Room 317 LARRY (SK)

Spomínanie 2

"Mal si vidieť jeho tvár, Niall," povedal Liam potichu, "vyzeral úplne ohromeno." Zatiaľ čo hovoril, opatrne sa staral o kvety naokolo, čistiac ich a vyberajúc zvädnuté lístky z pôdy. "Ona vyzerala krásne - vážne nádherne a takmer ako Louis - myslím tú podobu. Pamätáš si, keď sme prvý krát začali s One Direction - medzi boot campom a domami porotcov - aké mal dlhé vlasy? No a jej sú pravdepodobne dvakrát také dlhé, no vyzerala presne ako on vtedy, len v trochu štíhlejšej a ženskejšej forme. V skutočnosti vyzerala vedľa Jamieho veľmi dobre - skvelo sa k sebe hodia. Dokonca by som povedal, že ty a Louis by ste spolu vyzerali dobre tiež, no, odhliadnuc od faktu, že on mal oči len pre Harryho, by si pravdepodobne nedokázal tolerovať jeho výstrednosť." Prestal a usmial sa, potom sprisahanecky stíšil svoj hlas, "Pravdu povediac, myslím si, že Jamie a Dana sa raz vezmú. Akosi to cítim... aspoň bude mať Harryho a Louisa na to, aby... no... aby sa o neho postarali, keď ja konečne... veď vieš." Povzdychol si a pohladil chladný náhrobný kameň, prechádzajúc prstami po známom gravírovaní. "Bože Niall, neviem sa dočkať. Už prešlo priveľa rokov a stále je to ťažšie a ťažšie. Jamie je takmer dospelý a pomaly sa začína odpútavať. Som strašne unavený zo stáleho predstierania a tvárenia sa, že je všetko v pohode kvôli nemu a chalanom. Všetko čo chcem je byť s tebou. Chcem byť šťastný. Cítim sa, akoby som sa polovicu času topil - akoby som nevidel hladinu - ale myslím, že to vieš, keďže ti o tom posledné roky stále hovorím." Povzdychol si, "Viem koľko ľudí si bude myslieť, že je to sebecké, ale... prečo musím ja trpieť preto, aby boli ostatní šťastní? Prečo nemôžem byť šťastný aj ja? Snažil som sa Niall. Snažil som sa, ale... vždy som sa vrátil naspäť k tebe. Nemôžem ísť ďalej, pretože to z hĺbky duše nechcem. Chcem byť s tebou a len s tebou. Viem, že som ti sľúbil, že sa budem snažiť nájsť si niekoho iného a byť šťastný, ak by si mi ty na oplátku odpustil, ak by mi to nevyšlo. Ale... nemôžem. Cítim sa mizerne a ak mi pätnásť rokov tvojej absencie nepomohlo zmeniť názor, potom mi nepomôže ani ďalších štyridsať."

