Room 317 LARRY (SK)

Časť 8

Niekedy uprostred druhého decembrového týždňa

"Louis? Prečo máš na hlave gumené kurča?" opýtal sa Harry, pričom sa snažil znieť viac nenútene ako neveriacky. "Snažím sa prepojiť s mojím vnútorným duchom." pokojne odpovedal Louis a otvoril jedno oko. Sedel na dlážke uprostred obývacej izby s prekríženými nohami, zatvorenými očami a ruky mal v nejakej budhistickej, modliacej sa polohe. Jeho bosé nohy boli takmer fialové, takže iba Boh vie, ako dlho tam ten idiot sedí. Harryho obočie sa nadvihlo ešte vyššie, takže teraz sa takmer dotýkalo jeho vlasov. "Položením gumeného kurčaťa na hlavu?" "Nemal som pierko." pokrčil ramenami Louis, akoby to bolo očividné. "A teraz ticho, narušuješ moju auru." "Narušujem tvoju auru...?" nejasne zopakoval Harry premýšľajúc o tom, či sa jeho priateľ nezbláznil. "Louis, pozeráš príliš veľa televízie. Vstaň, zoberiem ťa niekam predtým, ako urobíš niečo, čo je šialené dokonca aj na teba. "Louisove oči sa zrazu prudko otvorili a usmial sa ako maniak. "Dobre!" Potom sa postavil a bežal po svoje topánky, zanechávajúc tam Harryho stáť s pocitom, akoby bol podvedený.
~*~
Dvadsať minút neskôr...

To bolo prvý krát, čo bol Louis naozaj preč z domu za posledné tri týždne. V skutočnosti to bolo asi prvý krát čo bol vonku kvôli niečomu inému ako oficiálne schôdzky (okrem prechádzky, ktorá skončila prevozom do nemocnice a kaderníčky) od chvíle, čo mu zistili infekciu obličiek. Číra radosť na jeho tvári spôsobovala Harrymu pocit previnilosti. Louis musel cítiť určitý level ponorkovej horúčky, keďže bol doma uväznený tak dlho - ale on sa nikdy nesťažoval. Louisovi sa nepáčilo sťažovanie a aj keď tak urobil, vedeli ste že je to niečo vážne. Jeho pozitívny prístup bol jednou z vecí, ktoré na ňom Harry miloval, no súčasne ho to iritovalo. Harry trval na tom, že Louis si musí vziať kabát a topánky. Bol stred decembra a vonku bola mrazivá zima. Louis sa z nejakého dôvodu vždy obliekal tak, akoby bol vrchol leta s vyhrnutými nohavicami a farebnými, pletenými topánkami. Našťastie veľmi rýchlo pristúpil na Harryho požiadavky, pravdepodobne nechcel, aby Harry svoje pozvanie von zrušil. Dokonca si nasadil čiernu čiapku a pár rukavíc, na čo Liamova časť Harryho mozgu súhlasne prikývla. Nešli na žiadne špeciálne miesto - len na obyčajnú prechádzku k neďalekému lesu. Pre oboch to bola chuť slobody, keďže to bolo jedno z mála miest, na ktoré mohli ísť bez toho, aby sa tam objavovali fanúšičky. Mohli relaxovať a vychutnávať si niečo tak obyčajné, ako súkromná prechádza a rozprávanie, čo v poslednom čase nerobili často, pretože Louis mal domáce väzenie. Harry si na seba dal svoju G-Star bundu, obľúbenú čiapku a zamkol za nimi predné dvere, snažiac sa klusom dobehnúť svojho priateľa. Potom vyrazili dolu cestou, v zhone takmer strácajúc rovnováhu na zľadovateľom chodníku. Chichotajúc sa ako idioti sa ponáhľali ulicami, občas sa prikrčiac za autami v štýle Jamesa Bonda, v snahe uniknúť pohľadom miestnych obyvateľov. Ďalším úsekom ich trasy bola