Room 317 LARRY (SK)

Posledná rozlúčka 1

"Si nervózny?" zamumlal Louis, zľahka pozdvihnúc hlavu z Harryho teplej hrude. Stále mali asi dvadsať minút pred tým, ako sa budú musieť zodvihnúť zo svojho útulného zámotku a Louis chcel, aby to trvalo tak dlho, ako sa len dá. Samozrejme, všetko bolo oveľa pokojnejšie teraz, keď boli deti staršie, ale... tiché, láskyplné momenty ako teraz boli na Louisov vkus stále až príliš zriedkavé. Harry sa na neho nežne pozrel - jeho strnisko sa pri tom pohybe trochu otrelo o deku. Louis sa na neho zadíval a usmial sa, keď si všimol, že Harryho oči boli stále také mladé a nevinné, ako kedysi, aj napriek ich rastúcemu veku.Harry sa tiež ospalo usmial, trochu pokrčiac nosom. "Trochu," priznal po niekoľkých dlhých momentoch, "ale myslím, že som viac nadšený ako nervózny... Prečo?" Sklonil svoju hlavu ešte o niečo nižšie, aby mohol afektovane pretrieť svoj nos o ten manželov - milujúc ako sa Louisove oči rozžiarili z radosti nad týmto gestom. "Si nervózny, Boo?" jemne sa spýtal. Louis si povzdychol a sklonil svoju hlavu naspäť na Harryho hruď, okamžite chcejúc poprieť akúkoľvek nervozitu, ale... vedel, že nemôže klamať - nie Harrymu. Na moment sa vyhol rozprávaniu nechaním svojich prstov nečinne prechádzať po Harryho hrudníku. Jeho rebrá boli viditeľné cez látku a Louisovi sa páčilo, ako jemne to bavlnené tričko jeho manžela pôsobilo na jeho líce, rovnako ako aj na brušká jeho prstov. Vôňa, ktorá ich obklopovala, im až priveľmi pripomínala ich 'ospalo-ranné ja' a dodávala Louisovi pohodlie v jeho mierne zatuchnutom teple. "Trochu," pripustil. Z jeho tónu bolo zrejmé, dokonca aj jemu, že jeho 'trochu' znamenalo viac ako to Harryho. Cítil, ako sa pod ním Harry zavrtel a zavrel oči, keď ho jeho teplé prsty pohladili po líci. Bolo smiešne ako sa mu stále zahmlievalo pred očami kedykoľvek bol k nemu Harry nežný. Jasné, ten pocit novoty by sa mal doteraz už dávno vytratiť... ale nie, Louisov žalúdok sa stále chvel rovnako ako pred štyridsiatimi rokmi. Sentimentálny idiot, to bol celý on.Natiahnuc svoje telo trochu vyššie tak, že sa jeho nos dotýkal Harryho kľúčnej kosti, Louis nechal teplo pokožky a hladiace prsty upokojiť svoje bublajúce vnútornosti. "A z čoho si nervózny?" Chrapľavým a hlbokým hlasom sa spýtal Harry, zatiaľ čo palcom hladil Louisa po líci. "Vlastne ani neviem," priznal Louis, znovu zatvárajúc oči. "Dokonca si ani nemyslím, že je to nervozita... ja len..." snažil sa nájsť spôsob, akým to vysvetliť, "mám pocit, akoby dnešok bol koncom niečoho veľkého," povzdychol si. "Necháp ma zle, som šťastný, že dnešok je tu, ale... nemôžem si pomôcť nemyslieť na to, že sa to už nedá zvrátiť a že sa chystáme stratiť toľko, koľko sme získali." Harry sťažka prehltol a zovrel svoje objatie okolo Louisovej menšej postavy, sladko ho pobozkajúc na čelo. Presne vedel, čo má Louis na mysli, on sám ani neodkázal premýšľať nad tým, čo všetko by dnes mohli stratiť, nie to ešte opísať to slovami. "Bude to fajn," povedal jemne. "Čo sa stane, to sa stane - my sa len musíme uistiť, že dnešok bude dostatočne úžasný na to, aby to všetko stálo za