Room 317 LARRY (SK)

Valentínsky špeciál

"Si si tým istý?" znovu sa opýtal Harry, zatiaľ čo posúval uzol svojej najlepšej kravaty smerom ku golieru na jeho košeli. Časť neho si stále myslela, že je to zlý nápad. Veľmi zlý nápad. "Som si tým istý," zasmial sa Liam stojaci za ním. Naklonil sa do dverí Louisovej a Harryho spálne a prekrížil si ruky na hrudi. "Všetko bude v poriadku. Ver mi. Nie je to predsa prvý krát, čo vám budem strážiť deti." "Ale tento krát je ich päť..." odvrkol mu Harry, hryzúc si do pery. V odraze v zrkadle videl, ako Liam prevrátil očami a odsunul sa od zárubne dverí. Dve sekundy na to sa Liamove ruky pevne usadili na Harryho pleciach a ich pohľady v zrkadle sa stretli. Liam sa na neho láskavo usmial. Ak budem mať nejaké problémy, som si istý, že Dana a Beth mi pomôžu. A aj tak. Veď Seth a Ella už nie sú bábätká, kamoš. Majú už päť rokov." "Dobre, dobre," povzdychol si Harry, trochu sa nakloniac do jeho náručia, "ja len..." "Viem," povedal Liam potichu, "sú to tvoje deti, budeš sa o nich báť, ale ver mi, ak môžu prežiť dva týždne o samote s Daisy, som si istý, že jednu noc so mnou zvládnu tiež." Harrymu sa na perách vyčaril malý úsmev, "Áno, to je pravda." Liam ho povzbudivo stisol za rameno. "Tak fajn. Ale pamätaj si; o pol siedmej je čas okúpať dvojičky a v posteli musia byť najneskôr o pol ôsmej. Možno ťa budú prosiť, aby si im prečítal rozprávku - je len na tebe, či tak aj urobíš, ale iba jednu, lebo potom tam stráviš celú noc." Liam prikývol. "Ryan môže zostať hore do pol jedenástej, ak chce," pokračoval Harry, "ale musí ti dať svoj mobil predtým, ako pôjde spať." Liam znovu prikývol. Vedel, že opatrenia s mobilom sú kvôli tomu, že Ryan bol niekoľko krát prichytený, ako si esemeskuje s kamarátmi do skorých ranných hodín. Louis ani Harry neboli prekvapení, keď sa jeho známky začali zhoršovať kvôli jeho unavenosti. A to je dôvod, prečo im ho musí pred spaním odovzdávať. "Beth si možno prinesie frajera, ale ten musí odísť najneskôr o jedenástej a za žiadnu cenu ho nepúšťaj do jej izby - môžu sa zdržiavať len na prízemí. A tiež sa pokús držať dvojičky od oddychovej miestnosti. Dana má do budúceho týždňa odovzdať referát a tak potrebuje trochu pokoja. Plus, nachádza sa tam časť jej práce a nikto nechce, aby sa to poškodilo." "Žiaden problém." Harry si zahryzol do spodnej pery a premýšľal, čo ešte by mal povedať svojmu priateľovi. "Uh... všetky núdzové čísla sú na chladničke... vrátane čísla do nášho hotela. Umm... máš tam všetko, čo potrebuješ na boloňské špagety, ale môžeš im na večeru pripraviť hocičo, čo budeš chcieť. Deti nie sú vyberavé a trúfam si povedať, že Ryan ti s večerou pomôže. Varenie ho momentálne dosť baví. Oh! A sú tam nejaké hrnčeky s čokoládovou penou ako dezert, ale to len v prípade, že zjedia všetku svoju zeleninu - ale môžu len jeden a po večeri už žiadne šumivé nápoje... len mlieko alebo vodu." Liam vážne prikývol, zatiaľ čo Harry začal odrátavať pravidlá na prstoch. "Beth môže ísť večer na internet, ak si dokončí všetky úlohy. Skontroluj jej plánovač, ak by si jej neveril keď ti povie, že už má všetko hotové. Boy-bandy a sexy herci nie sú až takí dôležití, ako jej skúšky. Čo ešte... Oh áno, uisti sa, že Ella nakŕmi svojho škrečka pred tým, ako pôjde spať a že si Seth poriadne umyje zuby - budúci utorok je