Room 317 LARRY (SK)

Posledná rozlúčka 2

Stála pred zrkadlom a pohrávala sa s okrajom závoja. Cez dve steny ďalej mohla počuť tlmené hlasy z kostola, plného priateľov a rodiny. Na dverách za ňou sa ozvalo jemné zaklopanie. "Vstúpte," zvolala, očakávajúc, že to bude jej otec, ktorý jej prišiel oznámiť, že už je čas. Dvere sa otvorili a namiesto neho vstúpil Liam."Wow," povedal ohúrene, zastavil sa a na dlhú chvíľu na ňu hľadel predtým, ako za sebou zavrel dvere. "Vyzeráš absolútne úžasne, Dana. Môj syn má naozaj šťastie." "Ďakujem," odvetila hanblivo, "je všetko v poriadku?" "Áno," prikývol Liam a usmial sa, "len som s tebou chcel prehodiť posledné slová pred tým veľkým okamihom. Vieš... ako svokor s nevestou." Jemne sa na neho usmiala a prikývla, "Sľubujem, že naňho budem dobrá, pán Payne." Liam sa rozosmial, "O tom nepochybujem, Dana, vážne. Si preňho tou najlepšiu voľbou, ak mám byť úprimný. A to je vlastne to, čo chcem povedať. Si pýchou tvojich otcov - viem, že sú na teba veľmi hrdí a majú na to všetko právo. Si krásna, múdra, odvážna, silná a viem, že môjho syna veľmi ľúbiš a to je všetko, na čom mi záleží. Sme malá rodina, ale sme si veľmi blízki a ja otvorím náruč každému, kto môjmu synovi ponúkne toľko lásky, koľko si zaslúži a viem, že Niall by to cítil rovnako. Máš požehnanie od nás oboch." "Ďakujem vám, pán Payne," odpovedala Dana s trochu chvejúcim sa hlasom, ktorý napovedal koľko pre ňu tie slová znamenali."Čo máš s tým 'pán Payne'? Som Liam," jemne ju napomenul a vykročil napred, zotierajúc zatúlanú slzu spod jej oka. Zadíval sa na ňu, "Dobre sa postaraj o môjho syna namiesto mňa." Sledoval, ako jej výraz na pol sekundy zamrzol a vedel, že sú na tej istej frekvencii. Vedela to. "Postarám," trasľavo odvetila, "Postarám, sľubujem." "Dobré dievča," pobozkal ju na líce a potom sa vybral smerom k dverám. "Liam!" zúfalo za ním zakričala. Otočil sa a venoval jej ďalší jemný úsmev, "Áno?" "Prosím... daj mu čas na usadenie. Daj nám čas na usadenie." "Samozrejme, že dám," sľúbil jej, "teraz už vážne musím ísť. Nechcem zmeškať ten výraz na Jamieho tvári, keď ťa prvý krát uvidí. Bude ohromený!"
~*~
"Pripravená?" zašepkal Louis, podávajúc jej rameno. Dana prikývla a známe tóny Mendelsohnského svadobného pochodu sa rozozneli. Hostia sa s hlukom postavili na nohy a ona preplietla svoje rameno s tým jeho.Louis nemohol urobiť nič viac, len sa oslnivo usmiať, keď sa otvorili dvere a on začal viesť svoju dcéru k oltáru.
