Room 317 LARRY (SK)

Časť 13 2/2

~*~
Kým čakali na sanitku, Harry zúfalo zavolal Liamovi, ani raz nepustiac Louisovu ruku. Spočiatku sa mu nedarilo, Liam zrejme nebol schopný počuť svoj mobil cez hudbu. Na piaty pokus mu zdvihol Niall. Harry s ním hovoril v zhone, vysvetľujúc mu čo sa stalo a potom zložil. Keď sanitka zastavila pri chodníku spolu s blikajúcimi svetlami, Liam, Zayn a Niall uháňali dolu ulicou. Harry vyskočil aby sa s nimi stretol. "Čo sa stalo?" Liam vykríkol, schmatnúc Harryho do rúk. "Proste skolaboval," zanariekal Harry, náhle neschopný sa ovládať.Liam ho vtiahol do pevného objatia. Dvere sanitky sa otvorili a vyliezol z nich zdravotník. "Ako sa volá?" spýtal sa, keď sa k nim priblížil. "Louis," odvetil Harry roztrasene, "Louis Tomlinson." "Louis!" Zayn si čupol vedľa neho, "Louis, to je v pohode kamoš." Vzal si jeho ruku. "Zayn..." povedal Louis slabo s chvejúcimi sa viečkami. "Dobre," čupol si k nemu aj zdravotník, "môžem vás požiadať, aby ste sa na okamih postavili pane?" Keď sa zdravotník začal rozprávať s Louisom, Zayn sa odsunul, "Ahoj Louis, volám sa Robert a som z Centrálnej Midlandskej Ambulančnej Služby. Môžem sa spýtať koľko máš rokov?" "Dvadsať päť," zamrmlal Louis. Jeho oči sa zatvárali. "Louis," povedal Robert pevne, "otvor pre mňa oči. Viem, že je to ťažké." Louisove oči sa zachveli a znovu sa otvorili. "To je dobré. Môžeš mi povedať, ako sa cítiš?" Louis neodpovedal. "Louis?" povedal zdravotník znovu, "Louis otvor oči. Louis? Počuješ ma?" Harry sa hrnul dopredu s panikou drviacou ho v hrudi, ale Liam ho pevne držal. "Pacient je v bezvedomí," povedal Robert druhému zdravotníkovi, ktorý položil lekársku tašku vedľa svojho partnera. Muž sa potom otočil k ostatným, "Videl niekto z vás čo sa stalo?" Harry predstúpil, "Bol som s ním, keď skolaboval," povedal rýchlo, "dostal päsťou do brucha od jedného idiota v klube. My... ehm... sme sa prechádzali..." trhol sebou keď si spomenul, ako strašne sa Louis musel snažiť aby s ním udržal krok, bože, mal sa otočiť skôr... "Podlomili sa mu nohy a spadol na zem, držiac sa za brucho. Náhodou som sa ho dotkol a zajačal od bolesti. Potom, keď som si všimol že má na bruchu masívnu modrinu, vykašľal krv. Vtedy som vás zavolal." Zdravotník prikývol, "A viete, či mal Louis predtým nejaké zdravotné problémy?" Harry zavrel oči, snažiac sa spomenúť si, čo sa vravelo naposledy, "Je alergický na penicilín a pred štyrmi rokmi mal otravu krvi z infekcie obličiek. Bol v kóme takmer týždeň. Potom, neskôr, mu jedna z tepien v obličke praskla a takmer vykrvácal k smrti." Dobre, posledná časť vyznela dramatickejšie než plánoval a cítil, ako ho Liam pevne stisol za ramená. "Dave!" zvolal Robert a zdravotník sa rýchlo vrátil k svojmu partnerovi. Harry videl, že Louisove tričko je teraz vyhrnuté až po jeho hrudnú kosť. Zjavne tú modrinu videl aj zdravotník. Netrpezlivo čakali ako zdravotníci chvíľu v tichosti pracovali, prenášajúc Louisa na nosidlá a pripájajúc ho na rôzne predmety. Konečne sa na nich jeden z nich pozrel, "Musíme vášho priateľa okamžite previesť do nemocnice. Chcel by ísť niekto z vás s nami?" "Choď ty," povedal Liam Harrymu, tlačiac ho dopredu, "my si chytíme taxík. Ktorá nemocnica...?" "Kráľovnej Elizabeth," odvetil zdravotník. Harry cítil ako sa mu podlamujú kolená. To bola nemocnica, v ktorej bol Louis minule. Zomrel tam dva krát. "Pokojne Harry," povedal Liam upokojujúco. "Pane," Robert pokynul Harrymu, aby podišiel dopredu. Harry nasledoval zdravotníka do zadnej časti sanitky sledujúc, ako pripútali nosidlá k zámkam na podlahe. Potom si sadol oproti nosidlám a natiahol sa za Louisovou rukou. Počul ako sa zapli sirény a cítil, ako mu myklo v žalúdku keď rev motora prichádzal k životu. Nemohol sa pozrieť Louisovi do tváre vediac, že by nebol schopný to zvládnuť a tak namiesto toho zdvihol ruku svojho kamaráta k svojim perám a pevne ju pobozkal. Ak by sa niečo stalo, niečo horšie, Harry by si to nikdy neodpustil.