objednaný na kontrolu k zubárovi. Čo ešte, čo ešte... v kuchyni je kopu pečiva a cereálií na zajtrajšie raňajky. Seth a Ella sa pravdepodobne zobudia niekedy medzi siedmou a ôsmou, ale budú potichu pozerať rozprávky, až kým sa nezobudíš aj ty. Možno si aj samy urobia cereálie, ak budú príliš nedočkaví. Lou a ja aj tak vstávame v sobotu zvyčajne okolo desiatej a tak sú zvyknutí, byť dolu sami. Neočakávaj, že sa ostatní traja zobudia skôr, ako o jedenástej, ale ak by nevstali ani po pol dvanástej, tak im zabúchaj na dvere a povedz im, aby vytiahli tie lenivé zadky z postelí." "Dobre," zasmial sa Liam, "myslím, že to všetko zvládnem. Všetko bude v pohode kamoš. Ty sa len sústreď na to, aby ste si to dnes užili. Zameraj sa pre zmenu na Louisa. Obaja si to zaslúžite a potrebujete to." "Áno," povzdychol si Harry, "to teda potrebujeme. Ďakujem ti Li." Liam ho obdaril neistým úsmevom a načiahol sa, aby mu upravil kravatu, "Nemáš za čo. Teraz si vezmi tašku a choď už." Obaja zišli dolu do kuchyne, kde ich obdarili pochvalným zapískaním, "Whoa oci! Vyzeráš fakt dobre!" doberal si ho Ryan od stola, kde vystrihoval niečo z časopisu."Niekto si to dnes v noci poriadne užije," dodala Dana pobavene, keď prešla popri nich smerom ku kanvici. "Ewwwwwwwwwww!" Ryan s Beth s hrôzou zastonali, tváriac sa, že zvracajú. "Fuj," otriasla sa Beth, odtláčajúc od seba svoju učebnicu. "Vďaka za túto predstavu, sestrička. Bola som viac než šťastná, keď sa mi darilo nemyslieť na to. A aj tak sú už dávno za svojimi sex-rande. Mohli by si zlomiť bok, alebo niečo" "Tak aby si vedela, ešte stále som dosť flexibilný," ozval sa hrubší hlas spoza Harryho, "čo mal tvoj otec šancu overiť si minulý týždeň." Harry sa snažil potlačiť smiech, zatiaľ čo sa Louisova ruka ovinula zozadu okolo jeho pása. Ich tri najstaršie deti ich obdarili znechutenými poznámkami ako "Yeughhhhh!" "Nechutné!" a "Oh bože, z tohto budem mať traumu už do konca života!" Dokonca aj Dane prišla Louisova odpoveď tento krát až príliš detailná. "Ako znechutiť vaše deti," zamrmlal Louis Harrymu do ucha, "jednou jednoduchou vetou." Harry sa znovu zasmial a natiahol krk dozadu, zdieľajúc rýchly bozk s jeho druhou polovičkou. "Mmm," zamrmlal Louis uznanlivo a jeho pery sa spustili dolu po hladkej brade jeho manžela a zaborili sa do goliera na jeho košeli, "Pekne voniaš." Harry sa s úsmevom otočil a jeho srdce vynechalo zopár úderov keď videl, čo má Louis na sebe. Čierne nohavice, krémovú ľanovú košeľu, svetlú ružovomodrú kravatu a sivú vestu s krémovými ozdobami. "Vyzeráš sexy," uznanlivo zamrmlal, vtláčajúc ďalší rýchly bozk na Louisove ústa a snažiac sa aspoň na teraz potlačiť "nadšenie" z Louisovho výzoru. Napriek tomu, že boli stále flexibilní, zisťovali, že po štyridsiatke im čas na nabranie dychu zaberie o čosi viac. Mali predsa celú noc a Harry nechcel, aby to skončilo príliš skoro. "Pripravený?" zašepkal Louis, vtlačiac ďalší jemný, vlhký bozk na Harryho sánku. "Áno," škeriac sa odvetil Harry."Seth! Ella! Váš otec a ja odchádzame!" zakričal Louis do domu. O chvíľu neskôr počuli dva páry ponáhľajúcich sa nôh bežať dolu schodmi. Harry s Louisom sa od seba ledva odtiahli, keď boli ich nohy uväznené takmer totožnými drobcami. "Ahoj oci!" povedala Ella nadšene, tesne stískajúc Harryho stehno. Harry sa zasmial a vydvihol ju hore