✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

27.

Víno sa rozlialo po bielom obruse a pohár, ktorý nikto nestihol zachytiť,  dopadol na zem. Prestala som vnímať svet okolo seba, len som zízala na Daniela. Zvuk rinčiaceho skla a zatmenie pred očami. Nebyť niekoho, kto ma zachytil, zrejme by som ten pohár nasledovala.
Moja nočná mora sa naplnila. Je tu..

Prebrala som sa až, keď mi niekto chrstol do tváre studenú vodu. Zmätene som zažmurkala a snažila sa spomenúť, čo sa stalo.

Ležala som na jednej z pohoviek pred konferenčnou miestnosťou. Nado mnou sa skláňal nejaký  muž v stredných rokoch , Jordan ma silno držala za ruku, zatiaľ čo sa  Tyler nervózne prechádzal po chodbe.
"Slečna, ako sa cítite?" opýtal sa prívetivým hlasom.Síce mal na sebe sako a kravatu, ale na obchodníka som ho neodhadovala.
"V pohode, len som smädná", poznamenala som." Prikývol a odniekiaľ mi podal pohár čistej vody. Prijala som ho, so slabým úsmevom sa posadila,  vypijúc jeho obsah na jediný hlt. Od spokojnosti som privrela oči.

"Vieš, ako si nás vystrašila?" vybafli na mňa obaja súčasne, darujúc mi ustarostený pohľad. Ticho som prikývla. S menšími problémami a samozrejme, ich pomocou som sa postavila na nohy, ktoré boli ako zo želatíny.

Keď sme potom v trojici nasadli do taxíka, Tyler sa ponúkol, že mi pomôže dostať sa domov, no odmietla som. Napriek mojím námietkam či poznámkam, že on predsa býva na druhom konci mesta a sama to zvládnem, išiel so mnou.

Chcela som rýchlo vystúpiť z taxíka a dokázať mu, že to zvládnem, ale nohy sa mi nejak zaplietli, hlava zatočila ako od troch panákov tequily, a ja som pobozkala asfalt.

Tyler sa rozosmial na celé kolo, opätovne mi pomáhajúc na nohy. "Čo som hovoril. Počúvneš ma niekedy?" Ja som pokrútila hlavou a on sa znovu zasmial.
"Tvrdohlavá...a potom, že namiesto chlapa bozkáva asfalt. Chcel by som byť na jeho mieste." Z toho, čo povedal som pochopila len poslednú vetu, no aj  to stačilo, aby som reagovala.