hlavná cesta s ťažkou plynulosťou premávky, ktorej sa nemohli vyhnúť. Avšak, nebola to až taká pešia trasa, takže zatiaľ čo kráčali, držali svoje tváre odvrátené od áut. Ich tempo, nastavené Louisom, bolo prirýchle pre akúkoľvek komunikáciu a aj keď to bol 700 metrový úsek, boli trochu udýchaný keď sa dostali do odľahlejšieho útočiska na Stable Lane. Ulička bola tvorená dlhou, úzkou cestou, vinúcou sa okolo niekoľkých väčších fariem a dolu skrz typický anglický vidiek až k lesu. Okolo nich boli živé ploty a neplodné stromy, lesknúce sa mrazom. Pod nohami mali zmrznuté výmole, ktoré pod ich topánkami praskali. Bolo len niečo okolo jedenástej ráno, no obloha už bola zamračená a zimne nudná. Keďže teraz boli sami, spomalili na pokojne sa vlečúcu chôdzu bok po boku a ich rukávy sa občas obtreli. Louis bol ten, ktorý začal konverzáciu - o pandách a o všetkom, čo sa ich týkalo. O pandy sa zaujímal už takmer šesť mesiacov od doby, čo počas turné navštívili Edinburghskú zoo a uvideli dve pandy dovezené z Číny. Z nejakého dôvodu bol nimi Louis absolútne fascinovaný a Liamovi s Harrym trvalo vyše 45 minút kým ho odtiahli od ich výbehu. Ako náhradu mu Zayn kúpil čiapku s pandou v stánku so suvenírmi. Mal ju na sebe každý deň celé dva mesiace, až kým ju Liam nehodil do práčky, čo by sa dalo klasifikovať ako nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Bohužiaľ, pandia čiapka neniesla pranie na 60° príliš dobre a po vybratí sa rozpadla. Louis urobil malú pohrebnú vatru vzadu na záhrade a spopolnil ju, akoby to bola živá vec - to bol proste Louis - a s Liamom sa nerozprával celý týždeň. Od vtedy prešli už štyri mesiace a Louis stále rozprával o pandách, tento krát o nejakom dokumentárnom filme, ktorý sledoval včera na Discovery Channel. Harry zhovievavo počúval, občas niečo povedal alebo súhlasne zahmkal. Niekedy proste rád počúval Louisove nekonečné monológy - o všetkom možnom - Louis mal schopnosť urobiť aj z tej najnudnejšej veci niečo zábavné. Na päť minút zastali, aby mohol Louis pohladkať niektorú z kráv, ktorej hlava trčala z jednej z poľných brán. Väčšina ľudí by sa zastavila, aby pohladkali koňa, ale nie Louis - jemu sa páčili kravy. Zdalo sa, že kravám nijako nevadí drobná pozornosť a Harry bol napoly k pokušeniu odfotiť to a hodiť na twitter. Avšak zistil, že bol až priveľmi rozptýlený pozorovaním svojho kamaráta na to, aby hľadal mobil. Jeho srdce sa roztápalo, keď Louis začal hrkútať s dobytkom, akoby to boli malé deti a kŕmil ich hrsťami čiastočne zamrznutej trávy. Nejako sa Louisovi podarilo presvedčiť ho, aby sa pridal a keď ho najbližšia z nich pošteklila papuľou po dlani, uvažoval, či by vôbec niekedy takto kŕmil kravu ak by sa neprihlásil do X-Factoru. Pravdepodobne nie. Nebol si istý či sa mu páčila predstava kravských slín na svojich rukách.Nakoniec bol Louis prerušený priateľskou čevienkou (*vták*) a oni sa vrátili k ich pomalej chôdzi, až kým konečne nedosiahli okraj lesa. Vybrali sa po juhovýchodnom chodníku, ktorý tvoril slučku medzi stromami. V lese