✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

54.

"Musíme tam ísť?" zafňukala som nešťastne, keď budík oznamoval príchod podelňajšieho rána a s ním aj povinnosť vyliezť teplých prikrývok a nachystať sa do práce. Ako som ten vynález neznášala! Keby jeho vynálezca už nebol dávno po smrti, určite by som ho v tomto momente zniesla zo sveta.

Tyler sa nad mojím správaním zasmial a pobozkal ma na špičku nosa. Chcela som, priam zúfalo, aby pokračoval, no on namiesto toho vstal a vytiahol zo svojej veľkej zrkadlovej skrine čistú snehobielu košeľu a začal sa obliekať. Pokrytec, zúrila som v duchu.

"Chels, povedz mi, čo by som si v práci bez teba počal? " Snaží sa ma prehovoriť alebo len strúha komplimenty aby som sa cítila lepšie? Sama neviem.
"Pracoval by si ako zvyčajne." Tú odpoveď som priam odsekla. Som podráždená, čiže dnes so mnou v práci nebude žiadna reč. Podľa pohľadu, ktorý na mňa hodil, to zrejme pochopil aj on.

Kopla som teda do vrtule, ako to s obľubou nazýva mama, a za rekordných dvadsať minút sme si už v aute zapínali bezpečnostné pásy. Tomu sa vraví - keď človek chce, dokáže to aj rýchlejšie.

Vyrazili sme do firmy, pričom  sa kabínou auta rozprestieralo pohlcujúce ticho. Nedokázala som však povedať, či ma potešilo, že ma nechal tak utápať sa vo vlastných myšlienkach a dal priestor na skľudnenie rozbúreného estrogénu,  alebo ma štvalo, že sa vôbec nesnažil nadviazať so mnou akýkoľvek rozhovor. V tejto chvíli som vlastne nevedela, čo z toho by bolo lepšie.

Na podzemnom parkovisku ma napadlo utiecť. Ale pred kým alebo pred čím by som utekala? Zmätok bol predsa len a len v mojej hlave a sama pred sebou utiecť predsa nedokážem.

Poslušne som teda zasadla za pracovný stôl, potlačila všetky myšlienky sebaľútosti do úzadia a ponorila sa plná nevyslovených plánov na obed a slnkom podľa predpovede počasia prežiarené poobedie, do stereotypnej,  na mňa ako chrípka lezúcej práce.
Šikovným predsa Šťastena praje...