✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

73.

Hodiny práve odbíjali päť hodín večer, keď som opúšťala s kabelkou prehodenou cez plece svoje pracovisko a lúčila sa s Lucasom, naším ochrankárom a vrátnikom v jednej osobe.

Chytila najbližší som taxík a šoférovi nadiktovala adresu reštaurácie, kde som sa mala s tajomným Rafaelom stretnúť. Napriek tomu, čo mi povedala Petty nemohla som potlačiť obavy, ktoré sa usídlili v mojom vnútri, akoby som bola nejaký dom na prenájom. Každý sa predsa obáva neznámeho, nie?

Vďala zápcham, pri ktorých ani New York City nie je výnimkou, som dorazila na miesto s desaťminútovým meškaním.Nerada chodím neskoro, ale nie som nejaká čarodejnica, aby som ovplyvnila kolóny tiahnuce sa ulicami mesta. Kebyže nevystúpim skôr, než som plánovala, zrejme by som tam trčala celú večnosť.

"Veľmi sa ospravedlňujem. Ubezpečujem Vás, že meškanie nemám vo zvyku", prehovorila som  k mladému mužovi, keď ma obsluha doviedla k stolu. Časník mi ochotne odsunul stoličku a neznámy blondiak ma premeriaval pohľadom s neskrývaným záujmom. Na oboch sa len rozpačito usmiala.

" Nič sa nedeje, ja sám som prišiel len pred chvíľou. Dokonale Vám rozumiem, doprava vonku je naozaj katastrofálna..." Odmlčal sa.

"Och, prepáčte, som nezdvorilá. Som Alessandra, a vy musíte byť Pettin bratranec Rafael", polúsila som sa v poslednej chvíli napraviť svoj  spoločenský prešľap.

"Rafael Roddix, teší ma", natiahol ponad stôl svoju pravačku.

"Aj mňa pán Roddix", venovala som mu úprimný úsmev. Petty nepreháňala. Naozaj svojim výzorom pripomínal, že do tohto sveta prišiel náhodou. Na bežného človeka vyzeral až príliš dobre.