~*~

Šlo to tak pomaly, že ani jeden z nich v skutočnosti nevedel, kedy presne sa to začalo. Prvý krát, čo si Liam spomínal na nejaké príznaky bolo, keď Niall chytil zápal močových ciest po návrate z Kanady. Bolo to niečo a nič - pravdepodobne len infekcia z kúpania sa vo vode z inými baktériami, na ktoré neboli zvyknutí. Stačila dávka antibiotík a všetko bolo vyriešené. O päť mesiacov neskôr to Niall chytil znovu a v tomto štádiu si z neho všetci chalani robili srandu kvôli brusnicovému džúsu a džbánom vody.Keď tú infekciu chytil tretí krát, asi štyri mesiace po poslednej, nebolo to prekvapením - bolo to napoly očakávané. Všetci piati šli na týždennú dovolenku do Tenerife, trochu sa zrelaxovať po dlhej koncertnej šnúre. Bazén v hoteli vyzeral trochu zeleno a podozrivo, ale ako typickí chalani sa aj oni rozhodli napriek všetkému si zaplávať. Uprostred ich dovolenky chytili Liam s Louisom infekciu ucha, Harry so Zaynom žalúdočné problémy a Niall ďalší zápal močových ciest. Netreba dodávať, že ich spätné referencie na hotel neboli príliš priaznivé. Zatiaľ čo sa všetci ostatní cítili lepšie už po týždni, chudák Niall sa tej infekcie nemohol zbaviť a hodnú chvíľu navštevoval doktora. Musel vyskúšať asi sedem rôznych druhov liekov, snažiac sa zbaviť sa toho, a hoci sa zo začiatku zdalo, že je to lepšie, hneď na to sa to opäť vrátilo. Liamovi bolo ľúti svojho manžela, ktorý bol zjavne frustrovaný z neustáleho nepríjemného pocitu tam dole. Takto sa to ťahalo niekoľko mesiacov. Nakoniec si Niall buď zvykol na nepohodlie, alebo dal prednosť skutočnosti, že bude chvíľu trvať, kým sa toho zbaví. Nech už bol dôvod akýkoľvek, prestal o tom hovoriť a prestal navštevovať doktora. Niekedy v tej dobe sa narodil Jamie a mali plné ruky s jeho starostlivosťou a smútkom nad Jamieho dvojčaťom Ethanom. Ethanova smrť bola devastujúcim šokom. Nič ich na to nemohlo pripraviť. Kapela bola v štúdiu, smejúc sa počas ich pätnásť minútovej prestávky, keď im zavolali, že Suzanne bola v bolestiach prevezená do nemocnice. Dvojičky sa vždy rodili skôr, ale toto bolo dva týždne pred najskorším predpovedaným dátumom. Liam si nepamätal veľa z presunu zo štúdia do nemocnice; len to, že ich viezol Louis a že Niall sa počas celej cesty pevne držal jeho ruky. Keď sa dostali do nemocnice, Suzannina mama ich so slzami v očiach čakala pri vchode. Suzanne bola na operačke - podstupujúc urgentný cisársky rez. Louis ich objal a sľúbil im, že privezie Harryho a Zayna - nech sa stane čokoľvek, nebudú si tým musieť prechádzať sami. Bolo 5:27 večer, podľa plastových hodín na stene čakárne, keď za nimi konečne prišiel doktor. Mäkkým a súcitným hlasom im oznámil, že zatiaľ čo Jamie bol stabilizovaný, Ethan im pomaly zomieral a už pre neho nemohli nič urobiť. Chceli by prísť na Novorodenencké oddelenie a rozlúčiť sa s ním? Príliš šokovaní na to, aby si to uvedomili, len prikývli hlavou a otupene ho nasledovali na detské oddelenie. Stalo sa to tak rýchlo, že Liam si ani nebol istý či tie spomienky boli skutočné alebo nie. Každý z nich si stihol Ethana podržať dve minúty predtým, ako potichu zomrel v Liamovom náručí - monitor udržiaval rovnú čiaru, ktorá sa odmietala rozvlniť. Cez rozmazaný obraz jeho sĺz sa Liam snažil zapamätať si každý malý detail jeho syna. Bol taký malý - pohodlne by sa zmestil do jednej z jeho dlaní. Jeho oči sa nikdy neotvorili a tak si nikdy nemohol byť istý, aký odtieň modrej mali, ale on a Jamie boli identické dvojičky a tak mohli mať aj tie jeho Niallov modrosivý odtieň. Bola to jedna z vecí, ktoré ho trápili najviac - nikdy si nebyť úplne istý. Mohli byť aj hnedé.Rovnako ako jeho brat v neďalekom inkubátore, Ethan mal niekoľko pramienkov svetlo hnedých vlasov. Jeho pokožka bola tenká a jemná, na niektorých miestach takmer priesvitná, aj keď jeho líca boli jasne červené. Ale bolo ťažké všimnúť si niečo viac cez všetky tie hadičky, napojené na jeho malé telíčko. Niallove ruky boli pevne obtočené okolo jeho ramien a Liam mohol počuť jeho trhané výdychy, zatiaľ čo potichu plakal. Ak by mal ďalšiu voľnú ruku, pridŕžal by sa aj svojho manžela. Namiesto toho len zaklonil hlavu dozadu na jeho hruď, vyzbierajúc dostatok sily na to, aby zo seba dostal, "Budeš vždy... vždy... milovaný Ethan... a nikdy na teba nezabudneme." Potom sa zohol a vtlačil jemný bozk na hodvábne chladnú pokožku jeho čielka. "Nikdy," zašepkal.