to bolo prekvapujúco hlučné - vŕzgajúce konáre stromov, štebotanie vtákov a kakofónia ostatných zvláštnych zvukov, ktoré môžete nájsť v lese. Ich rozhovor sa z pánd (našťastie) presunul na nelogické činy. Znovu to bol Louis, ktorý začal túto tému."Premýšľal si niekedy nad tým, prečo ak ti niekto povie že vo vesmíre je milión hviezd, uveríš mu, ale ak ti niekto povie že je niečo čerstvo natreté, musíš sa toho dotknúť?" "A pod 'ty' myslíš seba." doberajúc si ho povedal Harry. "Hej, stalo sa to len raz." protestoval Louis, zastavil sa a otočil sa k Harrymu. Tento pohyb mu zrazil ofinu priamo do očí a Louis ju musel odfúknuť, pričom z jeho pier vyšiel obláčik pary. "Ten nápis tam bol tri dni. Ako som mal vedieť že niekto to čerstvo natiera každý deň ? Myslel som, že to varovanie tam len zabudli." Harry sa musel zasmiať pri spomienke na tri modré pásy od laku odtlačené na Louisovi po tom, čo sa postavil. Niall má stále niekde fotografiu. Vtedy sa to dostalo do desiatky najhlúpejších fotografií na Twitteri. Liam bol z toho hrozne nadšený, keďže predtým v tom rebríčku kraľovali dve fotky s ním - jedna so zúrivou čajkou a druhá s močiacim psom. Liam rád predstieral že sa tieto incidenty nikdy nestali - kompletne to popierajúc - a tak mu to ostatní občas radi pripomenuli, len pre zábavu. "Prisadol si celý ten nápis s farbou na tvojom zadku," zasmial sa Harry, "a všetky fotoaparáty okolo nás ťa začali fotiť." "Nepripomínaj mi to." zastonal Louis a smutne pokrútil hlavou, čím si opäť zhrnul ofinu do očí. S rukami stále v rukaviciach sa pokúsil odhrnúť si ju, no jediné čo urobil, bolo narovnať si ju na čele. Harry pokrútil hlavou tiež a s láskavým úsmevom si vytiahol ruky z tepla jeho vreciek. "Nehýb sa." povedal a vykročil vpred, staviac sa priamo pred Louisa a zasunul mu vlasy za okraj čiapky. Louisove vlasy boli teraz dosť dlhé, takmer rovnaké ako na kastingu do X-Factoru a konce niektorých pramienkov mu vytŕčali spod čiapky. Boli hodvábne jemné a Harry premýšľal, či si jeho priateľ opäť 'požičal' Zaynov kondicionér. "Ďakujem." povedal Louis potichu, čím prebral Harryho zo zamyslenia. Harry stuhol, keď si uvedomil že stoja vážne, vážne blízko a že mohol priam cítiť teplo priateľovho tela. To spôsobovalo, že sa jeho zmysly zachveli a keď sa zhlboka nadýchol, zacítil závan Louisovej vody po holení, Armani Code. Bolo to prekvapivo sladké a Harryho srdce vynechalo úder. Wow, pomyslel si, Louis mal naozaj náznak pieh na nose a naozaj dlhé mihalnice a veľmi jemné črty. "Oh." povedal Louis jemne a Harry žmurkol. Díval sa, ako sa Louisov pohľad zdvihol, berúc mu dych keď sa jeho modré oči stretli s tými jeho, no on šiel vyššie a vyššie až sa takmer nakláňal dozadu ... Harry sa pozrel hore tiež. "Oh." vydýchol, keď sa štipka bielej hmoty zniesla dole a roztavila sa mu na čele. Spočiatku to bolo studené, no rýchlo sa to na jeho koži ohrialo a vyparilo. Ďalšia vločka pristála na jeho mihalnici a tretia na jeho pravom oku. Zažmurkal, čím odstránil vlhkosť preč a sklonil hlavu. Louis stále