na ruky. "Ahoj tekvička," odvetil, pobozkajúc ju na čelo, "buď dobrá k strýkovi Liamovi." "Ja ? Ja som vždy dobrá," odsekla so zubatým úsmevom, "nevinná ako anjel - ako vždy hovorí babka Anne!" Harry zaklonil hlavu dozadu a zasmial sa; ak Ella po niekom niečo podedila, bol to Louis. Bola veselá, zlomyseľná a plná drzých poznámok. Seth sa od nej príliš nelíšil. Harry vtisol ďalší bozk na jej čelo a potom ju vymenil za Setha. "Tento krát žiadne vodné balóniky v Liamovej posteli, ako si to minule urobil Zaynovi," varoval Harry svojho syna, ktorého odpoveďou bol smiech, a keď sa dozviem, že si dal Beth do izby ďalšieho pavúka, tak ti zakážem rozprávky na celý týždeň. Počuješ ma, mladý muž?" "Áno ocko!" Zastonal Seth, prevracajúc očami. "Môžete už konečne ísť?" Harryho oči sa podozrievavo zúžili, "Prečo? Čo máš za lubom?" "Nič!" rýchlo odvetil Seth, ukazujúc svojmu otcovi všetky zuby - okrem jedného zospodu, ktorý mu vypadol minulý týždeň. "Len chceme stráviť nejaký čas s naším strýkom Liamom!" "No jasné," Harry ho pustil, aj keď mu veľmi neveril. Po výmene objatí a pozdravov s ich staršími deťmi a vtlačením nútených bozkov na Bethine líca len preto, aby ju naštvali, si Harry s Louisom vzali svoje tašky a vyšli von. Všetci ich odprevadili k dverám a nepríčetne im mávali, zatiaľ čo Harry naštartoval auto a otočil ho vo dvore."Aj ty máš ten dojem, že to bolo príliš jednoduché?" nemohol si pomôcť a opýtal sa Louisa, zatiaľ čo v spätnom zrkadle pozoroval miznúci obraz ich detí.Louis sa zasmial, zatiaľ čo sa pripútal v sedadle, "Áno, bolo to fakt milé, nemohli sa dočkať, kým nás vyrazia z dverí." Harry sa zamračil, "Zaujímalo by ma prečo." Louis si odfrkol a posunul sa bližšie k svojmu partnerovi, "Pretože Liam je mäkký a oni to vedia. Každé pravidlo, ktoré si zadal bude porušené a vyhodené von oknom."Harry sa zamračil ešte viac, "Myslíš si teda, že je múdre nechávať Liama samého?" "Áno!" zasmial sa Louis, "Budú s ním v poriadku. Deti si od nás potrebujú oddýchnuť tak, ako si mi potrebujeme oddýchnuť od nich. Nerob si starosti. Jedna voľná noc im neublíži. Poďme si užiť tento voľný čas, kým môžeme." Harry sa nežne usmial a zabočil doprava. "Fajn," súhlasil a pozývajúco nadvihol ruku. Louis sa usmial a naklonil sa ponad ručnú brzdu, opierajúc sa o Harryho bok. "Hmmm," spokojne si povzdychol, "len ty a ja a žiadne deti celú noc... naozaj sa na to teším."
~*~
Hotelová reštaurácia bola nóbl, ale v pohode. Namiesto gýčovej srdiečkovej dekorácie a červeného riadu, na ktorú sa preladila väčšina miest v tento Valentínsky deň, sa hotel Randolph v srdci Oxfordu zaobišiel s jednoduchými, no peknými bielymi svetielkami a dvoma krémovými sviečkami na každom stole. Bolo tam príjemne a mali svoje súkromie, čo znamenalo, že si to mohli obaja vychutnať bez prerušovania fanúšikov.Harry si nemohol pomôcť a počas chvíle, keď sa ich oči pásli na menu, si ukradol moment a zahľadel sa na svojho manžela na druhej strane stola. Aj napriek jeho rastúcemu veku bol Louis ako 49 ročný stále neuveriteľne pekný. Jeho vlasy boli posiate výraznými šedinami a vrásky okolo jeho očí sa stále prehlbovali - aj keď vďaka tomu vyzeral ešte šibalskejšie a drzejšie ako kedy pred tým. Avšak bolo divné myslieť na to, že pred rokom by dal Harry všetko čo mal za to, aby mohol svojho manžela vidieť takého