dych sa zasekol a Louis si spomenul na svoj sľub. Odtiahol sa ešte viac a zahľadel sa Harrymu do očí, jeho žalúdok robil všetky druhy kotrmelcov a sált. Fajn, toto bol moment pravdy. Mohol to urobiť? Bol dostatočne odvážny na to, aby svoje myšlienky premenil na skutočnosť? Koniec koncov, toto bolo niečo, na čo sa tešil posledné štyri roky - od chvíle, čo tak dávno odmietol Harryho. Pomaly sa začal približovať, no potom, na jeho prekvapenie, sa zjavil Harryho ukazovák a pritlačil sa mu na pery zastavujúc ho predtým, než sa vôbec priblížil. Aj keď to vyzeralo tak, že toto gesto stálo Harryho všetku vôľu. "Nemôžem uveriť že to hovorím," zamrmlal, "ale... udrž si tú myšlienku prosím - len kým mi nebude lepšie a budem si to môcť užiť... bez toho, aby som ťa ovracal." Namiesto toho aby sa cítil sklamane, sa Louis zasmial nad známymi slovami, znejúcimi rovnako úprimne a chytil Harryho ruku, "Áno, myslím, že som si to zaslúžil." Naklonil sa dopredu a vtlačil ďalší bozk na Harryho líce, "Dobre, budem sa držať tohto 'neskôr'."
~*~
Liam sa prebudil v piatok presne o 12:34. Všetci štyria boli pri jeho posteli a hrali karty. Harry bol presunutý na všeobecné oddelenie, ale prepustiť ho sa chystali až v pondelok. No milo prehováral sestričky aby ho nechali na pár hodín navštíviť Liama, aj keď, milé prehováranie možno nebolo úplne presným označením - skôr hranie na city spôsobom, akým to Harry robil najlepšie. Liam nepovedal nič, len otvoril oči a asi desať sekúnd sa díval na Nialla. Potom opäť zaspal. Niall úľavou nemohol prestať plakať celé popoludnie opakujúc, "To bol ten najlepší darček na výročie, aký mi Liam mohol dať."
~*~
Niall, Zayn ani Louis potom nemohli v nemocnici tráviť priveľa času. S príchodom pondelka boli povinný plniť ďalšie povinnosti. Simonovi to bolo ľúto, no dal im toľko času, koľko mohol. Nemali len povinnosti s kapelou ako tri týždne autogramiád, fotenia, rozhovory a koncerty, pretože vodič rýchleho auta bol obvinený zo zabitia, dvoch ťažkých ublížení na zdraví, jazdenia pod vplyvom alkoholu a ďalších trestných činov súvisiacich s jazdou a Niall so Zaynom museli pomáhať právnikom. A keďže v tom boli zapojení One Direction, média nehovorili o ničom inom. Keď sa traja z nich chystali odísť na autogramiádu kvôli ich knihe o týždeň neskôr, Harry sľúbil Niallovi že sa namiesto neho postará o Liama. Nemohol spievať s troma zlomenými rebrami, taktiež nemohol veľmi chodiť so zlomenou nohou a tak radšej zostal v Birminghame. Simon to odsúhlasil. Všetko čo mohli oni traja robiť, bolo volať do nemocnice kedykoľvek mohli - Niall, najmä Niall, strávil polovicu nocí telefonovaním s Liamom. Louis na tom s Harrym nebol o nič lepšie, premrhajúc všetky voľné minúty a esemesky počas prvých dvoch týždňov. Bolo to počas tretieho týždňa, oni traja boli práve v Newcastle, obchádzajúc severné mestá, keď bol Louis prebudený o 1:38 bzučiacim mobilom, položeným na nočnom stolíku. Ospalo sa poň natiahol a zbadal, že volal Harry. Prijal hovor a zašepkal, "Harry?" "Ahoj Louis," odvetil Harry potichu, znejúc podráždene, "si sám?" Louis sa zahľadel na druhú posteľ, kde spal Zayn a vykĺzol zo svojej vlastnej, "vydrž," povedal. Schmatol najbližší sveter, kartu od dverí, topánky a ticho sa vyplížil z miestnosti, mieriac dolu chodbou ku kaviarni. Našťastie bola prázdna."Ahoj," povedal a zrútil sa do jedného z najbližších kresiel, "deje sa niečo?" "Nie..." odvetil Harry pomaly a potom si povzdychol, "ja len... chcel