to." Louis prikývol, nežne pobozkajúc zarastenú pokožku pod Harryho bradou, "Dobre..." zamrmlal, "Urobíme všetko, čo bude v našich silách." "Ľúbim ťa," odvetil Harry, pritiahnuc si Louisa nemožne blízko, zatiaľ čo si zabáral nos do jeho krátkych vlasov. Minulú noc zaspali dosť neskoro, odkladajúc sprchu až na ráno. Cítil pretrvávajúce pozostatky včerajšej vody po holení a tlmenú vôňu magnólií z ich šampóna v Louisových jemných prameňoch vlasov. Avšak pod tým všetkým bola ospalá aróma, o ktorej Harry vedel, že mohla patriť len Louisovi. Nebola to práve úžasná vôňa, no tiež nebola ani zlá. Bol to upokojujúci pach, ktorý dokázal rozbúchať Harryho srdce o čosi rýchlejšie, pretože v kocke reprezentovala celý jeho život a manželstvo. "Aj ja ťa ľúbim," vrelo mu odpovedal Louis, bozkávajúc ho v priehlbine na krku.Klop klop.Harry si povzdychol nad tým, že ďalší z ich súkromných momentov bol prerušený - ako obvykle. Odkašľal si a odsunul sa od Louisovho ucha, "Ďalej," zvolal.Dvere sa s cvaknutím pomaly otvorili a Dana vystrčila hlavu spoza zárubne, "Je bezpečné vojsť do vnútra?"Harry sa zasmial a obaja sa od seba oddelili, oprúc sa o čelo postele, "Máme boxerky, zlato. Je to fajn." Dana vošla do izby a jej vlasy boli vlhké, keďže sa zrejme práve osprchovala. "Ahojte." "Ahoj," odvetil Harry s mäkkým úsmevom, "ako sa cítiš?" "Nervózne," priznala a prešla k nim, vyšplhajúc sa na koniec postele ako to urobila už tisícky krát v priebehu rokov. Louis cítil ako mu trochu zoviera hrdlo, predstavujúc si ju robiť to ako päť ročná - s Bitsy zovretou v ruke. Teraz mala dvadsaťpäť a robila to pravdepodobne posledný krát. "Máte pre mňa nejakú radu na poslednú chvíľu?" Harry s Louisom si vymenili pobavený pohľad pred tým, ako sa Harry spýtal, "O dnešku alebo o živote všeobecne?" Pokrčila plecami, "O manželstve všeobecne, myslím." Potom sa na nich priblblo usmiala, "Ste predsa 'Larry Stylinson'. Ako to robíte? Ako to, že ste do seba stále šialene a nechutne zamilovaní dokonca aj po 25-tich rokoch manželstva?" Harry znovu zachytil Louisov pohľad a trochu sa roztopil, keď videl červenajúce sa líca svojho manžela. Vyzeral tak spokojne a šťastne pri myšlienke, že ich manželstvo bolo inšpiratívne... Vďaka tomu pohľadu prekypovala Harryho hruď hrdosťou a láskou. "Neviem, zlato," pokrčil plecami, zodpovedajúc jej otázku za oboch. "Teda... nikdy neber manželstvo ako samozrejmosť. Buď štedrá s 'ľúbim ťa' - počuť to sa nikdy nezunuje ani to nezačne byť nudné." "A nikdy nechoďte do postele nahnevaní," pridal Louis, nakláňajúc sa k Harrymu. "Viem, že dať takúto radu je dosť klišé, ale ja a Haz skutočne žijeme podľa toho. Ak máš niečo na mysli, tak sa o to podeľ - nenechaj to zapadnúť prachom. Aj keď ide len o niečo malicherné - napríklad ak sa niekto vyhýba domácim prácam. Takéto veci sa môžu zakoreniť ešte pred tým, ako si vôbec všimneš, že tam boli. Ak necháš tie korienky rásť príliš dlho tak zistíš, že tie ich škaredé tŕne rastú stále dookola." "A ak sa už budete hádať," pridal sa Harry, keď objal Louisa okolo pása, "čo sa v určitom bode určite budete, tak si nájdi nejaké súkromie, kde sa upokojíš