Hneď ako Tyler videl, že som sa navečerala a okúpala, ľahol si ku mne do postele a ja som zaspala v jeho teplo vyžarujúcom objatí ako batoľa. Avšak, keď som sa ráno zobudila, v posteli i v byte som bola sama.
Vzhliadla som na hodinky na telefóne. Štyri ráno. Vstávať by som mala až za dve hodiny, no napriek tomu som sa vyhrabala z postele. Ak sa totiž zobudím, už potom nezaspím. Aj som sa čudovala, že sa mi to po včerajšku podarilo. Nevedela, či sa dakedy dokáže na seba pozrieť do zrkadla. Kvôli blbej pomste som sa stala tým, čím som nikdy nechcela byť. Stala som sa ním. Niet však cesty späť.
Obliekla som si tmavoružový komplet skladajúci sa z blúzky, saka a sukne po kolená.
Zaliala som si silnú čiernu kávu s cukom a pár kvapkami mlieka a bez raňajok ako víchor vybehla z bytu. Bola som si vedomá, že ma asi o hodinu stiahnu do objatia kŕče hlásajúce prázdno v žalúdku. Mojou prioritou však nebola v tejto chvíli plnosť vlastného žalúdka, ale donútiť svoje nohy v pohodlných botaskách hýbať sa tryskovou rýchlosťou, pretože peňaženku som si zabudla doma, a navyše - bol dobrý čas trocha trénovať, lebo zas budem bedákať, že nevytiahnem džíny cez stehná. Lodičky boli uložené v priehradke kabelky a ja som si neustále v duchu pripomínala, aby som sa nezabudla v kancelárii prezuť.
Kombináciou kancelárskeho kompletu a botasiek som pohoršila asi všetkých módnych expertov na celom svete aj ľudí okolo seba, no bolo mi to jedno.
Je načase čeliť chaosu, ktorý som spôsobila. Je čas čeliť bohovi pomsty a podsvätia Danielovi.
To bola myšlienka, ktorá ma poháňala vpred rýchlejšie, než akýkoľvek motor.
------
Dáva to ešte niekomu zmysel?
Baví Vás to čítať?
S.N.
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story