Asi po štyroch hodinách tuhého rozmýšľania a listovaní v bolestných spomienkach na rodičov, som sa konečne rozhodla, čo uvarím. Chilli con carne presne podľa rodinného receptu, tortilly, gaspacho, paella a na pitie jedno z najlepších vín, ktoré kedy sídlilo v mojej chladničke v New York City , čo sa mi podarilo vďaka známostiam prepašovať v kufri.
To by hádam mohlo stačiť. Nie som si síce istá, či ho niektorým z týchto jedál prekvapím, keďže už v Španielsku bol, no pre mňa, ako pre vášnivú kuchárku, boli dôležité čo sa týka jedla len tri veci - pestrosť, pálivosť a aby to ľuďom chutilo. Takže - všetko ostatné je momentálne nepodstatné.
Pustila som si svoje obľúbené piesne od Natalie Oreiro a opäť som sa cítila ako doma. Z melanchólie a spomínania ma však prebral fakt, že by som mala ísť nakúpiť. Obliekla som si prvé veci, ktoré som vyhrabala zo skrine - úzke rifle s fialovou blúzkou a s malou dušičkou v pohodlných čiernych lodičkách a teplom ružovom kabáte vyrazila do smogom zatienených, hlučných ulíc.
Domov som prišla zadýchaná a celá premočená, pretože sa počasie rozhodlo pokaziť idylku prekrásneho dňa, lebo si svoje zlé nálady chcelo vybiť na obyvateľoch ostrovného kráľovstva. Akoby nestačilo, že im vládne kráľovná, musí rozkazovať ešte aj počasie...
Natália sa znovu rozospievala celým mojím malým bytíkom a ja, pohupujúc bokmi v rytme hudby som čarovala v kuchyni, presýtenej lahodnými vôňami. Znova som cítila to teplo domova, ktoré som pred pár rokmi tak náhle stratila. Priniesla som aspoň na chvíľu do upršaného Anglicka kúsok slnečného Španielska.
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story