~*~
19:05, večera
"Vyzeráš trochu zelene," poznamenal Louis, keď sa Harry nervózne zavrtel na stoličke. "Sklapni," odsekol mu naspäť Harry. Pohrával sa s kôpkou kariet k rukách a trochu sa potil. Ale bola to ich dohoda. Louis odviedol Danu k oltáru a Harry mal predniesť príhovor ako nevestin otec. Bola to dohoda, s ktorou ich dcéra vďačne súhlasila. Nešlo o to, že by nedôverovala Louisovi s príhovorom, ale... skrátka... vedela, že Louis bral jej svadbu trochu ťažšie ako Harry a asi by mal problém povedať niečo veselšie. "Len do toho..." doberal si ho Louis, "proste sa postav a požiadaj ich o pozornosť. Už si spieval pred tisíckami ľudí - toto by oproti tomu nemal byť žiaden problém." Zayn, sediaci vedľa Harryho z druhej strany, sa zasmial, "Dovoľ mi, aby som ti s tým pomohol," galantne navrhol a postavil sa, hlasno búchajúc rukou po stole, "Hej, ľudia utíšte sa!" Celá miestnosť zajasala a potom stíchla. Harry neochotne vstal, vrhajúc Zaynovi diabolský pohľad, "Vďaka ti, kamoš." "Rado sa stalo," zasmial sa Zayn a posadil sa. Harry si odkašľal, "Faj... Dobrý večer, dámy a páni. V mene môjho manžela Louisa a Jamieho otca Liama, by som vás najprv chcel všetkých srdečne privítať na dnešnej Daninej a Jamieho svadobnej oslave. Vážim si, že niektorí z vás prišli z ďaleka, no viem, že ak ste časťou Louisovej alebo mojej rodiny, tak vám to veľmi nevadí. Urobili by ste všetko za jedlo zdarma a možnosť zasmiať sa na môj účet." Ozval sa hlasný jasot Louisovej a Harryho rodiny, sprevádzaný Ryanovým výkrikom, "Samozrejme, že áno. Vždy ste nás učili, aby sme si užili skvelé chvíle v živote!" Všetci sa zasmiali a Harry venoval jeho najstaršiemu synovi ironický úsmev, "Za túto poznámku, synu, sa môžeš rozlúčiť s kľúčmi od auta na celý týždeň!" Dokonca aj Ryan ho teraz vypískal. "V každom prípade," pokračoval Harry s jasným úsmevom, "mám pre vás všetkých zlú správu - po napísaní a prepísaní tohto príhovoru takmer tisíc krát, má najkratšia verzia, akú som bol schopný urobiť, asi päťdesiatdeväť minút. Ale nebojte sa, nejdem vám to prerozprávať celé hneď teraz... obdarím vás len tými najhoršími piatimi z nich." Miestnosť znovu prepukla v smiech a Louis sa prekvapene zachichotal - nebolo mu povolené vypočuť si príhovor jeho manžela skôr, ako teraz. Bol príjemne prekvapený - myslel si, že Harry to vezme príliš sentimentálne. Nebolo to také ani zďaleka. "Musím priznať," povedal Harry vážne, "že som vlastne prekvapený, že Dana dala mne alebo Louisovi povolenie dnes večer hovoriť. Po našich príhovoroch na Zaynovej svadbe povedala, že by musela v pekle nastať zima, aby sme to mohli urobiť na tej jej. Takže ak sa dnes chystáte odobrať na večný odpočinok, radšej sa teplo oblečte - tam dole bude pekne chladno." Nastalo ďalšie kolo smiechu. "Myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že to bol zatiaľ úžasný deň. Dana vyzerá dych-vyrážajúco a rád by som takto poďakoval našim mamám, ktoré sa zmocnili úlohy pomôcť jej nájsť tie správne šaty. Verím tomu, že sa im obom podarilo zhodnúť až na 214. pokus a preto by som rád poďakoval aj Dane za túto svetskú trpezlivosť a potlačenie nutkania zabiť ich." "V skutočnosti to bolo 217 pokusov," priznala Dana, ktorá si vyslúžila ďalší výbuch smiechu. "Úbohé dieťa," odvetil Harry v úprimnom horore. Dana len mávla rukou, akoby o nič nešlo. "A práve toto je ukážkovým príkladom, prečo sme Louis a ja takí hrdí na našu najstaršiu dcéru. Hneď od začiatku bola práve ona tá, ktorá nás učila byť lepšími rodičmi a ľuďmi. Stále si viem úplne jasne predstaviť deň, kedy sa narodila. Obaja sme očakávali chlapca a nemyslím si, že som bol niekedy v živote tak vyplašený ako vtedy, keď nám sestrička oznámila, že Dana nie je chlapec, ale dievča. Chalani vám potvrdia, že sme z tej noviny mali mierny panický záchvat a chudák Liam strávil pol hodiny snažiac sa prehovoriť Louisa, aby vyliezol spod stola. Čo preboha sme mali vedieť o výchove dievčaťa? Bol som presvedčený o tom, že by som jej bol schopný do dvoch minút ublížiť a preto som ju dal podržať najprv Louisovi. A tak, ak