a pripomenieš si, že toho dotyčného ľúbiš a že je možné nájsť kompromis. Tvrdohlavosť nikdy nič nevyrieši - len to veci zhorší a spôsobí rozhorčenie." Louis sa usmial a uznanlivo pohladil Harryho koleno pod prikrývkou. "A tiež nebuď príliš pyšná na to, aby si sa ospravedlnila," dodal z vlastných zriedkavých skúseností, keď sa s Harrym hádali. "Získaš väčšie uznanie od svojho partnera za to, že ty si tá statočná, ktorá sa ospravedlní prvá - aj keď to celé nebola len tvoja vina. To by malo viesť k ospravedlneniu na oplátku. Ale nebuď vždy tá prvá, ktorá sa ospravedlní - to by ťa robilo poddajnou a tvoje ospravedlnenie bezvýznamným - vždy dávaj, ale aj ber." "A vždy ukonči hádku bozkom. Nič viac, nič menej," povedal Harry s rozhodným prikývnutím. Louis sa na neho pozrel a usmial sa. Naozaj sa hádali len málokedy - nemali to v povahe - ale ak sa hádali, vždy to bolo kvôli niečomu dôležitému, ako napríklad fakt, že Louis zatajoval, že sa necíti dobre, alebo že si Harry nepozorovane na svoje plecia nakladá viac, než zvládne. Nikdy to nebolo o ničom malichernom. Jeden druhého až príliš rešpektovali na to, aby boli malicherní - a tiež sa naučili vážiť si a tolerovať zle návyky toho druhého. Nežné pripomenutie bolo všetko, čo im stačilo na vyriešenie ich problémov, ak sa im začínali vymykať z ruky. V ich životoch bolo príliš veľa podpichovania a lásky na to, aby boli k sebe protivní. Hádky vznikali zo strachu alebo obáv, čo znamenalo, že srdečný bozk istoty a uznania bolo všetko, čo potrebovali na udobrenie. "Keď už hovoríme o bozkávaní," Louis si nemohol pomôcť a uškrnul sa, nakláňajúc hlavu k svojej najstaršej dcére, zatiaľ čo mu pobavene iskrili oči. "Intimita je tiež dôležitá v dlhom, šťastnom manželstve." Danin výraz stuhol, "Uh oci..." váhavo začala, no Louis len mávol rukou. "Nepanikár, nebudem zachádzať do detailov. Všetko, čo sa chystám povedať je, že je to dôležité. Áno, niekedy sa budeš cítiť príliš vyčerpane na to, aby si čo i len vyšla hore schodmi a intimita je to posledné, na čo budeš chcieť minúť tvoju zostávajúcu energiu. Ale vždy si vyhraď nejaký čas na to, aby si svojmu partnerovi ukázala, že si ho ceníš. Aj keď je to len bozk, objatie, či láskyplné pohladenie líca - nežný dotyk môže pre človeka znamenať oveľa viac než vášeň. Sex je dobrý a vo vzťahu dôležitý, no existuje oveľa viac spôsobov, akým môžeš niekomu ukázať, že ti na ňom záleží ako len dobrým číslom v posteli." "Ámen," povedal Harry, pobozkajúc Louisa na spánok."To si zapamätám..." zamrmlala Dana tak potichu, že to ledva počuli. "Ale no ták," jemne si ju doberal Louis, "Jamie trávi až príliš veľa času maznaním sa s tebou na to, aby to všetko bolo iba o sexe. Nemáš sa čoho báť, zlato." Harry sledoval, ako sa červeň nahrnula do líc jeho dcéry a zrazu pochopil, čo skutočne myslela pod znepokojivou stratou čistoty, "Oh môj bože," zašepkal, "oh môj bože, ešte ste spolu nespali, však?" Dana vystrúhala grimasu a ponorila si tvár do dlaní, energicky krútiac hlavou s rozpačitým 'nie'. "Čo?" pokojne sa opýtal Louis a jeho oči sa rozšírili od, z polovice potešenej a z polovice zdesenej, nedôvery. "Dohodli