hľadel hore a teraz mal otvorené ústa - snažiac sa jazykom zachytiť vločku. Bola to tá najzlatšia vec, akú kedy Harry videl a, whoa, nad čím to premýšľal? Louis náhle sklonil hlavu tiež, s jazykom zastrčeným naspäť v ústach a zahľadel sa na Harryho, tým najzubatejším úsmevom vôbec. Jeho tvár sa rozžiarila od údivu a bolo to celkom dych-berúce. Harry bol uchvátený. Louis bol tak... tak... pekný. Vážne bol a oh... Harry sa takmer škúliac zahľadel na obrovskú vločku, ktorá pristála na špičke Louisovho nosa a roztopila sa. Nemohol si pomôcť, nie s Louisom vyzerajúcim tak zlato a voniacim tak sladko, vyžarujúc toľké teplo. Naklonil sa a pretrel ich nosy dohromady. Louisovou reakciou na tento kontakt bolo len tiché vydýchnutie, no nepohol sa a Harry, vnútorne koktajúc z pocitu jemnosti a hodvábnosti trenia ich nosov - a studenosti - to robil znovu a znovu. Áno, Louisov nos bol studený. A jeho dych voňal ako sladká káva. Ten pocit bol príliš dobrý na to, aby bol normálny... a vtedy si Harry uvedomil, že to normálne nebolo - aspoň nie pre neho - trieť si nos s iným chlapcom. Pomaly sa od neho odtiahol. Louisove oči sa rozšírili. "Uh..." povedal Harry a jeho srdce sa náhle rozklepalo. Bože, čo do pekla sa práve stalo? Prečo preboha to urobil? Nebolo na blízku nejaké miesto, kde by zaliezol a umrel od hanby? "Ty..." koktal Louis a stále na neho neveriacky hľadel, "ty si mi práve dal... eskimácku pusu?" "Uh..." Harry chcel povedať niečo ako 'Nie! To bol len výplod tvojej zdeformovanej fantázie. Nikdy by som niečo také neurobil!', ale namiesto toho povedal niečo ako, "Áno?" "No.. uhm..." povedal Louis slabo a Harry chcel, aby si jeho kamarát žmurkol. Vypleštené oči, ktorými na neho hľadel ho začali znervózňovať. "Je to v pohode?" spýtal sa Harry a nervózne sa začal hrať s vreckami."Ehm.. áno." odvetil Louis, znejúc trochu omámene. "Bolo to... zaujímavé..." nahlas prehltol, "nikdy predtým si to neurobil." Harry pokrčil ramenami, "Rád ťa prekvapujem. Poď, mali by sme ísť ďalej."
~*~
Chichotajúc sa vleteli dnu prednými dverami asi o dve hodiny neskôr, zatiaľ čo z nich všade naokolo kvapkal roztopený sneh. Keď prekročili prah, Harry sa zapotácal pod ťarchou Louisovej váhy na jeho chrbte a nechal ho opatrne skĺznuť na zem. Nalepený sneh z Louisových topánok poletoval všade po drevenej podlahe a jeho mokrá čiapka mu skĺzla z hlavy a skončila na jednom z mokrých odtlačkov. To, čo začalo ako zopár malých snehových vločiek sa rýchlo premenilo na fujavicu a oni to plne využili. Guľovačka, snehový anjeli a sánkovanie na zadku dolu hrádzou im spôsobovalo potešenie. V istom bode Louis zvalil Harryho na zem s tým, že mu skočí na chrbát. Harry skončil s tvárou v snehu a oplatil mu to tým, že sa prevalil a začal sa wrestlingový súboj, ktorý sa premenil na snahu strčiť tomu druhému sneh za chrbát. Teraz boli premočení a zmrznutí do špiku kostí, ale úplne a absolútne nadšení. Aj keď to netrvalo dlho..."Kde do pekla ste vy dvaja boli?" Liam sa objavil v obývacej izbe, vyzerajúc neuveriteľne naštvane. "Prejsť