by sa jej niečo stalo, mohol by som to hodiť naňho." Hostia sa znovu zasmiali a Louis mu venoval vražedný pohľad. "Jasné, že sa jej nič nestalo, ináč by sme tu dnes neboli," s láskou sa pozrel na svoje najstaršie dieťa, "a ja s Louisom by sme nemali tú česť vychovať našu prvú, krásnu a veľmi múdru, dcéru. Samozrejme, nebolo to ľahké - nie, ak ste mix Stylesa a Tomlinsona. Mali sme svoje zlé aj dobré chvíle a Dana sa s nimi všetkými skvele vyrovnala. Napríklad, ako šesť ročná nám dokázala, aká je pokojná a odvážna, keď sme ju s Louisom omylom nechali vo vlaku pri návrate do Doncasteru. Dúfam, že si pamätáte ako som povedal, že nám pomohla stať sa lepšími rodičmi, nie dobrými!" V miestnosti sa ozval smiech. "Som si istý, že si dokážete predstaviť ten horor, aký sme cítili, keď sa dvere vlaku zatvorili a my sme si uvedomili, že máme len dve deti z troch. Našťastie sa o ňu postaral personál na ďalšej stanici, kým sme si po ňu neprišli. Keď sme dorazili, pozrela sa na nás, pokojná ako uhorka a povedala, 'Oh tu ste. Táto stanica sa mi páči viac, oci. Majú tu eskalátory - môžeme nabudúce prísť radšej sem? Vážne nemám rada schody.' Ale to je naša úžasná Dana; pokojná a rozvážna aj v krízach. Možno preto je takou úžasnou právničkou. Do všetkého ide vždy na 110% - a ak rozpráva, je to 120%." Ľudia sa nad týmto milo pousmiali a Dana sa začervenala. "Avšak malým faktom, o ktorom možno mnohí z vás nevedia je, že Dane ponúkla minulý rok prácu jedna z najuznávanejších agentúr v Londýne - to je len jedna z veci na dlhokánskom zozname, za ktorú sme na ňu hrdí. S nami, ako rodičmi, je zázrak už len to, že prežila detstvo bez nejakej väčšej ujmy, nie to ešte dospieť v takúto skutočne inšpiratívnu mladú ženu, akou je dnes. A zatiaľ čo by sme si za to s Louisom radi pripísali zásluhy, by to od nás bolo na druhú stranu sebecké." "Presne tak," potichu súhlasil Louis, podvihnúc svoj pohár. Harry sa na neho usmial, "A ďalšia vec, na ktorú sme hrdí, je jej výber manžela. Dnes konečne oficiálne vítame Jamieho do našej rodiny. Je mi ľúto synak, ale teraz si s nami už navždy zviazaný - pripravil si si posteľ a teraz v nej budeš musieť ležať!" Jamie sa začervenal a šťastne sa na neho usmial. "Nikoho lepšieho ako Jamieho si ani nemohla vybrať," oznámil Harry hosťom. "Nielen, že je rozumný, pracovitý a láskavý mladý muž, no je tiež synom dvoch našich najlepších priateľov, Liama a Nialla. Bohužiaľ tu s nami Niall dnes nemôže oslavovať a som si istý, že by bol určite sklamaný z premeškania takejto udalosti. Nielen preto, že zmeškal svadbu svojho syna, no tiež sa chystá prísť o kúsok z jednej z najlepších tort v UK - a fakt, že jeho syn má teraz zľavovú kartu do Nandos." Každý, kto si pamätal Nialla sa teraz vrúcne zasmial - spolu s Liamom. "Avšak," pokračoval Harry, mäkko hľadiac na Liama, v ktorého očiach sa teraz začínali blyšťať slzy, "som si celkom istý, že by bol rád z toho, že naše rodiny sú teraz riadne spojené. A viem, že ho nikdy nikto nenahradí, ale, Jamie," Harry sa otočil k svojmu zaťovi, "od tohto dňa si taktiež naším synom a s tým prichádza aj všetka pomoc, láska a ochrana, ktorú poskytujeme našim vlastným deťom." Otočil sa späť k Liamovi, "A k nášmu priateľovi Liamovi - nemusíme sa obťažovať vítaním ťa do našej rodiny. Bol si jej súčasťou už od čias, kedy sme boli len piatimi naivnými, mladými tínedžermi s chabým snom a vždy budeš jej súčasťou - až kým nebudeme naivní, vráskaví a ufrflaní dedkovia." Jeho a Liamove oči sa na chvíľu pretli a Harry mohol vidieť všetko v Liamovom srdci kryštálovo čisto. Robil všetko preto, aby sa tam hneď nerozplakal. Vyzeralo to tak, že z tých naivných snov nikdy nevyrastú. Avšak prinútil sa prehltnúť a znovu sa usmiať na ich hostí, pozdvihnúc svoj pohár so šampanským. "A tak sa dostávame k tej najdôležitejšej časti mojej otcovskej povinnosti - zaželať Dane a Jamiemu dlhé a šťastné manželstvo. Rád by som vás všetkých požiadal, aby ste sa postavili, rád by som predniesol prípitok tomuto nádhernému, novému páru, Jamie a Dana Horan-Panye. Gratulujem vám."