spokojného a plného života akým bol teraz. Minulý rok bol zlý a Harrymu okamžite zišlo na um, že už mohol byť vdovcom. "O čom premýšľaš?"Harry zažmurkal a usmial sa, keď stretol zvedavý pohľad svojho partnera. Rozbúšilo mu to srdce. "O tebe," potichu priznal. "O mne? Si si istý?" zasmial sa Louis, trochu skloniac hlavu. "Nie o deťoch a o tom, či dom ešte stojí?" "Nie, naozaj som premýšľal o tebe," trochu pobavene odvetil Harry, "aj napriek tomu, ako neuveriteľne to znie," zažartoval. Potom sa trochu odtiahol, zatiaľ čo čašník položil na stôl dva poháre a džbán vody. "Určite nie som taký zaujímavý," s ľahkosťou nadhodil Louis a obom im nalial po pohári. "Ty si hlavným dôvodom, prečo je môj život aspoň trochu zaujímavým," pravdivo odvetil Harry a siahol si do vrecka, z ktorého vytiahol malú krabičku. Louis si s úľavou vydýchol, keď mu ju podal. "Vďaka bohu! Myslel som, že som to zabudol doma! Vďaka." Odkrútil veko, vysypal odtiaľ dve tabletky a rýchlo ich prehltol. "Nechal si to pri umývadle v kúpeľni a tak som ich vzal len pred prípad, že na to zabudneš. Nebudem predsa riskovať to, že vynecháš niekoľko svojich dávok." "Áno..." povzdychol si Louis, "to by nebolo dobré. Takže..." vsunul krabičku do jeho vlastných nohavíc a natiahol sa, zoberúc Harryho ruku, "ako sa cítiš? Myslím, ako sa skutočne cítiš? Neviem si predstaviť aké ťažké to pre teba posledný rok muselo byť - na vlastnú päsť sa starať o naše deti a obskakovať môj zadok." "Som v poriadku," potichu odvetil Harry. Louis mu venoval skeptický pohľad a Harry mu rýchlo zopakoval svoju odpoveď, "vážne," s úsmevom prikývol, "som unavený, ale v pohode - teraz, keď už nie si v nemocnici a znovu funguješ ako predtým. Hoci dvojtýždňová dovolenka by mi bodla. V nejakej slnečnej, piesočnej krajine, míle vzdialenej od všetkých repríz Rescue Rover a Katy the Vampire Princess." "Takže niekde v Karibiku, bez detí?" hádal Louis s náznakom pobavenosti. Harry sa zaksichtil, "je to zlé?" "Nie," pokrútil Louis hlavou, "je to pochopiteľné a ak by si chcel ísť, len my dvaja, tak som si istý, že teta Daisy by sa za nás postarala o tie príšery za nejakú rozumnú cenu... alebo skôr, ako v poslednej dobe naznačovala, nový tablet." "Si hrozný..." nadhodil Harry a potom sa smutne usmial, "ale... aj tak by si sa jej o tom mohol zmieniť, keď s ňou budeš najbližšie hovoriť." Louis sa zasmial, odľahčene a sviežo, a Harrymu sa zrazu v hrdle objavila hrča. Pretočil zovretie ich rúk tak, že láskavo pohladil palcom kovový prsteň na prste svojho manžela. Louisov smiech pomaly utíchol a Harry v tichej fascinácii sledoval, ako Louis ohol jeho vlastné prsty, aby ich mohol prepliesť s tými jeho. "Ľúbim ťa," zašepkal Louis a Harryho srdce sa zachvelo. "Aj ja ťa ľúbim," dostal zo seba a podvihol Louisovu ruku, pobozkajúc ho na hánky - spodnou perou zachytiac chladný kovový krúžok. Jeho oči sa na moment zavreli a hore jeho hruďou sa driapalo niečo, z čoho ho pálili oči aj nos. Či už to bolo len bezvýznamné gesto alebo vnútorná potreba, ktorú si ani nevšimol, Harry Louisovu ruku nepustil. Pridržiaval ju na svojej strane stola a Louis si ju nepritiahol naspäť. "Ako sa cítiš ty?" spýtal sa nakoniec Harry, "Myslím, ako sa s tým vyrovnávaš? Viem, že si sa kvôli deťom a mne snažil tváriť v pohode, ale... si stále nervózny?" Louis si povzdychol a