som sa s tebou porozprávať." "O pol druhej ráno?" doberal si ho Louis, keď si vložil kartu od dverí do vrecka, aby ju nestratil. "Áno, uhm... prepáč," Louis mohol počuť neistotu v Harryho hlase, "Možno by som mal počkať do rána." "To je v poriadku," odpovedal mu Louis jemne, "nevadí mi to. O čom si chcel hovoriť?" Chvíľu bolo ticho predtým, ako si Harry zhlboka vydýchol, "Dobre, možno to bude znieť trochu divne, ale trápilo ma to niekoľko týždňov... pamätáš si, keď som sa prebudil?" "Mmmhmm." "Povedal... čo si mi povedal? Viem, že som bol dosť mimo - videl som to video, ktoré Zayn tak láskavo natočil... ale potom... povedal si mi ešte niečo?" "Nie," odvetil Louis pomaly, premýšľajúc nad tým, na čo by mohol Harry narážať, "spal si po zvyšok noci, ja so Zaynom sme šli do hotela." "Oh, no, nevadí. Len som si myslel... to je jedno," Harry si znovu povzdychol. Louis sa posadil a podozrievavo si pritlačil telefón k uchu. "Čo si si myslel Harry? Čo si si myslel, že som ti povedal?" Nastala ďalšia chvíľa ticha, akoby zvažoval svoje slová, potom odpovedal, "Ja... myslel som, že si mi vravel niečo o tom, prečo si... ma odmietol... ale... neviem, možno sa mi to len snívalo alebo niečo. "Louisove srdce poskočilo až ku krku, takže Harry ho počul. "Nesnívalo sa ti to," zachrapčal. "Čo?" Harry znel úprimne šokovane. "Hovoril som o tom keď si bol v bezvedomí," priznal Louis. "Prečo?" spýtal sa Harry potichu, znejúc zmätene, "Myslím, prečo si mi o tom hovoril keď som bol v bezvedomí?" "Neviem..." odvetil Louis, nervózne si hryzúc do pery, "myslím... že to bolo jednoduchšie." "Louis..." povzdychol si Harry, "vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek." "Viem..." povedal Louis, zatvárajúc oči, "ale stále je pre mňa ťažké vyjadriť všetko, čo cítim." "Povedz mi to znovu." Louisove oči sa prudko otvorili, "Čože?" "Povedz mi znovu," zopakoval Harry, znejúc prosebne, "to, čo si mi povedal v nemocnici. Prosím?" "Ja..." Louisove srdce sa rozbúšilo."Prosím?" opäť ho prosil Harry. "Dobre," povzdychol si Louis, vedel ten prejav takmer naspamäť - na klinike si ho precvičoval dostatočne veľa krát. Raz by mu to aj tak povedal, a mohlo to byť aj teraz cez telefón, keď nemohol vidieť Harryho výraz. "Um... začal som tým, že mi je to ľúto." "Čo ti je ľúto?" opýtal sa Harry potichu.Louis zavrel oči, "že som bol zbabelec... že som nemal dostatok odvahy na to, aby som ti veril, keď si mi vravel že to myslíš vážne. Mal som ti veriť; verím ti celým svojím životom a mal som ti veriť aj srdcom." V reproduktore sa ozval tlmený zvuk, akoby sa Harry presúval, aby si našiel pohodlie. Louis sťažka prehltol, "Pamätáš si, keď som ti vtedy povedal že nemôžeme nič urobiť, pretože by sme ublížili kapele a nášmu priateľstvu - že ak by sme nikdy s ničím nezačali, tak by bolo ľahšie dostať sa z toho? Klamal som... Jasné, čiastočne to s tým súviselo ale... bolo to viac než len to." Louis znovu hlasno polkol, "Harry... vieš aký si úžasný? Si tak vtipný a pekný a múdry a divoký. Nikdy predtým som vo svojom živote nemal nikoho ako si ty. Nikdy som nemal nikoho, kto by ku mne vzhliadal tak ako ty. Nikdy som nemal nikoho, kto by ma potreboval takým spôsobom ako ty a kto by ma na oplátku ochraňoval. Rozumieš mi a miluješ ma preto, kým som, nie pre to, kto som, povzbudzuješ aby som bol sám sebou, aj keď to znamená že ma ostatní budú brať za blázna." Zasmial sa sám nad sebou, "Cítim pri tebe toľko rôznych pocitov a občas ma to mätie