sme sa, že počkáme na svadbu," vysvetlila im spoza jej dlaní po pár minútach tichého želania, aby sa pod ňou prepadla podlaha. "Navrhla som to a Jamie s tým súhlasil. Samozrejme sme už niečo skúšali, ale... nikdy sme nešli naplno. My... nechceli sme, aby to bolo bezvýznamné a tiež sme nechceli žiadne nehody predtým, ako si založíme kariéru." Harry s Louisom sa na seba v rozpakoch pozreli. Toto bol objav, ktorý ani jeden z nich neočakával - za žiadnych okolností. "Chceš povedať, že..." Louis sťažka prehltol neistý tým, či to môže vysloviť, "že... že... že si stále... že si ešte..." bezmocne mávol rukou. Dana pevne zovrela oči a prikývla, zahanbene skloniac hlavu dolu k prikrývke. "Wow," vydýchol Louis trochu roztrasene a Harry natiahol ruku, jemne potiahnúc Danu za rameno, priťahujúc si ju k nim. Vyliezla hore po prikrývke, celých stošesťdesiatosem centimetrov jej dospelej postavy a vliezla pod deku medzi nich - tak, ako to zvykla robiť ako dieťa. Napchať ju dnu bolo rozhodne ťažšie ako kedysi, no Harry si ju aj napriek tomu pritiahol k boku. "Nie je to nič, za čo by si sa mala hanbiť," vrelo sa zasmial a pobozkal ju na tvár, "vlastne by si na to mala byť hrdá. V týchto dňoch sa to podarí len veľmi málo ľuďom ! Je to vlastne úspech, úprimne... celkom obdivuhodné." Louis slabo prikývol, "Sex vážne nie je podstatou vecí v živote a váš vzťah s Jamiem je čarovný, ak ste spolu dokázali vydržať deväť rokov a stále sa chcete vziať aj napriek tomu, že ste nikdy... to." Dana sa so záujmom hrala s okrajmi prikrývky, jej líca boli stále mierne červené, "Beriem to tak ... že vy... ste mali sex pred tým, ako ste sa, viete... vzali?" "Áno," odvetil Harry, ani na chvíľu nepremýšľajúc nad tým, že by nepovedal pravdu, "začali sme tak, že sme obaja mali sex s dievčatami pred tým, ako sme sa dali dokopy. Ale nebudem klamať, väčšinu toho ľutujem, pretože to bolo bezvýznamné a hlúpe oproti tomu, čo mám dnes. To, na čo som však hrdý je," natiahol sa cez prikrývky, aby stisol dlaň svojho manžela, "že Louis bol prvý chlapec, s ktorým som sa vyspal a do dnešných dní je stále tým jediným."  "U mňa je to rovnako," dodal Louis, trochu sa červenajúc, "a boli sme spolu rok predtým, ako sme šli 'naplno'." V izbe sa ozvalo klopanie na dvere, na ktoré všetci traja podskočili, "Vstúpte!" zavolal Harry. Dvere sa pomaly otvorili a vynorila sa z nich Gemmina ustarostená tvár. "Ahojte chalani, nechcem vás bezstarostne strašiť, ale Dana nie je vo svojej... oh." Jej oči spýtavo zastali na mladej žene. "Som tu, teta Gem," Dana sa na ňu usmiala. "Len som si prišla po nejaké rodičovské rady. Kaderníčka je už tu?" "Práve som ju videla zaparkovať pri obrubníku," odvetila Gemma a zazvonil zvonček, prerušujúc jej odpoveď. Zasmiala sa, "Zavolám ju dnu. Len príď dolu do kúpeľne, keď budeš pripravená." Zavrela dvere a jej kroky odplávali preč. "Myslím, že by som sa teda mala ísť pripraviť," povedala Dana s povzdychom. Harry sa naklonil na bok a nežne ju pobozkal na čelo, "Áno, dobrý nápad." Povzdychol si a usmial sa na ňu, "Louis a ja sme na teba hrozne hrdí, vieš? Budeš nám hrozne chýbať, ale