sa." odvetil Harry s miznúcim úsmevom na jeho tvári. Liam nevyzeral len naštvane, vyzeral rozzúrene. "Na tri hodiny?!" zakričal. Harry sa pozrel na hodinky. "V skutočnosti na štyri," pokrčil plecami, "prečo? Čo sa deje?" "Čo sa deje?!" Liam sa teraz od hnevu takmer triasol a Harry bol stále viac ustráchaný. Nebol si istý tým, či na niečo nezabudol... napríklad porada, alebo autogramiáda? "Oh, čo ja viem," vyprskol Liam, "možno to, že sme sa vrátili do prázdneho domu, nikde žiaden odkaz? Neboli ste u žiadneho nášho priateľa a nikto, koho sme sa pýtali vás nevidel ani o vás nepočul. Ani jeden z vás nezdvihol telefón a, oh, čo ešte? Veď vonku je skurvená snehová víchrica!" Louis, rovnako ako Harry, si vytiahol telefón a obaja zbadali, že majú dosť veľa zmeškaných hovorov. Okamžite sa cítili previnilo - áno, možno sa nejakým nedopatrením stalo, že nechali svoje telefóny v tichom režime. "Mysleli sme si, že sa niečo stalo!" zavrčal Liam. "Mysleli sme si, že Louis znovu ochorel a tak sme obvolali každú nemocnicu v okolí Londýna! Dokonca sme volali do jednej v Doncasteri a blízko Holmes Chapel! Steve, Rick a Pete jazdili na okolo a hľadali vás! Všetci sa o vás báli!" Harry sebou trhol, oh áno, ich ochrankári ich roztrhajú v zuboch a pravdepodobne celkom oprávnene. Ale časť neho bola tiež naštvaná. "Dobre, ospravedlňujem sa, mali sme zanechať nejaký odkaz a dať vám vedieť, kam ideme. Ale Liam, my" ukázal na seba a na Louisa, ktorý sa práve teraz zbavoval svojich mokrých topánok, "sme dospelí a máme právo prichádzať a odchádzať kedy sa nám zachce. Nie sme deti, ktoré musia svojím rodičom oznamovať kam idú, s kým idú a kedy prídu. Každopádne, ak by sa niečo stalo jeden z nás by vám zavolal - nie sme sprostí." Koniec jeho monológu bol prerušený tresnutím dverí. Obaja, Louis aj Harry, sebou trhli, najmä ak sa ozvalo druhé tresnutie desať sekúnd neskôr hore na poschodí. "Oops." povedal Harry a začal si vyzliekať svoju premočenú bundu z ramien. Teraz mu bolo chladno a nepohodlne. "Myslím že by som mal ísť za ním a porozprávať sa s ním." "Nie," povedal Louis a pokrútil hlavou, "ja pôjdem." Zložil si rukavice, položil ich na radiátor a potom sa otočil k Harrymu, vtiahnuc ho do nečakaného objatia. Ich oblečenie bolo rovnako studené a vlhké ako ich kabáty a, keď Louis obmotal svoje ruky okolo Harryho krku, ich tváre sa obtreli a on cítil, ako ľadová Louisova pokožka bola. To mu spôsobovalo mráz na chrbte. Ale akékoľvek objatie od Louisa, nehľadiac na to, ako vlhé alebo nepohodlné bolo, si užíval. Harry obmotal svoje ruky okolo pása svojho kamaráta a objatie mu opätoval. Ostrá vôňa čerstvého vzduchu teraz nahradila arómu Armani Code. Bolo to rovnako príjemné. "Ďakujem ti," povedal Louis jednoducho, "to bola tá najväčšia zábava akú som za posledné roky zažil." odtiahol sa a vtisol sladký bozk na Harryho líce. Harry sa začervenal a usmial sa, "Kedykoľvek." povedal a potom sledoval, ako Louis kráča do obývačky a smerom ku schodisku, takže jeho mokré ponožky za ním zanechávali stopy.
