Prešli sme všetky významné historické pamiatky Londýna, dokonca sme boli aj na samom vrchu Big Benu, o ktorom som si myslela, že je pre verejnosť neprístupný, no ako sa ukázalo, kto má styky a peniaze, má aj moc.Nezabudli sme všetko zdokumentovať fotkami. Samozrejme aj spoločnými, kvôli čomu nás väčšina okoloidúcich považovala za pár. Nebavilo nás však každému vysvetľovať, že veci sa majú inak, než to na prvý pohľad vypadá, a tak sme len so širokými úsmevmi prikyvovali ich mienke.
Do práce sme sa už nevrátili, a ak mám pravdu povedať, tá bola to posledné, na čo som v posledných hodinách myslela. Mal pravdu. Keď má človek možnosť, mal by si užívať. Veď žijeme len raz, nemám pravdu?
Doma som vyzula topánky, vyzliekla kabát aj s tričkom, a zvalila sa do postele.
"Na toto by som si vedel zvyknúť", zastal priamo pred posteľou a zvalil sa ku mne.
"Aj ja", poznamenala som ticho.
Nevedela som, čo s nami teraz bude, pretože sme naozaj prekročili všetky hranice, no nechcela som sa to pýtať ako prvá.
Som v riadnej kaši.Vyzerá to tak, že môj plán stroskotá v základoch, pretože samú seba neviem držať na uzde.
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story