sklonil hlavu, "Bol by som blázon, ak by som sa ani trochu nebál, Haz. Viem, že s každým ubehnutým týždňom je stále viac a viac nepravdepodobné, že moje telo tú novú obličku odmietne, ale stále..." "Nebudeš si istý, až kým ti to lekár nepotvrdí," dokončil Harry. "Presne..." "No, ak ťa to trochu upokojí, myslím že vyzeráš fantasticky," povedal Harry vážne, "Teda... videl som ťa tesne pred transplantáciou obličky a myslel som si..." odmlčal sa, uvedomujúc si že sa chystá povedať niečo, čo si mal navždy nechať pre seba. "Čo si si myslel?" Jemne na neho pritlačil Louis. "Myslel som... myslel som, že..." "No tak Haz," povzdychol si Louis, vediac že Harry sa snaží prísť na nejakú uveriteľnú lož. "Proste mi to povedz. Čo si si myslel?" Stisol Harryho ruku a ten rozochvene vydýchol. "Myslel som si, že umrieš," priznal. Louis stuhol a sťažka prehltol, "To... to si mi nikdy nepovedal," pri konci mu stiahlo hrdlo. "Počas toho všetkého si si bol taký istý, že všetko bude v poriadku a... to je to, čo ma posúvalo ďalej počas tej neustálej únavy na dialýze. To je to, čo ma prinútilo bojovať." Louis vyzeral takmer otrasene pri myšlienke, že Harry si tým všetkým nebol ani trochu istý. "No, prekrúcať pravdu je niekedy lepšie, ako byť úprimný," zamrmlal Harry, hľadiac na jeho sklenený pohár. "Myslím, že som sa snažil presvedčiť aj seba tak, ako som to robil s tebou a deťmi. Myslel som, že čím častejšie poviem, že to bude v poriadku, tým skôr sa o tom presvedčím aj ja." "Harry..." zašepkal Louis a jeho oči sa zaleskli v svetle horiacich sviečok. "Prepáč, mali sme mať peknú romantickú večeru a nájsť spôsob, akým sa pohnúť ďalej a nie hovoriť o depresívnych udalostiach nedávnej minulosti." "Nie, nie," rýchlo ho prerušil Louis, znovu stisnúc Harryho ruku. "Potrebujeme o tom hovoriť. Na to je dnešná noc - aby sme sa znovu zblížili a, áno, aj na to aby sme sa pohli ďalej, ale to nemôžeme urobiť do vtedy, kým si všetko nepovieme a nevyriešime to. Takže... povedz mi, aký nervózny si bol z tej operácie?" Harry sťažka prehltol. "Veľmi nervózny," priznal, "kým si bol na sále, tak som... som šiel navštíviť Nialla." Louis zažmurkal. O tomto nevedel. "Áno," nasucho sa zasmial Harry, "bol som navštíviť Nialla. Najprv som sa mu vyhrážal, že ak ťa pri onom svetle nepošle naspäť, tak sa zabijem a budem mu nakopávať zadok sedem dní v týždni. Ale potom..." "Ale potom...?" vyzval ho Louis.Harry znovu sťažka prehltol, "potom som ho prosil, aby sa o teba postaral, ak by došlo k najhoršiemu." "Oh Harry," Louisove oči sa teraz zaliali slzami. Potom sa to zrazu všetko vylialo z Harryho úst, "A v istom šialenom okamihu, keď si bol po operácii napojený na život podporujúce prístroje, som šiel za Liamom. Prinútil som ho sľúbiť mi, že ak by si zomrel, tak sa postará o naše deti, pretože som vedel... že keby si zomrel, tak by som nemal dostatok síl ísť ďalej. Nie som ako Liam. Nemal by som toľko sily na život bez teba. Dokonca som šiel aj za Zaynom, ktorý mi musel sľúbiť, že dovedie Danu pred oltár - teda, ak Jamie niekedy dostane odvahu požiadať ju o ruku." Louis zažmurkal a naklonil hlavu ešte viac na bok, "Myslíš si, že požiada?" zvedavo sa opýtal. Na perách mu pohrával láskavý úsmev. Trvalo mu to niekoľko mesiacov, ale Louis si nakoniec na vzťah Dany a Jamieho zvykol. Vlastne povolil pri všetkých