Room 317 LARRY (SK)

Časť 12 1/2

11:00 - Dom One Direction v Bexley

V dome bolo také ticho, že ste mohli počuť spadnúť špendlík. Všetci chalani tvrdo spali - užívajúc si dlhé ranné vyspávanie po včerajšej neskorej noci. Teda až do vtedy, kým ohlušujúci Liamov škrek neprerušil pokoj - okamžite prebúdzajúc všetkých ostatných. "Ktorí z vás debilov dal všetky moje boxerky na Ebay - nevypraté!" Harry si pomaly ľahol naspäť na vankúš a uškrnul sa. Pomsta vykonaná.
~*~
Hneď popoludní Harry premýšľal nad tým, či si to naklonenie k pobozkaniu Louisa pri aute len nepredstavoval. V skutočnosti premýšľal nad tým, či si nevymyslel aj ten takmer bozk v O2 Aréne. Louis sa rozhodne nesprával tak, akoby sa čokoľvek z toho stalo. Harry dnes medzi nimi očakával trochu trápnu atmosféru - ak už nie zo včerajšej chyby tak aspoň zo zvyšku z Arény. Po všetkom bolo medzi nimi včera trochu napätie. Avšak dnes sa Louis správal akoby bolo všetko úplne normálne - no, tak normálne, ako sa pri Louisovi dá. V skutočnosti sa správal viac ako starý Louis než za celé posledné mesiace - so všetkými žartoval, bol hlučný a prehnane náklonný. Medzi 15:00 a 20:00 mali skupinový nácvik - skúšajúc niektoré skladby z ich albumu a prechádzajúc si choreografie na koncert, ktorý majú dvadsiateho siedmeho. Prvé tri hodiny to brali všetko veľmi vážne, ale keď sa dovliekla štvrtá hodina, začali sa rozptyľovať a blbnúť. Rick ich zavolal v čase, keď Zayn začal do tanca pridávať nejaké zombie zvuky a ostatní z neho pukali smiechom. Ukončili to; namiesto toho sa vrátia zajtra neskôr večer, pred ich malým koncertom v Brightone. Zastavili sa na večeru v The Rotisserie, asi pol míle od štúdia, kde nenarazili na nikoho iného než... Joeho McElderry, Stacey Solomononú a Ollyho Mursa, ktorí boli na spoločnej večeri. Traja starší X-Factoroví finalisti ich požiadali, aby sa pripojili a One Direction boli viac než šťastní. Teda... Harry si všimol že Louisovi, z nejakého dôvodu, prišlo trochu trápne sedieť vedľa Joeho. Jeho tvár bola po celú dobu jasne červená a za celý večer sotva pípol. Teraz to už bolo divné. Snažil sa zachytiť pohľad svojho kamaráta, aby sa ho spýtal čo sa deje, ale Louis sa dokonca vyhýbal jeho očnému kontaktu. Joe nevyzeral, že by si to všimol a rozprával sa s Louisom akoby boli starí priatelia. Harry spozoroval, že keď sa Louis vypýtal na záchod, Joe urobil o isté niekoľko sekúnd po ňom. Keď sa vrátili, Louis sa stále červenal, ale zdalo sa že je pokojnejší. Hoci bol stále čudne tichý. Kým čakali na príchod ich dezertov, Harry využil príležitosť, nahol sa k nemu a zamrmlal, "Si v pohode? Si dosť tichý." Na jeho prekvapenie sa Louis začervenal ešte viac a pri jeho odpovedi vlastne koktal, "Je mi f-f-f-f-fajn." Harry po chvíli neisto prikývol, ale Louisovi zrazu prišla jeho zmrzline neuveriteľne zaujímavá a tak sa Harry rozhodol, že to nechá tak. Na konci večere sa vonku rozlúčili a Harry sledoval ako Joe Louisa rýchlo objal. Louisova tvár takmer žiarila; vyzeral nadšene a napriek tomu nervózne. Jeho hanblivé myknutie a polo úsmev, keď sa Joe odtiahol bolo neuveriteľne zlaté a Harry cítil, že niečo horúce, ako žiarlivosť, vzplanulo v jeho hrudi. Ten pohľad bol jeho. Oh, v mysli prefackal sám seba, vážne potrebuje zlepšiť tú 'ignorovanie divných myšlienok a pocitov ohľadom Louisa' vec. Okamžite.