~*~
To bolo nereálne. Harry tomu nemohol uveriť. Proste nemohol. Díval sa na štítok, uvažujúc či to bol nejaký druh nočnej mory alebo len mrcha karma. Izba 317 - tá istá, v ktorej bol Louis pred štyrmi rokmi. Harry si rukávom pretrel oči a otvoril dvere vďačný za to, že ho jeho priatelia nechali vojsť prvého. Rytmické pípanie a mäkký hluk, ktorý mu udrel do uší, priviezol späť každú zlú spomienku z poslednej doby. S rozmazaným zrakom Harry neisto zamieril k posteli. Ani Louis sa od posledného pobytu tu veľmi nezmenil. Bol rozhodne starší, ale stále mal tie jemné črty. Jeho vlasy boli dlhšie než naposledy a viac rozstrapatené. Tiež mal výraznejšie obrysy a strnisko. Harry však vedel, že za tými ružovo zafarbenými viečkami, mali jeho oči presne taký istý odtieň modrej. "Ľúbim ťa," zašepkal, hladiac prstami jeho chladné, bledé líca.
~*~
Liam stál na pódiu, čeliac mediálnemu cirkusu. Bol príliš vyčerpaný na to, aby cítil nejaké emócie. Cítil sa prázdne a chladne - túžiac po Niallovom teplom dotyku. Ale Niall pomáhal ich producentovi vytriediť nejaké opatrenia na zajtrajšiu noc. Informovať médiá bola jeho práca - a to aj urobí. To bola úloha, ktorú prijal. Aj keď to bolo veľmi ťažké - musel sa cez to dostať. Jeho hlas, keď prehovoril, znel prázdne a drsne, dokonca aj pre jeho vlastné uši. "Minulú noc, po krátkom incidente s človekom z verejnosti, v ktorom utrpel ranu do žalúdka, Louis skolaboval. Bol prevezený do Nemocnice Kráľovnej Elizabeth, kde podstúpil zákrok kvôli prasknutej tepne. Aj keď sa dostal cez naliehavú operáciu, stále sa nachádza vo vážne kritickom stave .Lekári sa domnievajú, že v najbližšej budúcnosti bude nutná aj druhá operácia a do tej doby zostane v nemocnici. Všetkým ďakujeme za váš záujem a povzbudivé priania a budeme vás priebežne informovať o Louisovom stave na našich webových stránkach. Tiež vás žiadame o trochu súkromia, keďže je to náročná doba pre kapelu aj pre Louisovu rodinu. Aj napriek tomu naše naplánované turné stále pokračuje, no ako náhle sa niečo zmení, oznámime vám to. Ďakujem." Roztrasene odstúpil z pódia a cítil, ako mu Simon stisol rameno. Tak veľmi, ako sa to snažil ignorovať, mal v bruchu divný pocit, že nabudúce, keď bude stáť na tomto pódiu budú správy horšie.