sme radi, že si si vybrala Jamieho. Ten sa o teba dobre postará." "Ale," dodal Louis, tiež ju objímajúc okolo pása tak, že teraz bola uväznená medzi nimi dvoma, "tu budeš mať vždy domov, ak ho budeš potrebovať." "Ľúbim vás," Dana potiahla nosom a spodná pera sa jej trochu roztriasla, "ste tí najlepší rodičia na svete - dokonca aj keď ste k sebe občas až príliš láskaví." Oboch ich prudko objala predtým, ako vyliezla z prikrývkovej kukly. Obaja, Harry aj Louis, ju s láskou sledovali, až kým sa za ňou nezavreli dvere. Potom sa Louis pretočil, vytláčajúc studený priestor medzi nimi a zahrabal sa do Harryho hrude s trasúcimi sa ramenami. "Hej, neplač," automaticky odvetil Harry, aj keď ho zradili aj jeho vlastné oči."A budem plakať, do riti," vehementne zanadával Louis, "nielen, že nás naše malé dievčatko navždy opúšťa, ale práve som zistil, že som vychoval 25-ročnú pannu. Nikdy vo svojom živote som na seba nebol takto pyšný !"Harry sa pridusil smiechom, aj keď to bol skôr vzlyk a pevne k sebe Louisa pritiahol. Manželia, ktorí spolu žijú a strácajú, dokonca spolu aj plačú. To bola nevyslovená časť ich sľubov.
~*~
Harry zastrčil kravatu do Sethových nohavíc a začal zapínať všetky malé gombíky na jeho veste, "Prisahám Seth," varoval ho, "ak sa zablatíš predtým, ako sa skončí ceremónia, tak dostaneš domáce väzenie na celý týždeň." "To je kruté, oci," zafučal Seth, zbytočne sa zvíjajúc. "Ugh. Nenávidím túto vec. Je to tak nepohodlné! To nie je fér, že my všetci musíme trpieť na to, aby sme urobili dvoch ľudí šťastných!" "Vitaj v reálnom živote, synak," povedal Harry nesúcitne a vyrovnal sa. "A pamätaj si, že dnes je Danin veľký deň, tak sa snaž správať slušne aspoň kvôli nej. Zabav sa bez toho, aby si spôsobil nejaké problémy, jasné?" "Áno, áno," zamrmlal Seth, "skončil si? Môžem už ísť pozerať telku?" Harry prevrátil očami a prikývol. Seth vyrazil skôr, ako si to jeho otec stihne rozmyslieť. "Ale si mu dal," zasmial sa hlboký hlas spoza neho. Harry sa otočil a usmial sa, keď zbadal Louisa stáť medzi dverami. Aký očarujúci pohľad, pomyslel si s hlúpym úsmevom. Jeho manžel bol oblečený napoly normálne, traky na bielom tričku s pastelovo modrou kravatou pre družbov, perfektne umiestnenou na jeho golieri. Vyzeral sexy. Harry zacítil to známe myknutie v žalúdku a mentálne sa napomenul, 'pokoj chlapče, neskôr'. "Čaj?" Louis nevinne podvihol Harryho obľúbený hrnček. Vychádzala z neho para."Oh bože, jasné, vďaka," zastonal Harry keď k nemu podišiel a vďačne si ho od neho vzal. Potom sa sklonil a ďakovne vtlačil pevný bozk na Louisove pery, omotajúc ruku okolo jeho pása a pritiahnuc si ho bližšie. Chcel ho zničiť, no vedel, že na to nemajú ani miesto, ani súkromie. Avšak bozk bol prijateľný - na teraz by mu to postačilo. "Mmm," zamumlal Louis a odtiahol sa, aby mohol pritlačiť nos na Harryho krk, "pekne voniaš." "A ty vyzeráš neodolateľne sexy v tých trakoch," odvetil Harry chrapľavo, vdychujúc vôňu Louisových čerstvo umytých vlasov. "Ako to robíš?" spýtal sa, okusujúc Louisove ucho, "Ako to, že stále vyzeráš sakramentsky dobre, aj keď ti tiahne na šesťdesiat?" "Mohol by