deťoch - dospievanie a pravdepodobne aj nádych smrti mu ukázali, že by mal trochu uvoľniť opraty. "Myslím," povedal Harry a pri tej myšlienke sa aj jeho vlastné pery skrivili do úškľabku. "Ako náhle Dana zmaturuje a on si nájde stále zamestnanie. Viem, že po promócii ju plánuje požiadať o to, aby sa nasťahovala k nemu." Louisove oči sa rozšírili a trochu mu klesla sánka, "Odkiaľ preboha o tom vieš?!"Harry sa uškrnul, "Pretože ma požiadal o povolenie a ja som mu to za nás oboch dovolil." "A ty si... čo?!" v Louisovom hlase bol mierny hysterický podtón a Harry sa uškrnul ešte viac - Louis sa nezmenil až tak úplne.Zasmial sa, "Neboj sa; máš ešte dva roky na to, aby si si na tú myšlienku zvykol, zlato." Louis zalapal po dychu a trochu sa nahol dozadu, "Prečo požiadal o povolenie teba a nie mňa?"Harry sa znovu zasmial a ešte raz pobozkal svojho manžela na hánky, "Pretože ho stále neuveriteľne desíš." Louis si odfrkol a zamrmlal si popod nos."Dobrý večer páni, už máte vybraté?" vrátil sa čašník s poznámkovým blokom v ruke. Mali; obaja sa rozhodli pre divinu ako hlavný chod a údeného lososa ako predjedlo. Len čo čašník odišiel aj s ich menu sa Louis znovu načiahol za Harryho rukou. "Dobre, naspäť k tomu, o čom sme hovorili pred tým, ako sme odbočili k svadbe a sťahovaniu. Myslel si to vážne? O tom, že by si nemal dostatok sily na život bezo mňa, pretože tomu ani trochu neverím." Harry sa pozrel dolu na stôl, "Ale je to tak," zamrmlal, "a môžeš na mňa kričať a revať do vtedy, kým nebudeš fialový a môžeš ma prinútiť aj milión krát ti odprisahať, že sa v tvojej neprítomnosti postarám o naše deti, ale... budem klamať ak niekedy poviem, že to bez teba vydržím dlhšie ako rok. Si mojou nevyhnutnou súčasťou Louis a ak odídeš, tak zo mňa nezostane už nič." Dlhú chvíľu Louis nepovedal nič, ale potom z neho vyliezlo, "Cítim to rovnako." Harry otvoril oči, nevediac kedy vôbec ich zatvoril a stretol sa s prebodávajúcim pohľadom svojho manžela. Na Louisovej tvári bolo toľko emócií, že všetko v Harryho hrudi sa trhalo na kúsky. Potom sa k nemu Louis naklonil a Harry ho na polceste stretol - spájajúc ich pery v drsnom, zúfalom bozku.V niekoľkých slovách s rozsiahlym podtextom si vysvetlili všetko a teraz sa mohli začať zotavovať. Harry sa odtiahol a zadýchane zašepkal, "Tak strašne ťa milujem," naprieč Louisovým perám. Louis ho palcom pohladil po lícnej kosti a odšepkal mu naspäť, "Aj ja ťa milujem. Viac ako sa slovami dá vyjadriť. Si pre mňa všetkým - bez teba som nikto." Potom sa náhle zasmial a oprel si čelo o to Harryho. "Čo je na tom také smiešne?" zašepkal Harry zmätene, ale nie na toľko, aby sa odtiahol. "Vlastne to nie je ani smiešne, ale... je to ako perfektný začiatok..." Harry sa zamračil a Louis to mohol cítiť na jeho vlastnej koži, "začiatok čoho?" "Začiatok toho, čo som sa chystal urobiť neskôr v noci, ale..." usmial sa a dal Harrymu pusu, "teraz je možno ten správny čas." "Nebudeme mať žiadne ďalšie deti," povedal Harry bez okolkov a tento krát sa odtiahol on. Louis sa zľahka zasmial, "Nie." Po niečo siahol do vrecka. Keď to našiel, držal to v zavretej pästi na obruse stola. Potom, jeho voľnou rukou, znovu preplietol ich prsty. "Minulý rok," povedal, "to bolo obzvlášť ťažké - najmä pre teba. Možno si to nemyslíš, ale úprimne si cením všetko, čo si robil pre našu