~*~
Louis zaklopal na dvere Liamovej spálne a čakal. Žiadna odpoveď. Prevrátil očami, stlačil kľučku a pomaly ich otvoril. Liam sedel na posteli chrbtom k nemu, opretý o jej koniec a odhodlane hľadiac na svoj laptop. "Vypadni Harry, nemám záujem." povedal bez toho, aby sa otočil. "Po prvé, nie som Harry, ale Louis a po druhé, nezaujíma ma či máš záujem alebo nie. Budeš musieť pretrpieť moju spoločnosť na niekoľko minút." Liam sa otočil, úprimne prekvapený. Louis mu zvyčajne neklopal na dvere, aby sa udobril po hádke. A potom, Louis sa zvyčajne s nikým nehádal - najmä nie s Liamom. A potom znovu, Louis nebol ten, na ktorého bol Liam naštvaný - bol ním Harry za to, že vzal Louisa von bez toho, aby o tom komukoľvek povedal a zdalo sa, že mu ani len nebolo ľúto do akej pekelne strašidelnej situácie všetkých dostal. "Louis?" povedal a posunul svoj laptop na bok. Louis zavrel dvere a prešiel naokolo, sadnúc si na kraj postele. Mal ospravedlňujúci výraz, ale jeho oči vraveli oveľa viac... bol šťastný. Veľmi šťastný - ako keby práve zažil obdobie svojho života. Liam cítil ako sa zlosť v jeho hrudi pomaly roztápa. Vidieť šťastného Louisa bolo ako sledovať dieťa, ktoré práve dostalo hračku, po ktorej vždy snívalo. Vynieslo to na povrch všetku otcovskú starostlivosť a ľudský súcit, ktorý mal. "Prepáč," povedal Louis a jeho oči napovedali, že to myslel skutočne vážne, "mali sme vám dať vedieť kam ideme. Nemali sme v úmysle takto vás vystrašiť a normálne by som súhlasil s Harrym že sme dospelí, čiže môžeme odchádzať a prichádzať kedy chceme, ale, vzhľadom na môj stav sme tentokrát mali urobiť výnimku." "Ale Harry je ten, ktorý," začal Liam, ale Louis ho prerušil zdvihnutím ruky. "Navrhujem aby si tuho popremýšľal pred tým, ako dokončíš túto vetu." nebol naštvaný, ale znel odhodlane. "Nie som dieťa ani invalid Liam, som dospelý ktorý, áno, bol v poslednej dobe veľmi chorý, ale stále mám právo niesť dôsledky za svoje činy. Trochu som podviedol Harryho, aby ma dnes vzal von, pretože som sa od nudy takmer šplhal po stenách. Možno to uniklo tvojej pozornosti, ale bol som uzavretý takmer dva mesiace. Ak by som zostal dnu akokoľvek dlhšie, pravdepodobne by som utrpel nejakú psychickú poruchu alebo niečo podobné. Ak je Harry z niečoho vinný tak z toho, že bol príliš milý na úkor svojho dobra. Áno, nezanechali sme odkaz a áno, ak by som bol na tvojom mieste tak by som sa tiež bál, ale Liam, budeš sa musieť naučiť nepodliehať panike ak niektorý z nás odíde na pár hodín bez toho, aby sme ti to povedali. Všetci máme svoje vlastné životy mimo kapely - dokonca aj keď žijeme spolu. "Chápem, vážne a ospravedlňujem sa za to, že som sa tak bál-" Louis sa chrapľavo zasmial a potľapkal Liama po kolene. "Nikdy sa neospravedlňuj za to, že si sa o nás bál. Je milé že sa o nás tak staráš. Ako som povedal, ak by som bol na tvojom mieste pravdepodobne by som sa bál tiež. Všetko čo chcem povedať je, že v budúcnosti by si nemal tak panikáriť pokým jeden z nás nezmizne na viac ako 6 hodín a neozve