som sa ťa spýtať tú istú otázku," zamrmlal Louis v odpovedi, nakláňajúc sa mu do náručia, "Viem, že by na tom nemalo záležať, ale páči sa mi, že si si znovu začal prekrývať tie šediny. Tvoje kučery sú fakt jemné potom, čo si ich čerstvo zafarbíš." Natiahol sa, aby ich hravo prehrabol, akoby tie slová nemohol vysloviť bez dotyku. Harry sa usmial nad známym gestom a znovu ho pobozkal, trochu to naťahujúc, aby si mohol užiť chuť zubnej pasty. "Fuj, bolo by fajn, ak by som vás aspoň jeden deň nepristihol pri bozkávaní. Vážne, už ste dávno za tým obdobím." Zastonal Ryan, keď sa prihrbene dovliekol do miestnosti, vysoký, vyrážkatý a v zúfalej potrebe po kaderníkovi. "Bolo by fajn," odvetil Louis, "ak by sme aspoň jeden deň neboli prerušení." Ryan prekrútil očami a schmatol svoje sako z vešiaka, unáhlene odchádzajúc. "Nechoď dnu," povedal niekomu za dverami, "žltý kód." "Ježiši," odvetil Sethov hlas s povzdychom, "nechal som tam môj iPod!" Harry s Louisom sa spolu zasmiali s vedomím, že ich deväť ročný syn už dnu nepríde, keďže bol vyhlásený žltý kód. "Ako to ide? Všetko podľa plánu?" Spýtal sa Harry, pričom si odpil z čaju a druhú ruku ovinul okolo Louisovho pása.Louis prikývol, kontrolujúc to na jeho prstoch, "Seth s Ryanom sú takí vyobliekaní, ako ešte nikdy. Mama hovorí, že Beth je prichystaná už určitú chvíľu. Ella a Farah majú takmer hotové účesy a Dana sa práve oblieka do šiat. Kvetinárstvo práve doručilo kytice a kvetinové ozdoby pre družbov, takže vlastne budeme môcť odísť za dvadsať minút, keď dorazia autá. Ak samozrejme nedôjde k nejakej katastrofe." "Takže to znamená, že máme pár minút na odpočinok?" Neisto sa spýtal Harry, podvihnúc obočie. "Áno," prikývol Louis a zaškeril sa. "Tak potom chcem raňajky." Oznámil mu Harry, keď jeho žalúdok vydal hlasné zavrčanie. "Zaslúžim si ich!" Louis sa láskavo zasmial a postrapatil Harrymu vlasy, "V poriadku, babycakes. Tak teda raňajky. Máš chuť na slaninovo vajcové rolky?" "Máme slaninu?" Zastonal Harry, "Oh môj bože, tak strašne ťa milujem, až je to desivé."
~*~
"Fajn, odchádzam do kostola s chalanmi a našimi mamami," zakričal Harry Louisovi od vchodu, "Zvládneš to tu?" Louis prikývol a jeho srdce tĺklo dosť rýchlo, keď si doviazal šnúrky na topánkach. Vyrovnal sa, podišiel k Harrymu a dal mu pusu na pery. "Snaž sa nepotrestať Setha ešte pred sľubmi," zasmial sa a odtiahol sa."Tak to ti nemôžem sľúbiť," zamrmlal Harry vo chvíli, keď k nim doľahol hlas Louisovej mami z vonku, "Vypadni z toho trávnika, Seth Tomlinsom!" "Radšej pôjdem," povzdychol si Harry, úplne sa od neho odtiahnuc, "veľa šťastia!" "Vďaka, uvidíme sa v kostole - obsaď mi miesto vedľa teba!" Zvolal Louis, keď Harry odišiel. Harry sa zasmial a ponad rameno mu poslal bozk. Občas boli fakt na smiech. Louis si s povzdychom sadol na telefónnu skrinku. Nebol to práve najlepší nápad, pretože v jeho veku sa pri takejto polohe bude cítiť stuhnuto a boľavo. Avšak netrvalo dlho, kým z poschodia nad ním začul hlasy. "Na tomto zakopnem. Viem to." "Budeš v poriadku, Ella," upokojovala ju Beth, "len si to vytiahni dohora, keď pôjdeš dolu po schodoch, tak ako