rodinu - všetko, čo si robil pre mňa." Harry otvoril ústa, pripravený protestovať, ale Louis ho zahriakol. "Nejako sa ti podarilo vyvážiť starostlivosť o mňa so starostlivosťou o naše deti, upokojovaním médií, udržiavaním si svojej kariéry a vedením rušnej domácnosti. Možno som na tom bol dosť zle, ale videl som ako sa ľudia strachovali o naše deti, alebo o mňa, ale nikdy nie o teba. Zdalo sa, ako by zabudli na to, že ty si bol v strede celého toho diania. No ani raz si sa nesťažoval. A to mi pripomenulo, akého úžasného muža som si vzal. Som taký šťastný, že ťa mám. Myslím tým... zaobstaral si mi úžasnú svadbu, dal si mi milujúcu rodinu a dôvod každé ráno sa zobudiť. Tiež mi to pripomenulo, že život je strašne krátky a keď som sa naň spätne pozrel, uvedomil som si, že naše životy sú natoľko rušné, že som nikdy nemal šancu ukázať ti, ako veľa pre mňa znamenáš. Pretože to sa nevytratilo Haz, ani jedna jota od vtedy, čo sme si povedali 'Áno' - práve naopak, ľúbim ťa a vážim si ťa každým dňom o trochu viac. Takže..." oblizol si pery, "premýšľal som nad tým, čo by som mohol urobiť, aby som ti to ukázal... čo by som ti mohol dať, aby som ťa o tom presvedčil... ? Na koniec to bolo jednoduché... uvedomil som si, že by som ti mohol ponúknuť moju večnú lásku. "S týmito slovami roztvoril svoju päsť tak, že objekt v nej zaštrngal oproti stolu a vzal si ho medzi ukazovák a palec. Vyzdvihol to dohora smerom k Harrymu, aby to mohol vidieť. Bol to prsteň. Veľmi drahý prsteň s lesknúcimi sa diamantmi vsadenými okolo celého platinového obvodu. Vo svetle sviečok to žiarilo a trblietalo sa to. Harryho hrdlo sa stiahlo a bolestne ho pichlo v hrudi, keď sa snažil vstrebať všetky emócie, ktoré v ňom vírili. Louis mu ponúkal prsteň večnosti. Mali takmer päťdesiat, boli zosobášení už vyše dvadsiatich rokov a aj napriek tomu ho Louis stále natoľko miloval, že s ním chcel stráviť večnosť? Nemohol to pochopiť. Louis ho vážne miloval natoľko, že by minul niekoľko tisíc libier na malý kúsok kovu ... len aby mu dokázal svoju lásku a oddanosť ? Už len z myšlienky na to sa Harrymu chcelo kričať, alebo plakať, alebo možno len tancovať s idiotským výrazom radosti po celý zvyšok tej večnosti. Mlčky zdvihol svoju ruku s trochu trasúcimi sa prstami a prikývol. Prijal to. Preboha, veď prečo nie? Prikývol znovu a znovu a znovu a asi milión krát sa mu v hlave ozvalo áno! Louis vzal jemne jeho ruku a zasunul prsteň cez špičku Harryho ľavého prstenníka. "Navždy tvoj," zašepkal, zatiaľ čo posúval prsteň dolu, až kým sa spokojne neusadil nad nudnejším leskom platinovej obrúčky. Harry si pomaly otočil dlaň a obaja sledovali ako sa diamanty zaleskli v jasnom svetle. Potom sa Harry zasmial, "Oh môj bože, Louis. Nemôžem uveriť, že si mi kúpil diamantový prsteň. Muselo to stáť celý majetok!" Louis pokrčil ramenami a usmial sa, "Mám právo občas svojho manžela rozmaznávať. Zaslúžiš si to. "Harry bol odhodlaný zachovať si suchú tvár, ale bolo to ťažké, "Ale... oh môj bože, čo ak ho stratím?" Pri tom pomyslení v ňom náhle vzrástla panika. "Alebo ak mi ho niekto ukradne a potom ho dá na Ebay tak, ako to urobili s prsteňom Emmi Watson?!" Louis sa zasmial a pohladil Harryho ruku, "Pochybujem že sa tomu niečo stane, ale ak áno, tak je poistený. A... ak k niečomu takému príde, tak ti vždy môžem kúpiť nový."