~*~
"Som na teba hrdý," zamrmlal Louis Harrymu do ucha. Harry sa usmial a oprel sa o stoličku, zatiaľ čo Louisova ruka zozadu vkĺzla na jeho krk. "Takže to nebolo také zlé?" "Nie, bolo tam správne množstvo vtipu a sentimentálnosti," povedal Louis láskavo. "Hmm..." Harry sa usmial a zavrel oči, keď sa Louis pritlačil na jeho krk. "Takže..." Louis sa zastavil, aby sa mohol nakloniť ešte viac, "koľko pohárov vína si už mal?" Harry pootvoril jedno oko a pobavene natiahol krk, stretávajúc iskriaci pohľad svojho manžela, "Zopár... prečo?" "Vypil si už dosť na to, aby si strápnil deti tým, že ma povykrúcaš na parkete?" Harry sa zasmial. "Bol by som poctený, pán Tomlinson." Natiahol ruku a nechal Louisa, aby ho postavil na nohy. "Vy dvaja sa nezdáte," doberal si ich Liam, keď sledoval ako odchádzajú. "Snažte sa nevyvrtnúť si bedrá." Louis sa k nemu otočil a vyplazil mu jazyk, "Nežiarlite, pán Payne. Mali ste možnosť tradičného prvého svadobného tanca, no dosť hrubo ste ma odmietli. Takže si môžete strčiť tú svoju závisť. Ale som si istý, že nejaká z Daniných babičiek by ťa neodmietla. Alebo ešte lepšie, vezmi Zayna - ten nevrlý bastard by si určite rád zopakoval svoju mladosť." S týmto odtiahol smejúceho sa Harryho na parket, kde sa Dana a Jamie spolu s ďalšími pármi už veselo krútili okolo. "Si hrozný," povedal Harry láskyplne, usádzajúc jednu ruku na Louisov bok, zatiaľ čo druhú preplietol s prstami svojho manžela. Dali si veľmi pomalý valčík. "Bez trochy priateľského podpichovania by to predsa nebolo ono," povzdychol si Louis, "chcem si tento deň pamätať navždy." Na chvíľu prestali tancovať a Harry stretol Louisov jasný pohľad. Vymenili si významné výrazy. Vedeli. Obaja to vedeli. Harry opatrne vydýchol a položil si bradu navrch Louisovej hlavy, pridržiavajúc si ho blízko, keď sa začali hojdať z boka na bok. Začínal sa učiť užívať si každý nádherný moment so svojím manželom - neustále si uvedomujúc to, že ich spoločné chvíle by sa mohli kedykoľvek ukončiť. Niall bol toho jasným príkladom. Teraz, keď mali takmer šesťdesiat, si začali neustále uvedomovať, že už nemajú toľko času, koľko by si želali. "Ľúbim ťa," chrapľavo povedal Harry, pritlačiac svoje pery na Louisove čelo. "Aj ja ťa ľúbim," odvetil Louis otočiac hlavou, aby mohol pobozkať Harryho na krk, "viac než čokoľvek."
