"Nemám ti s tým pomôcť? Vyzerá to, že je to pre teba ťažké," prihovoril sa mi šéf, kým sme prechádzali od výťahu, smerom ku konferenčnej miestnosti.
"Nie, ja to zvládnem," zamietla som jeho snahu rázne. Potrebovala som pracovať. Od tej návštevy kina som bola v totálne depresívnej nálade, čiže práca bola to jediné, čo mi v tejto situácii mohlo pomôcť. Nemyslieť na seba a svoje pocity, ale vložiť celú svoju energiu do práce. Prísť domov a nemyslieť na nič iné, než na spánok bolo pre mňa vykúpením z tejto strašnej nočnej mory.
Kedy si už všetky tiene minulosti dajú pohov a ja na všetko zabudnem?
"Ako chceš", mykol plecom.Sedela som po Tyovej pravici , snažiac sa sústrediť na prejednávanú tému a zapisovať dôležité body, ktoré potrebujú ešte posúdenie.
"Čo si o tom myslíte vy, slečna?" Opýtal sa ma pán sediaci oproti mne. Na sebe mal tmavomodrý oblek, z ktorého na pohľad sálalo, že stál viac, než bola moja výplata sa tri mesiace.
"Prepáčte, zamyslela som sa. Čoho sa to týkalo?" Bola som úplne mimo. Hlavou mi vírilo toľko myšlienok, že som sa nedokázala sústrediť na všetko.
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story