~*~
Po večeri šli na večernú prechádzku po mrazivých uliciach starého Oxfordu, zväčša sa rozprávajúc a obdivujúc honosnú architektúru vysokých škôl. Tiež sa snažili priradiť niektoré časti mesta k starým epizódam 'Inšpektora Morsa' a 'Lewisa', ktoré zvykli pozerať niekoľko desaťročí dozadu. Nakoniec prišli k slávnemu Oxfordskému Kanálu a Harry vzal Louisovu ruku, zatiaľ čo vyšliapavali hore strmým chodníkom, obdivujúc rady vysvietených lodí. Bolo to pekné, pokojné a dosť romantické - čo bolo vlastne cieľom dňa Sv. Valentína. "Chýbalo mi to," povedal Louis potichu, natláčajúc sa bližšie k Harrymu za teplom. "Mne tiež," odvetil Harry, oprúc si hlavu o tú Louisovu, zatiaľ čo sa para z jeho dychu vznášala okolo ich tvárí. "Teda, mám rád naše deti a mám rád naše životy, ale chýba mi občasné trávenie času s tebou." "Mali by sme to robiť častejšie," navrhol Louis a odtiahol sa od neho tak, že kráčal chrbtom vpred, otočený k Harrymu, držiac sa za jeho predlaktia. "Vieš, keď sú deti počas dňa v škole - mali by sme chodiť na prechádzky a navštevovať nejaké miesta, pokiaľ ešte môžeme." Harry sa zasmial, "Pokiaľ ešte môžeme? Zatiaľ nemáme ani päťdesiat, zlato. Je toto nejaký druh krízy stredného veku?"Louis zahmkal, "Možno... ale myslím, že je to lepšie ako ísť von a kúpiť si motorku, nie?" "Mmm, asi... aj keď to záleží na tom, na aké miesta ma vezmeš." "Takže striptízový klub je tabu?" doberal si ho Louis. "Áno, ak chceš aby naše manželstvo vydržalo aj ďalší rok," zasipel Harry a zastal v strede mosta, cez ktorý práve prechádzali. Louis sa z celého hrdla zasmial, "Zbožňujem to, že stále dokážeš žiarliť pre každú maličkosť." Obkľúčil Harryho a sladko ho pobozkal na pery, "Cítim sa, akoby som bol stále žiadaný." "Si," zamrmlal Harry vrátiac mu bozk a zastrkávajúc mu dlane do zadných vreciek nohavíc, priťahujúc si ho ešte bližšie k sebe, "Veľmi. Mmm..." spokojne zastonal do Louisových úst, "chutíš ako čokoláda a pomaranč." Louisove hrdlo zavibrovalo, keď sa jeho ruky natiahli hore a obmotali sa okolo Harryho krku. "Ty tiež. Dezert bol jedným z najlepších nápadov, aké si doteraz mal. Chceš sa na chvíľu bozkávať?" "Čo máme? Štrnásť?" mäkko sa zasmial Harry predtým, ako aj tak pobozkal svojho manžela a použijúc váhu celého svojho tela ho natlačil na zábradlie. Na okolo nikto iný nebol, ale ak by aj bol, nezáležalo by na tom. Po niekoľkých minútach sa Harry odtiahol a vtlačil vlhký bozk na studené Louisove líce. "Poďme starý muž, vráťme sa naspäť do hotela predtým, ako chytíme našu smrtiacu nádchu." "Jasné, pretože teraz sme neuveriteľne starí," odfrkol si Louis. "Takmer pol storočia!" odvetil mu Harry s úškrnom. "A zatiaľ čo kráčame," prehodil rameno okolo Louisovho pleca, privinúc si ho k boku, "mi môžeš povedať, čo by si chcel k tvojim päťdesiat-mmpph!" Harry bol prerušený dlaňou, ktorou mu Louis zapchal ústa."Nespomínaj to... to... to číslo!" zasyčal Louis.Harry sa zachechtal, keď Louis odtiahol svoju ruku. "Ooooh, niekto je citlivý na dosiahnutie veľkého 'veku, ktorý nesmie byť vyslovený'." Louis sa zamračil, na čo sa Harry rozosmial ešte viac. "Stáva sa to nám všetkým, láska." Louis pokračoval v mračení a Harry prevrátil očami, "Fajn, na teraz to odložíme, ale v určitom okamihu to budeme musieť prediskutovať. Myslím, že tvoja mama sa chystá vystrojiť veľkú oslavu." "Čo je na tom na oslavovanie? Je to deprimujúce." "No," zamyslel sa Harry, priťahujúc si Louisa naspäť k sebe, "myslím si, že si ten najpríťažlivejší takmer 'vek, ktorý nesmie byť vyslovený' ročný muž, aký sa kedy narodil. A, podľa Cosmo, nie som sám. Ich čitatelia ťa minulý mesiac zaradili na 3. miesto najsexy mužov na svete." "Nechaj ma hádať," nasucho odvetil Louis, "ty si bol 1. alebo 2.?" "Nie, skĺzol som na 19. miesto potom, čo som prestal používať farbu na vlasy na prekrytie šedín." "Aww," zaawkal Louis, "no... pre mňa budeš vždy číslo 1." Harry pokrčil nosom, "Snažíš sa ma nahovoriť na sex, však?" "Poznáš ma až príliš dobre..." odvetil Louis a potom zastavil, pokukujúc po ňom s nádejným výrazom, "Funguje to?" "Myslím, že to zistíš až keď sa vrátime do hotela," odvetil Harry, snažiac sa udržať si vážnu tvár. Louis si s radosťou poskočil, "Ak som niekedy počul nejaké 'áno', tak toto bolo jednoznačne jedným z nich!" Harry sa len uškrnul a uhol pohľadom, hľadiac dolu na chodník, "Myslím, že aj ty ma poznáš až príliš dobre."