~*~
21:02 v tú noc - Louisova izba

Louis bol nepokojný a nervózny. Nevedel, čo má robiť - Možno kričať, alebo plakať, alebo bežať a nezastaviť sa. Zovrel si vlasy v dlaniach a frustrovane kýval kolenami, točiac sa na jeho stoličke. To, čo potreboval, bolo rozptýlenie. Prázdne sa díval po izbe. Čo by mohol robiť? Jeho oči zachytili hory oblečenia a kníh a všetky ostatné somariny, ktoré schovávali koberec z dohľadu. S povzdychom sa postavil. Možno je to nezmyselná, a úprimne povedané aj nepríjemná, menej zábavná úloha, ale aspoň nebude toľko premýšľať... no, aspoň nie nad Harrym a Joem. Prekvapilo ho, koľko vecí sa dokáže nahromadiť v tak krátkom čase. Najprv začal triedením oblečenia na dve kôpky; 'celkom nositeľné' a 'okamžitá potreba prania predtým, ako to niečo zje'. To mu zabralo jeden a pol hodiny a ďalších desať minút mu trvalo uloženie čistého oblečenia do (prekvapivo prázdnej) skrine. Hŕbu špinavých šiat nechal na posteli a začal zdvíhať z podlahy všetko ostatné. Svoj chýbajúci Ipod našiel pod taškou plnou vlny na pletenie - ďalší projekt, na ktorom by mal začať robiť. Trvalo to asi hodinu, ale po skončení mohol úprimne povedať, že jeho izba vyzerala takmer podľa Liamových noriem. Uprataná vyzerala tiež o dosť väčšie - aj keď by to naozaj chcelo ešte vysávač a starú dobrú prachovku. Avšak to môže urobiť aj zajtra. Teraz ma na práci veľké množstvo prania. Zodvihol obrovskú hromadu oblečenia a potácal sa s ňou po schodoch dolu do práčovne. Práčovňa predstavovala slušne veľký priestor mimo kuchyne, vedúci k dvojgaráži. Boli v nej dve veľké práčky a sušička, plus umývadlo, tri veľké koše na umývanie, žehliaca stanica a skriňa na vetranie. Ako sa potácal cez dvere do kuchyne, snažiac sa aby mu nič nevypadlo, začul hlboký hrmot a pochopil, že ho niekto pri práčke predbehol. Dúfal, že zabral len jednu z dvoch, pretože vážne potreboval nejaké čisté prádlo! Použijúc svoju nohu na otvorenie dverí, prešiel cez menšiu chodbu do práčovne a potom s úľavou pohodil svoju kopu oblečenia na podlahu. Vzhliadajúc hore zažil svoj životný šok. Niall s Liamom sa na neho dívali v úplnej hrôze lapajúc po dychu, akoby práve zabehli maratón. Louisovi padla brada. Niall sedel na vrchu práčky s Liamom stojacím medzi jeho nohami. Obaja boli bez trička, ich džínsy jasne roztvorené a ruky mali položené na rôznych častiach tela toho druhého... Louisova tvár zbledla a pritisol si ruku na oči. "Oh môj bože chalani," zakričal, "hrozne ma to mrzí!" Slepo ustúpil z miestnosti a pevne za sebou zabuchol dvere, opierajúc sa o ne s oboma rukami silno pritlačenými na očiach. Di riti! Do... slabý zvuk spoza dverí, podozrivo znejúc ako ľudský výkrik, ho donútil odtrhnúť sa odtiaľ akoby bol v ohni. Nechcel vedieť - naozaj nechcel vedieť, čo to mohlo byť za zvuk. Vbehol do obývačky, skočil na gauč, zapol televízor a zvýšil hlasitosť. Nebol tak prudérny, že by nechcel aby si jeho kamaráti užili to, čo začali, ale za žiadnych okolností z toho nechcel nič