~*~
Harry si nenápadne pretrel tvár rukávom, zatiaľ čo dav veselo jasal pri odchádzajúcej limuzíne. A je to. To, v limuzíne prechádzajúcej cez bránu, bola jeho najstaršia dcéra. Vydatá a preč. Všetko sa to stalo mihnutím oka. Ďalšia kapitola jeho života bola takmer u konca. Jasné, čas by mal ísť pomalšie teraz, keď starli - ale prečo to vyzeralo tak, že sa zrýchľuje? Cítil známu ruku na jeho ramene, "V pohode, kamoš?" Harry prikývol a venoval Liamovi hrejivý úsmev, tlačiac sa k jeho boku, "Áno, ty?" "Áno," povedal Liam trochu dištancovane. Harry sťažka prehltol a Liam potriasol hlavou, akoby sa dostával zo zamyslenia a prehrabol Harryho vlasy. "Ďakujem ti za dnešok, bolo to super. Vážne to nemohlo byť lepšie, až na... veď vieš." "Áno, bolo to fajn," súhlasil Harry. Potom si povzdychol a vtisol Liama do objatia. Liam mu objatie pevne opätoval. "Mám ťa rád," zašepkal Harry. "Aj ja ťa mám rád, Harry." Aj keď ho Harry možno držal dlhšie a tesnejšie, ako bolo treba, bolo mu to jedno. Bola to spomienka, ktorá mu zostane po zvyšok života. Sledoval, ako Louis robí to isté desať minút neskôr, rovnaký túžobný výraz na jeho tvári, aký mal aj Harry.
~*~
Všetci vedeli, že to raz príde, ale nebolo to o nič ľahšie. Bol to Zayn, ktorý ho našiel - vyzeral, akoby zaspal na gauči. Prázdna krabička od piluliek na stolíku a päť obálok, položených vedľa nej boli jedinými ukazovateľmi, že niečo nie je v poriadku. Zayn dlhú chvíľu len tak sedel na stoličke oproti, pozorujúc svojho ležiaceho priateľa. Nakoniec sa natiahol a roztvoril obálku so svojím menom. Boli tam len štyri riadky. Štyri srdcervúce riadky - za každé desaťročie jeden. No boli to tiež slová plné lásky a humoru.Keď sa dostal ku koncu a prečítal si ten povedomý kľukatý podpis, tak starostlivo zložil list, so slzami v očiach sa pozrel na strop a zasmial sa. "Ty bastard. Neuveriteľne hlúpy, roztomilý bastard. Za toto ťa ani nemôžem nenávidieť." Potom sa postavil, prešiel k sedačke a vtlačil pevný bozk na Liamovo chladné čelo. "Vidíme sa za dvadsať rokov, kamoš." Liam na to nepovedal nič, len pokračoval v usmievaní sa.
~*~
Najdrahšia Dana,
Postaraj sa o nášho syna a miluj ho celým svojím srdcom. Nie že by som si myslel, že by si to neurobila - koniec koncov, si Tomlinsonová a nikto neľúbi a neochraňuje tak, ako rodina Tomlinsonovcov. Avšak, urob mi jednu láskavosť. Nedovoľ Jamiemu zachovať sa sentimentálne a pomenovať vášho syna po nás - nenechaj ho žiť v minulosti. Presvedčiť ho dá možno trochu zabrať, keďže ho dobre poznám, a tak som ti nechal kúsok z nás - aby Jamie vedel, že ti veríme v tom, že ho nasmeruješ správne. Liam x.
Dana sa zahľadela do zrkadla na miesto, kde medzi jej prsiami odpočívali dva strieborné prstene. Usmiala sa a zapla si košeľu.