a desí. Áno, mätieš ma; zmiatol si všetko, v čo som ohľadom seba kedy veril. Keď som v tvojej spoločnosti, som tak nadšený... a plachý... a vďačný... a impulzívny... a ochraňujúci... a spokojný... a zoznam ešte pokračuje. Som si istý, že som pri tebe akosi cítil každú jednu možnú emóciu. Je to... desivé." Cez reproduktor začul Harryho slabý nádych a tak znovu prehltol a pokračoval, "Harry... neodmietol som ťa len pre dobro skupiny alebo nás, odmietol som ťa, pretože som vedel, že ak raz dovolím aby som sa do teba zaľúbil, tak by som sa z toho nikdy nedostal." Áno, povedal to a bola to neuveriteľná úľava. Ale teraz to musel vysvetliť - snáď to stihne predtým, ako Harry niečo povie, "Bál som sa, pretože si bol tak mladý a mal si tendenciu byť impulzívnym a skočil by si do vzťahu so mnou, akoby som bol nejaký... experiment. Mal si osemnásť; ľudia zvyčajne nenájdu svojho životného partnera v osemnástich. Plus, dievčatá a chalani prakticky padali k tvojim nohám. Nechcel som ťa odstrkovať od zábavy. Pretože... vedel som, že ak by sme si čokoľvek začali, chcel by som to navždy a nemyslel som si, že si na to pripravený." Zhlboka a roztrasene sa nadýchol, vystrašený zo svojich myšlienok, ale pomaly sa do toho dostával, "Ale to nebol jediný dôvod, prečo som ťa odmietol. Ja... ja..." Louis sa náhle snažil nájsť odvahu na to, aby povedal zvyšok. "Ty čo, Louis?" jemne sa spýtal Harry. "Ja..." Louis skrivil svoju tvár a rýchlo povedal, "bál som sa byť gayom." Vydýchol si, "Bál som sa byť gayom," znovu potichu zopakoval, "Myslím tým, že som sa bál byť gayom samo o sebe - nie to, ako by na to ľudia reagovali. Niektoré z vecí, ktoré gayi robia... no, nemyslel som si, že by som bol schopný robiť to a bál som sa, že by si bol kvôli tomu sklamaný. Vedel som, že ak by si ma o to požiadal, tak by som to urobil len preto, aby som ťa potešil a to ma desilo ešte viac. Nechcel som byť vo vzťahu, kde by som sa bál momentov, ktoré by som si mal užívať. Nechcel som mať tento druh vzťahu s tebou. Najhoršia vec z toho všetkého je, že som to odmietnutie ľutoval od chvíle, čo si v ten deň odišiel z tej záhrady. Ak by si sa o niečo pokúsil za posledné štyri roky, nezastavil by som ťa. Vzalo mi všetku silu povedať nie v ten jeden deň. Nemohol by som povedať nie znovu." Roztrasenou rukou si prešiel po tvári. "A čo sa zmenilo?" zašepkal Harry a Louis sa zhlboka zasmial,"Vedel som, že by si mi pri tejto časti položil túto otázku. No... myslím... že som si nakoniec konečne uvedomil, že si to so mnou myslel vážne... Neveril som tomu, až kým si sa ma nepokúsil znovu pobozkať. Tiež som si uvedomil, že taký vyľakaný z toho, byť s chlapcom, ako som bol ja, si pravdepodobne aj ty, ak nie ešte viac. To je niečo, na čom môžeme popracovať spolu.Keď som bol na klinike, mal som veľa času na premýšľanie, najmä o tebe - iba tebe, ako o človeku. Pochopil som, že by si nikdy neuvažoval dva krát nad mojimi požiadavkami - tak, ako by som ja nikdy neuvažoval dva krát nad tými tvojimi. Tiež som pochopil, že ťa poznám dostatočne dobre na to, aby som vedel že by si nedopustil, aby si bol sklamaný z mojich limitov - cenil by si si všetko, čo by som ti mohol dať. Si taký typ človeka - to je jeden z dôvodov, prečo..." "Áno?" zašepkal Harry, akoby kvôli niečomu zadržiaval dych. Louis sťažka prehltol, "To je jeden z dôvodov... prečo ťa nie len milujem... ale tiež sa do teba znovu zamilovávam." "Louis," Harry roztrasene vydýchol, "Poď domov... prosím."