počuť! Prešlo dobrých pätnásť minút pred tým, ako sa Niall s Liamom konečne vynorili z práčovne. Rozpačito vrazili do obývačky a sadli si na sedačku vedľa Louisa, ruky v lone, tichí a ospravedlňujúci. Louis vypol televízor a opatrne sa zahľadel na svojich priateľov. Vzali si nejaký čas na to, aby sa dali do poriadku a keby ich Louis neprichytil, nikdy by mu nedošlo čo sa práve stalo. Obaja, Liam aj Niall, vyzerali veľmi rozpačito, ale divne spokojne a Louis proste nechcel premýšľať nad tým, prečo to tak bolo. Absolútne nie. "Tak... to je... uh," odvážil sa Louis a husto prehltol, "trápne?" "Je nám naozaj ľúto, že si nás pri tom prichytil!" Niall vybuchol do smiechu, prešuchtajúc sa k okraju sedačky, "Nechali sme sa trochu uniesť." Louis pokrčil ramenami, "Prepáčte, že som vás vyrušil. Myslím, že by som mal klopať pred tým, ako prejdem cez zavreté dvere." "Nie," Liam vehementne pokrútil hlavou, "tento dom patrí všetkým - nikto by nemal klopať na dvere na prízemí." Louis to prijal s prikývnutím, "Takže..." oboch si ich premeral dlhým, zaujatým pohľadom, "čo to vlastne bolo?" Liam sa zatváril zahanbene a Louis prevrátil očami, "Myslel som, vy dvaja ste spolu alebo niečo?" Niall s Liamom sa na seba pozreli a pokrútili hlavami, "Nie," povedal Liam pomaly, "obaja sme boli len... podráždení z nášho twitcamu so Zaynom a... potrebovali sme rozptýlenie? Jedna vec viedla k druhej a skončili sme..." "Vypúšťaním pary." dokončil Niall a jeho líca boli jasne červené. "Ste si istí?" opýtal sa Louis trochu prekvapene. Niall s Liamom nepatrili k tým ľuďom, ktorí uctievali celé to 'priatelia s výhodami'. "Myslím, nenahneval by som sa ak by to bolo niečo viac." dodal jemne. "Aby som bol úprimný," poškriabal sa Niall vzadu na hlave, vyzerajúc trochu nervózne, "nie som si úplne istý, čo to bolo." Keď to vravel, nepozeral sa na Liama a Louis mal pocit, že jeho kamoš si vážne potreboval pohovoriť, "Myslím, že obaja sme sa len nechali uniesť momentom..." "Tak, ako na Mattovej párty." povedal Louis potichu. "Áno." prikývol Niall. "Až na to, že teraz ste neboli opití." Ani Liam, ani Niall na to nič nepovedali a Louis si povzdychol. Pamätal si, čo mu vravel Joe o randení s kamošom z kapely - jasné, že si pamätal, to bolo všetko, nad čím dnes premýšľal. "Pozrite chalani," povedal, "viem, že ste obaja zmätení ohľadom toho, čo sa deje, takže budem predstierať, že som nič nevidel, jasné? Ale ak sa to stane znovu, alebo ak to budete chcieť potiahnuť vyššie, potom o tom musíme hovoriť - ako skupina. Ak je to iba, ako ste to opísali, vypustenie pary, zatiaľ čo ste medzi priateľkami, tak sa prosím snažte a buďte trochu viac diskrétni. Nie je to tak zlé, ak vás prichytí jeden z nás, ale niekto mimo kapely... mohol by to byť veľký problém. Dobre?" Liam s Niallom prikývli vyzerajúc, že sa im nesmierne uľavilo. "Dobre," prikývol Louis sám sebe, "teraz si idem premyť oči nejakým bielidlom. Vy dvaja sa prosím choďte osprchovať."
~*~
12:03 - Louisova izba