~*~
Môj Jamie,
Ľúbim ťa, vždy som ťa ľúbil a budem v tom pokračovať, až kým sa znovu nestretneme. Urobil si zo mňa toho najpyšnejšieho rodiča na svete a ďakujem ti za to, že si tieto roky pre mňa urobil tými najznesiteľnejšími, ako sa len dalo. Otec x
~*~
Loopy-Lou,
Viem, že nie je nutné aby som ti hovoril, aby si občas dozrel na Jamieho, pretože viem, že tak urobíš. Si úžasný a inšpiratívny otec - nepoznám lepšieho človeka, ktorý by sa oňho namiesto mňa postaral. Tiež sa ti chcem osobne poďakovať. Nikdy som ti nepovedal, aký som vďačný za to, že si môj život naplnil tvojím nepredvídateľným, spontánnym zábavným duchom. Bez teba by boli najmä moje posledné dni veľkou tragédiou. Mám ťa rád Louis - môj úžasný, vzácny a predovšetkým zábavný priateľ. Ži pre Harryho, ži a miluj, no nikdy ho nenúť sľúbiť ti, aby tu zostal aj bez teba. Zničilo by ho to. Vy dvaja vždy dorazíte spolu - zvyčajne neskoro - a tak by to malo zostať až do konca. Liam xx
~*~
Curly,
Mám pocit, akoby som sa ti mal poďakovať za toľko vecí, no neviem kde začať. Pravdou je, že je tu len jedna vec, o ktorej si myslím, že ti ju musím naozaj povedať a ktorú ešte nevieš. Tak tu to je; stále ti zostáva veľa času s Louisom, priateľu. V dohľadnej dobe sa nechystá nikam odísť, sľubujem. My s Niallom mu to nedovolíme. Máš moje slovo.Ja už svoj šťastný koniec mám - bež si bez obáv zariadiť ten svoj.
Liam x
~*~
"Už som ti niekedy povedal, aká neuveriteľná je tvoja schopnosť opáliť sa?" "Áno," Louis sa zhlboka zasmial a trochu to s ním zadunelo, primerane k jeho veku. "Hovoríš mi to každé jedno leto už od devätnástich. Čiže viac ako šesťdesiat rokov. Myslím, že už som to pochopil." "Hmm..." povzdychol si Harry, keď si sadol dolu na mäkkú sedačku vedľa svojho manžela a podal mu ľadový pohár limonády. Nad nimi sa hrdo vynímalo spaľujúce Stredozemné slnko, zatiaľ čo nádherné more dve poschodia pod nimi ich pokojne obklopovalo. Harry akosi vedel, že toto bude ich posledné spoločné leto. Cítil to v kostiach. Ale nerobilo ho to až takým smutným. Prežili spolu celý život - šesťdesiatšesť rokov priateľstva, päťdesiatsedem rokov manželstva, päť detí, osem vnúčat - nič viac si nemohol priať. "Ďakujem ti," povedal zo srdca.Louis podvihol obočie, "Za čo?" "Za to, že si mi dal ten najúžasnejší život, v aký som kedy mohol dúfať," odvetil nežne Harry. "Za to, že si mi ukázal čo láska naozaj znamená - za tú najúžasnejšiu rodinu a najlepšie spomienky, na ktoré budem navždy spomínať." "Len ak sa ti môžem poďakovať aj ja presne za to isté," povedal Louis zachrípnuto. "Všetko sme to urobili spolu - dokázali sme to spoločne." "Ako Larry Stylinson," láskyplne zamrmlal Harry. "Nie... ako Harris Toyles," opravil ho Louis. Harry sa zasmial a pozdvihol svoj pohár, "Nemali by sme zabudnúť ani na Izbu 317. Nič z tohto by sa pravdepodobne nestalo, ak by tu nebola ona." "Nie, asi nie," súhlasil Louis, "tak teda na Izbu 317. A na nás..." Štrngli si pohármi a usadili sa, užívajúc si ich posledné 'navždy'.
Koniec

------------
Ak sa mám priznať nie som fanúšik 1D a ani neshipujem Larryho ale tento príbeh ma oslovil a bol naozaj krásny. Pri tejto poslednej části nezostalo ani jedno očko suché. Važne to je krásny, dojemný a inšpiratívny príbeh a bohužial je už koniec. Taktiež by som bola rada ak by ste si pozreli moje iné diela, poprípade o príbehu (alebo mňe :D) povedali kamarátom,....

Chcela by som sa poďakovať všetkým ľudom ktorý to čítali, komentovali a hviezdičkovali. Ak máte niaky dotaz kľudne píšte. Takže ešte jedno veľké ĎAKUJEM :)