~*~
"Viem, že si povedal že nemôžeme riskovať naše priateľstvo kvôli niečomu, čím si ani jeden z nás nie je istý..." zašepkal Harry a jeho pery sa obtreli o Louisove hánky. "Ale je to už viac ako štyri roky a... ja som sa z toho nedostal," dolu lícom mu stiekla slza a zotrel ju ramenom. "Boh vie, že som sa snažil, vážne, ale namiesto toho si sa mi páčil stále viac a viac. Teraz mám dvadsať-tri Louis, už nie som decko alebo nadržaný tínedžer, takže ak ti poviem že som si istý, myslím to naozaj, naozaj vážne. Pretože som si istý. Si pre mňa všetkým a tieto posledné štyri roky, keď som ti nemohol byť tak blízky ako by som chcel... ako by som potreboval... len zničili to, čím som. Potrebujem ťa Louis. Tak strašne ťa potrebujem." Vtlačil mu ďalší bozk na hánky. "Som pripravený riskovať naše priateľstvo, pretože to, čo máme teraz, nie je to pravé priateľstvo - nie ako to, ktoré sme zvykli mať. Tak či onak to takto už nevydržím. Nemôžem predstierať, že všetko je v poriadku keď nie je. Tiež ťa nemôžem stratiť, nie takto. Nie tu a nie s toľkým nepovedaným medzi nami. Prinajmenšom mi dlhuješ ten bozk. Áno, ten jeden, ktorý sme takmer mali pred štyrmi rokmi - bez prerušenia - až kým si to do čerta neprerušil ty sám! Ak by si to neprerušil, bol by si schopný vidieť že som bol úprimný - že som to myslel vážne!" Píp. Harry pevne privrel oči a pokrútil hlavou, "Nie, nerob to." Píp. "Prosím Louis, nerob to. Nerob to." Píp píp. "Milujme ťa!" vykríkol Harry, "Tak strašne ťa milujem tak prosím, nerob to!" Píp píp píp píp píp. Otvorene plačúc nechal Harry jedného z ošetrovateľov, aby ho odtlačil k dverám. "Prosím Louis," ticho žiadal, "prosím, neopúšťaj ma." "Nabiť na 200 joulov. Teraz!" Louisov chrbát sa prehol. "Pacient ma stále zástavu srdca!" zvolala sestra. Harry si obmotal ruky okolo hrudníka a vzlykal, "Poďme Louis." "Pripraviť na šok, teraz!" Louisov chrbát sa znovu prehol, ale pípanie pohŕdavo pokračovalo ďalej. "Zvýšiť adrenalín po ďalšom šoku. Nabiť, teraz!" Louisov chrbát sa znovu prehol. "Zvyšujem adrenalín," oznámila sestrička cez miestnosť. "No tak Louis!" žiadal ho Harry, "prosím, prestaň to robiť." Jeden z účastníkov teraz vykonával masáž srdca. doktorka znovu pripravila elektródy. "Nabíjanie... teraz!" Louisov chrbát sa znovu prehol, ale pípanie odmietalo prestať. "Sme na maximálnej dávke." varovala ich sestra. Doktorka zachmúrene prikývla a ešte raz pripravila elektródy, "Nabiť... teraz!" Louisov chrbát sa znovu prehol. Poď, poď, poď, poď, poď, skandoval Harry, trasúc sa od hlavy k pätám. Doktorka odložila elektródy a vytiahla baterku spolu so stetoskopom. Po niekoľkých momentoch počúvania Louisovej hrude a svietenia do jeho očí, doktorka povedala, "Nemyslím si, že môžeme urobiť viac. Idem zvolať čas..." "NIE!!!" kričal Harry, "Nie! Ešte raz, prosím! Len posledný krát prosím!" Hnal sa dopredu a prosebne ju chytil za plášť, "prosím, vyskúšajte to len posledný krát!" "Nemôžem-" začala hovoriť. "Prosím, rýchlo, len raz. Žiadam vás o to, prosím!" "Stále vykazuje nízky tachykardický rytmus," zamumlala sestra, "vrátil sa pred dvoma šokmi." Doktorka vyzerala zlomene. "Prosím," vzlykal Harry, "prosím, ešte jeden pokus!" "Mohla by som prísť o prácu..." "Nepoviem to!" Traja asistenti tiež pokrútili hlavami. Doktorka s povzdychom pozdvihla elektródy, "Nabiť na 200 joulov!" prístroj zašumel a Harry sa pozviechal späť, "pripraviť na šok! Teraz!" Louis sa znovu podvihol. Každý pár očí sa okamžite pozrel na srdcový monitor. Poď, poď, poď, prosil Harry. Nebol schopný vidieť ani len tú zelenú čiaru, slzy mu až príliš rozmazávali videnie, ale mohol počuť alarm. Sekundy sa míňali, ale nič sa nezmenilo. Všetci asistenti sa pozreli dolu na svoje nohy. "NIE!" kričal Harry. "Je mi to ľúto," povedala doktorka, "ale idem zvolať čas smrti o..."