✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

6.

"Máte to už hotové?" Šéf bol dnes totálne netrpezlivý. Zrejme sa mi ten môj neskorý príchod len tak neprepečie. Dnes sme absolvovali jedno poobedné krátke rokovanie, a odvtedy je ako na ihlách. Pravdepodobne sa deje niečo, o čom neviem.

"Hneď to bude," nervózne som sa ošila, "len musím ešte niečo upraviť." Ticho prikývol a konečne sa od dverí presunul k svojmu stolu. Neznášam, keď nado mnou niekto stojí, pretože ma to príšerne znervózňuje. Naťukala som do počítača posledné dva dôležité údaje a poslala to do tlačiarne a dúfala, že som počas jeho oxidácie v mojej blízkosti neurobila nejakú chybu. Za prvé, by to bolo trápne a za druhé, by tlačivo nebolo platné.

V tichosti prešiel papiere očami a založil ich do niektorého zo šanónov. Uprel pohľad na hodinky, pričom sa pozrel mojím smerom."V poriadku, na dnes končíme. Nechcete odviesť domov?" Zarazene som na neho pozrela, keď som vypínala počítač. Toto sa ma ešte nikdy za celých šesť mesiacov, čo tu pracujem nespýtal.

"Nie ďakujem, rada sa prejdem. Nemám to ďaleko."Vzala som si zo stoličky kabát a kabelku, aby som mohla čo najrýchlejšie odísť, no on už stál pri dverách a čakal na mňa. "Nie neberiem ako odpoveď. To sa vážne chcete trmácať pešo po tom lejaku?" Pokynul k oknu, za ktorým lialo ako z krhly. Uprela som pohľad na daždom zmáčané okenné tabule a prekvapene zastala. A do kelu. Ten hore ma zrejme nemá rád. Dáždnik by sa mi pri takom silnom lejaku zničil, a kým by som počkala na taxík, bola by som do nitky mokrá. Nemám na výber.

Povzdychla som si a rezignovane vyšla von dverami. "Dobre, vyhrali ste, ale nezvykajte si." Napravila som si kabelku, ktorá mi skĺzavala z ramena, keď som začula jeho tichý smiech, akonáhle sme nastupovali do výťahu.

"Slečna Billingsová, ja neprehávam," prehlásil a usadil sa za volant čierneho SUV s pohodlnými koženými sedadlami. Sadla som si na sedadlo spolujazdca a zapla si bezpečnostný pás. "Len aby ste sa raz neprekvapil..." Významne som sa odmlčala.