sa. Len nechcem aby som sa dostal do pasce tým, že vám budem musieť hlásiť každú moju aktivitu. Rovnako ako viem, že zvyšok z vás by nechcel hlásiť každú svoju činnosť tiež. Ver mi, ak by sa jednému z nás pošťastilo, poslednou vecou nad ktorou by sme premýšľali by bolo, či sa o nás bojíte keďže nie sme doma - a myslím si že všetkých by nás naštvalo ak by sme boli prerušení ustarosteným telefónnym hovorom uprostred niečoho takého. "Liam si povzdychol a objal svoje kolená, "Chápem o čom hovoríš a viem že sme prehnane reagovali - a mimochodom pod 'sme' myslím 'my'." Slabo mávol rukou. "Zayn s Niallom pravdepodobne šaleli viac ako ja. Ja len..." "Chápem," zašepkal Louis, "a tiež mi je to ľúto. Priatelia?" Natiahol ruky. Liamove ústa sa pretiahli do úsmevu, nahol sa dopredu a objal ho. "Vždy." odpovedal. Louis sa usmial a pritiahol si ho ešte bližšie - Liam-Louis objatia neboli také časté ako Niall-Louis objatia alebo Louis-Harry objatia, ale to robilo ich objatia ešte viac špeciálnymi ak sa tak stalo. Liam bol prvý, ktorý sa odtiahol a to pomerne rýchlo. "Ježiši," zanadával, "si úplne premočený. To si sa vyváľal v snehu či čo?" Bola to rečnícka otázka, ale Louis mal aj tak nutkanie povedať 'áno'. "Odprevaď svoj zadok do vane a daj si na seba nejaké suché oblečenie. Chceš znovu ochorieť ?! Ježiš. "Louis sa zasmial a vyskočil z postele. "Jasné mami." Kríza odvrátená, misia splnená. Aj vaňa znela čertovsky dobre.
~*~
Nikde nezazrel ďalších dvoch ustarostených kamarátov a tak za sebou zavrel dvere do kúpeľne, zovrel v dlaniach svoju tvár a pomaly skĺzol na podlahu. Roztrasene si vydýchol a konečne si dovolil nejako zareagovať na dnešné udalosti. Zrazu sa mu rozbúšilo srdce. V tú chvíľu v lese, v tú nádhernú, úžasnú chvíľu keď sa k nemu Harry priblížil mal Louis na okamih šialenú predstavu, že Harry ho ide pobozkať... ani prinajmenšom mu to neprišlo nepríjemné. Vlastne, bol trochu sklamaný keď tak Harry neurobil. Ale aj tak, tá eskimácka pusa bola... jeho srdce poskočilo... možno ešte viac intímna než obyčajný bozk... Začervenal sa len keď nad tým uvažoval. Odkedy v ňom Harry vyvolával takéto pocity? Pocity, kvôli ktorým sa červenal nervózne sa chvel. Dobre, vždy si boli blízki, žartovali ohľadom bromances a na kamery hrali prehnane afektovanú náklonnosť, ale bolo to presne takto, hranie. Áno, miloval Harryho, veľmi, urobil by pre neho čokoľvek, ale rovnakým spôsobom akoby urobil čokoľvek pre svoje sestry! Alebo nie...? Louis si pretrel spánky. Nikdy by nepremýšľal nad tým, že by chcel aby ho jedna z jeho sestier pobozkala, pretože EWWWWW! To by bolo úplne neospravedlniteľné a nezákonné, fuj. Myšlienka na bozk od Liama, Nialla alebo Zayna bola rovnako hnusná a musel zavrieť oči aby sa tých predstáv zbavil. Tak prečo by bol v tú chvíľu viac ako šťastný ak by nechal Harryho pobozkať ho, ak by chcel? A prečo mu teraz myšlienka na bozk od Harryho spôsobovala chvenie v bruchu? Zavrel svoje oči ešte pevnejšie a zakňučal - z tohto by sa mohol vyvinúť obrovský problém.