ja."Louis sa rozžiaril, keď jeho najmladšie dcéry zišli dolu schodmi, nasledované Zaynovov sedem ročnou dcérou, Farah. V tých kráľovsky modrých ovzdušnených šatách vyzerali ako anjelici - vlasy vypnuté dohora plné kvetinových sponiek. "Vyzeráte úžasne dievčatá," povedal im precitlivene, keď sa dostali na bezpečnú plochu, "absolútne nádherne." Pozoroval, ako sa na ich tvárach rozžiarili veľké úsmevy a on sám sa usmial ešte viac. Ella išla za družičku po prvý krát a Louis si nemohol pomôcť, no myslel na to, že vyzerala ako verný obraz Dany v jej veku - dlhé, striebristé blond vlasy a hlboké, modré oči. Beth vyzerala tiež úžasne - vyrástla z nej krásna mladá žena s jasnými, energickými, zelenými očami a kučeravými, hnedými vlasmi. On a Harry sa naozaj postarali o to najzlatšie potomstvo, ak to tak môže povedať. Aj Farah vyzerala pekne s jej nádhernými, tmavými kučerami, voľne sa vznášajúcimi okolo jej čokoládovo hnedých očí. Zayn sa rozplače."Len počkaj, kým uvidíš Danu," nadšene mu povedala Ellie, "vyzerá ako princezná!" "Som si istý, že vyzerá absolútne očar..." Louis pomaly zmĺkol, keď sa dolu schodmi začali ťahať jemné kroky, sprevádzané jemným šušťaním látky. Pomaly sa pozrel hore a v hrdle sa mu začala formovať hrča."Oh... oh wow... wow ... wow.. wow," vydýchol, zatiaľ čo jeho najstaršia dcéra zostupovala po schodoch - jej dlhé biele šaty s komplikovane navlečenými korálkami a jemnou čipkou sa vznášali okolo nej. Bola ako zjavenie. Louis si k ústam priložil ruku. "Oh Dana," vzdychol. "Moja Dana." Podal jej trasúcu sa ruku, aby jej pomohol dolu poslednými schodmi."Ahoj oci," potichu ho pozdravila, hryzúc si do pery. V tých bielych podpätkoch bola len o päť centimetrov nižšia ako on.Louis pokrútil hlavou, snažiac sa zahnať jeho rozmazané videnie, "Vyzeráš ohromujúco," povedal roztrasene a potom si rýchlo pretrel oči, "proste ... ohromujúco. Kedy si tak opeknela a ako to, že som si to nevšimol?" Zaslzene sa zasmiala, "Ale no tak oci, sľúbil si otcovi, že nebudeš plakať." "Sľúbil som to pod nátlakom," klamal, "a o čom nevie, to ho nebude trápiť... alebo mňa." Zohol sa dole a jemne ju pobozkal na líce. "Jamie je hrozne šťastný, mladý muž a ja som tak strašne hrdý, zlatko. Tak strašne, strašne hrdý. A viem, že aj Harry je," pohladil ju po líci. "Bez ohľadu na to, ako vyrastieš a koľko budeš mať rokov, navždy budeš naše malé dievčatko a my tu budeme vždy pre teba, nech budeš čokoľvek potrebovať. Prosím, uži si dnešok, okej, a pamätaj si, že ak zabudneš slová pri výmene sľubov, nepanikár a neskolabuj tak, ako to urobil Zayn. Improvizuj." "Neboj sa," zasmiala sa, "a ďakujem. Za všetko, oci." Podišla vopred a ovinula ruky okolo neho, vtiahnuc ho do objatia. Louis sa snažil neplakať a nezničiť jej vlasy. "Ľúbim ťa," sladko mu zašepkala do hrude."Aj ja ťa ľúbim, veľmi," odvetil jej, znovu ju pobozkajúc na líce. Potom odstúpil a odkašľal si. Natiahol ruky a veľmi opatrne sa načiahol za jej závojom, prehodiac ho cez jej hlavu a stiahnuc ho dole pred jej očami. Pomohla mu narovnať ho. "Pripravená?" spýtal sa, hryzúc si do pery.Usmiala sa a prikývla, vezmúc ho za rameno.